Deň D, na ktorý čakalo mnoho interpretov aj rapových fanúšikov, je tu.
Aj v tomto roku sme si pre vás pripravili rebríček najlepších slovenských aj českých rapových albumov. Keďže je však naša scéna v poslednom období mimoriadne aktívna a vydáva album za albumom, rozhodli sme sa kvôli prehľadnosti zoznamy rozdeliť. Zároveň sa tak vyhneme národnostným konfliktom a v konečnom dôsledku to bude trochu zaujímavejšie.
Už tradične by som chcel hneď v úvode zdôrazniť, že ide o subjektívny názor našej redakcie a nikdy sme netvrdili, že my jediní máme pravdu a takto to musí byť. Jednoducho sme si spravili zoznam všetkých vydaných albumov a spoločne z nich vybrali desiatku, ktorú sme zoradili podľa pocitov. Nikto z nás nemá patent na to, ako by mal album roka znieť a ešte musím pripomenúť, že do úvahy sme brali výhradne hudobnú stránku projektu.
Nechceli sme hodnotiť grafickú stránku a už vôbec nie sympatie, keďže v tomto prípade by rebríček vyzeral trochu inak. Tento úvod by mal byť prevenciou pred primitívnymi komentármi, ktoré sa často týkali našej pochopiteľnej neobjektivity. Chápeme, že vám k srdcu mohol prirásť aj album mimo našej desiatky, no to ešte stále nie je dôvod na to, aby si sa v diskusii choval ako primitív. Vždy sme do článkov vkladali vlastné názory, čo je vlastne asi dôvod, prečo toto čítaš. Zároveň sa ešte pokúsim všetko konkrétne odôvodniť nižšie pri konkrétnych albumoch. Tak teda poďme na to.
10. P.A.T. - 3UMF
Asi je ešte na mieste spomenúť, že v tomto roku uzreli svetlo sveta približne tri desiatky albumov, a tak sa nebojíme povedať, že každý jeden album z tejto desiatky si svoje miesto musel vybojovať. Pouličný autor tónov má za sebou obdobie, počas ktorého si stihol vybudovať silnú základňu fanúšikov. A práve pre nich pripravil kvalitný a multižánrový projekt, kde zároveň doplnil väčšinu hudobných produkcií. Je na ňom badať, že už to nie je ten P.A.T., ktorého si pamätáme z doby pred stretnutím s Rytmusom. Čoraz viac sa snaží využívať svoj potenciál a sympatická je nám aj jeho prirodzená obrana voči rasizmu, ktorý, samozrejme, v našich končinách existuje.
V niektorých momentoch sme sa dočkali možno viac autotune efektov, ako by bolo zdravé, no selekcia tém aj hostí je v úplnom poriadku. Jeden z tých albumov, kde sa neopakuje tých istých 5 mien. P.A.T. dal priestor aj svojim blízkym kolegom, ktorí si pozornosť určite zaslúžia. Možno by mohol pribrzdiť v silných vyjadreniach o tom, čo už má za sebou, keďže snáď všetci dobre vieme, že to najlepšie ho ešte len čaká.
9. Separ - Pancier
Vždy, keď počujem názov tohto albumu, spomeniem si na refrén - Nebudem to hajpovať jak kokot. A následné Separove vyjadrenia o životnom albume. To však vôbec nevadí a ide len o moju asociáciu. Pancier je pravdepodobne autorovým životným dielom a jasným dôkazom sú v prvom rade živé vystúpenia, ktorými dokázal člen DMS prepísať zopár rekordov v návštevnosti. Dokonca sme sa vraj dočkali najnavštevovanejšieho turné na Slovensku vôbec.
Po hudobnej stránke je do veľkej miery vidieť, že za všetkým stojí Maťo Straka, ktorého cit pre detail a údernosť sme mohli sledovať už na projekte Minimal a nesie sa s ním až dodnes. Pancier je plný bangrov, no keď ide v niektorých prípadoch do hĺbky, dokáže sa ti dostať pod kožu viac, než by bolo zdravé. Separ je lyrický génius tak, ako ešte zopár ďalších interpretov z tohto rebríčka a slovenčina v spojení s jeho úderným hlasom znie jednoducho skvelo. Aj preto si môže dovoliť umiestniť na jeden album tri hejtkluby a ďalšie 4 skladby, v ktorých sa im podobá.
8. Momo - Rival II
Momo neostal svojej povesti nič dlžný a album vydal aj v tomto roku. Už teraz vieme, že v prvej polovici roka 2018 príde hneď s ďalším, no teraz sa povenujme pokračovaniu Rivala. Nikdy sme nepochybovali o tom, že je bratislavský žralok kvalitným raperom, ktorý má na scéne svoje čestné miesto a presne to sa mu podarilo potvrdiť aj v tomto prípade. Ak by som mal opísať celý projekt jedným slovom, pre mňa je v prvom rade temný. Aj keď to vlastne ani nebolo cieľom, Momovi sa podarilo dať zo seba von negatívne emócie, z ktorých si však môže poslucháč zobrať veľmi veľa pozitívneho.
Ako jeden z mála slovenských interpretov nemá problém otvorene hovoriť o svojich vzťahoch v rámci scény a dokonca už viackrát prišiel ako prvý s iniciatívou napraviť ich. Keďže Rival 2 uzrel svetlo sveta ešte pred začiatkom festivalovej sezóny, mali sme možnosť vidieť, ako funguje pred tisíckami ľudí pod holým nebom a je treba uznať, že fanúšikovia si skutočne prišli na svoje.
7. Samey - Mama, neviem, kedy prídem domov
Sameyov debutový sólový album sme už podrobnejšie hodnotili v recenzii, no ak by sme ju mali zhrnúť do pár viet, tak odhliadnuc od zúfalo krátkej minutáže samotného autorovho rapu sme sa dočkali projektu, ktorý má dušu. Člen Haha Crew sa očividne od zvyšku scény dištancuje nielen fyzicky, ale aj hudobne, keďže k nám priniesol podstatne iný zvuk aj lyrics. Ako jeden z mála súčasných raperov sa dokáže inšpirovať na tých najsprávnejších miestach tak, aby znel výsledok svojsky a inovátorsky.
Pri pohľade na tracklist sa nedá nevšimnúť, že na ňom dominujú obaja rapoví členovia Kontrafaktu, čo sa zatiaľ podarilo len málokomu. Bangre a depresívne záležitosti sú typy skladieb, ktoré idú Sameyovi najlepšie, a tak je pochopiteľné, že sa nesnažil ísť do storytellingov ani lovesongov, no stále je cítiť, že sa snaží experimentovať a hlavne, že si uvedomuje, čo robí. Bude zaujímavé sledovať, či sa mu podarí s týmto albumom rozbehnúť kolotoč živých vystúpení tak ako zvyšok kolegov.
6. Karlo - 666
Karlo, resp. Gumbgu začínal ako člen Haha crew, no časom začal cítť, že si s chalanmi hudobne nerozumie a ich cesty sa rozdelili. Tento krok vnímame s odstupom času veľmi kladne, a to hlavne kvôli aktivite, s ktorou nemá raper z Lučenca žiadny problém. Do TOP 10 sa dostal aj jeho debutový album 333, kde sme našli 9 skladieb a rovnako sme nemohli vynechať ani pokračovanie 666 s 18 vecami. Pochváliť musíme výber hostí, hudobných produkcií aj tém, keďže práve tie z neho robia diametrálne odlišného rapera v porovnaní so zvyškom scény.
Aj keď sa rád stavia do pozície temného rytiera, často dokáže byť v textoch vtipný a na veciach ako Zajtra, Kua Kua či Joystick dokazuje, že dokáže spracovať aj na prvý pohľad obyčajnú tému naozaj zaujímavým spôsobom tak, že ťa skutočne zaujíma autorov pohľad na problematiku. Väčšina skladieb je v konečnom dôsledku vhodná aj na živé vystúpenia, ktoré rovnako fungujú výborne.
5. Gleb - Lavička Pimpin
V stajni FCK THEM sa toho v akutálnom roku udialo skutočne veľa, no pre nás je ich suverénne najväčším úspechom práve vydanie Glebovho debutového albumu s názvom Lavička Pimpin. Priznám sa, že som pôvodne čakal 13 rovnakých grime vecí s rovnakým beatom, atmosférou aj textom, no v konečnom dôsledku som nesmierne rád, že som sa mýlil a že som nemal žiadne očakávania. Gleb na 40 minútovom albume dokázal svoje kvality a aj keď možno nechtiac, zaradil sa medzi najlepších slovenských raperov. Zároveň dostal grime do uší širšieho publika a konečne ho rešpektujú aj tí, ktorí tento jedinečný UK zvuk doteraz nechápali.
Projekt Lavička Pimpin je plný reálnych storytellingov, nákladov aj slovných zvratov a opiera sa hlavne o témy, z ktorých vychádza samotný žáner. Na Slovensku nie je veľa ďalších interpretov, s ktorými by mohol Gleb ako kvalitný grime MC spolupracovať tak, aby to skutočne dávalo význam, a tak si vybral prakticky všetkých vhodných ľudí, ktorí sú medzi nákladmi z rotačného guľometu príjemným spestrením.
4. Ego - Precedens
Ego podal svoj životný výkon už na albume Navždy v roku 2013 a odvtedy je pre mňa a určite mnohých z vás ikonou, ktorá má právo kedykoľvek prísť a zadefinovať rap na nasledujúce roky. Či je takýmto albumom aj Precedens si o pár dní rozoberieme v recenzii, no je vidieť, že interpret v tomto prípade pristúpil aj na zopár kompromisov. Asi najviac ma prekvapila skutočnosť, že na celom albume nenájdeme ani jednu nadávku. Netvrdím, že by tam byť mali, no pokiaľ sa im autor cielene vyhýbal, niečo nie je v poriadku.
Vždy však platí, že Ego dokázal svoju pozíciu potvrdiť a ako bonus zašiel aj do iných žánrov, pravdepodobne preto, aby potešil nielen tých najskalnejších fanúšikov. Nepochybujeme o tom, že každé jedno slovo a každý jeden tón vychádza z jeho pocitov, keďže ako jeden z mála je tak real, že ja sám by som za neho dal ruku do ohňa. A nahrať na album slohu po francúzsky či slohu z väzenia cez telefón, je toho geniálnym dôkazom.
3. DAME - Selfmade
Tak a konečne prvá trojka. Aj Dameho album som už hodnotil v recenzii, a tak si len v krátkosti zhrnieme, prečo sa raper, ktorý bol ešte pred pár rokmi jedným z najlepších tatérov, umiestnil tak vysoko. V prvom rade mu veľmi pomohla motivácia od Separa a skutočnosť, že spolu nahrávali album MMXV. Už tam však mierne vyčnieval a bolo badať, že má čo povedať. Možno práve preto, že bol dovtedy ticho. Ako človek však vníma skutočnosti tým najviac ľudským spôsobom a po pretavení pocitov do textov je z výsledku cítiť autenticitu.
Dame je taký "raper z ľudu", ktorý hovorí nahlas to, čo si mnohí síce neuvedomujú, no v drvivej väčšine prípadov má jednoducho pravdu. Často rieši sociálne témy, a to všetko za sprievodu dokonale zvládnutej lyrickej aj technickej disciplíny. Často platí, že debutový album býva tým najlepším a my môžeme s pokojným svedomím prehlásiť, že Dame sa bude musieť ešte veľmi snažiť, aby prekonal samého seba na albume Selfmade.
2. Pil C - V rádiu hral Elán, keď umrel Tupac
Pil C stihol vydať za dva roky dva albumy, avšak ten aktuálny sa od debutového diametrálne odlišuje vlastne všetkým. Už som ho raz definoval ako AntiHype a za touto definíciou si budem navždy stáť, keďže je na autorovi badať, že sa za 12 mesiacov stihol upokojiť, vytvoriť si od scény dištanc a pochopiť, o čom to vlastne celé je. A teraz nehovorím len o výbere tém a ich následnom spracovaní, ale aj o tej "promo" stránke, ktorá sa na rozdiel od zvyšku kolegov niesla v úplne inom duchu.
V rádiu hral Elán, keď umrel Tupac nie je len zbytočne dlhá veta. Tento titul sa nesie prakticky celým albumom a minimálne prinúti poslucháča, aby po celý čas počúvania hľadal odkazy a vytváral si tak vlastnú definíciu. Hudobne sa posunul ešte o pár levelov vyššie a je vidieť, že pri tvorbe nemyslel na fanúšikov a klub, ale výhradne na seba a svoje pocity. A mať na albume Brenka Sinatru je len veľmi príjemná čerešnička na torte.
1.TKX - Z východnej Európy na strechu sveta
O tomto albume sme toho už písali toľko, že snáď viac ani nie je potrebné. Tesla sa po približne dekáde strávenej za hranicami vrátil, aby nám úprimne a bez okolkov vyrozprával svoj reálny príbeh týkajúci sa života plného drog a pornoherečiek na Ibize. Jeho album je miestami tak autentický, že si jednoducho povieš, či naozaj toto mohol povedať nahlas a osobne si myslím, že na základe týchto skladieb ešte vznike aj kniha. Za všetko hovorí aj samotný úspech albumu nielen v číslach, ale aj v odozve na krstoch v Prahe a rodnej Žiline.
Záujem fanúšikov Teslu nakopol natoľko, že sa snáď v roku 2018 dočkáme ďalšieho projektu a aj spoluprác, ktoré doteraz odmietal. TKX je dôkazom, že album roka nerobia hostia, producenti ani promo, ale reálny rap spôsobujúci zimomriavky a príbeh, pod ktorý sa môže podpísať aj krvou. Jednoducho, dokonalé.
Ďakujeme za pozornosť!
