Kresliť vie vraj každý, no všetko je len o tréningu a zlepšovaní sa.
Tetovanie je na celý život a aj tatéri si to patrične uvedomujú. Podľa Julky Káčerovej by však tetovanie malo vždy dávať nejaký zmysel, aby človeka jednoducho vystihovalo. Za prácou tatéra stojí nespočetne veľa hodín tréningu a kreslenia. Aj keď pôvodne chcela byť veterinárkou, vášeň našla v tetovaní. Svojou záľubou sa živí už viac ako dva roky a v súčasnosti sa od nej môžeš dať potetovať aj v tatérskom štúdiu Enhancer v Trnave.
Tatérka je vcelku neobvyklé povolanie. Kedy si sa začala zaujímať o tetovania?
K umeniu som mala vždy blízko a aj moja rodina ma od skorého veku k nemu viedla. Spievať nemôže hocikto, musíš mať na to vyslovene talent, ale podľa mňa ak človek odmalička kreslí, tak sa jedného dňa musí dopracovať na úroveň, kedy dokáže nakresliť krásne veci. To bol aj môj prípad a neustále sa tréningom snažím zlepšovať. Za viac ako dva roky čo sa venujem tetovaniu som spravila obrovský pokrok, ktorý by som nevidela, keby to nerobím každý deň. Láska k samotnému tetovaniu vznikla pri mojich prvých dvoch tetovaniach a následne som spoznala môjho mentora a dnes zároveň aj šéfa Dávida. Zasvätil ma do tohto sveta, inšpiroval ma a napokon som sa stala súčasťou jeho tímu.
Začiatky musia byť náročné, predsa ide o prácu v rámci ktorej musíš niesť určitú zodpovednosť. Ako sa tatér dokáže vypracovať?
Nie som jedna z tých, čo by zapichla ihlu do kamarátovej kože bez odborného kurzu. Mala som to šťastie ho absolvovať v Enhancer štúdiu v Trnave, kde aj momentálne pôsobím. Prvé dni kurzu sa začínajúci tatér učí kresliť návrhy, spôsoby tieňovania, kde dávať detaily, kde nie. Veľmi dôležitý je pri návrhu aj kontrast farieb. Ak má tetovanie zlé farebné kombinácie, je pekné, ale niečo tam jednoducho chýba. Keď sa vyberú správne farby, tetovanie doslova ožije. Počas kurzu sa ďalej učí tetovať do umelej kože, do ktorej sa tetuje desaťkrát náročnejšie ako do ľudskej pokožky. Je tvrdšia a neelastická, no keď začne tatér tetovať do pravej kože, zdá sa mu to oveľa jednoduchšie. Je dôležité mať pri prvých tetovaniach nad sebou dozor a z človeka tak oveľa rýchlejšie opadne stres. Na konci kurzu si sám prinesie človeka a ide sa prvý krát naostro tetovať. To bol vlastne aj môj prípad. No na profesionálnu úroveň sa vie tatér vypracovať iba neustálym tréningom, iná cesta nie je.
Kto bol ten odvážlivec? A ako to dopadlo?
Bol to môj kamarát, ktorého som poznala asi 3 roky a vždy bol taký "salámista", ale na druhej strane mi veril. Po dvoch týždňoch sme sa v rámci konzultácií dopracovali ku finálnej verzii. Tetovala som presýpacie hodiny, v prvej časti boli vlny a druhej bol mozog. Keď si na to teraz spomeniem, ešte on ukľudňoval mňa. No nakoniec všetko dobre dopadlo a spokojný odišiel domov.
Stalo sa už niekedy že by zákazník bol nespokojný?
Ešte sa mi vďakabohu nestalo, že by klient odišiel nespokojný. Za to vďačím aj môjmu šéfovi Dávidovi. Aj dnes sa stane, že ak robím návrh, tak mi príde poradiť čo je príliš riskantné, kde sa dá ľahko spraviť chyba. No v prvom rade všetko závisí od konzultácie s klientom. Vždy sa v našom štúdiu snažíme tetovať veci, ktoré majú význam. My toho človeka meníme do konca života a samozrejme chceme aby nás naša práca reprezentovala. Skrátka aby naša robota bola poznateľná. Ak vidí človek v tetovaní zmysel, tak ho to jednoducho neomrzí a nepríde za dva roky, že sa mu to nepáči. Mala by to byť nejaká myšlienka, ktorá ho má sprevádzať navždy. To samozrejme neplatí ak si ľudia dávajú vytetovať mená svojich partnerov.
Veľa ľudí sa v tomto nezhodne a už si to aj v krátkosti spomenula. Si vyslovene zástanca toho, aby tetovanie malo vždy pre človeka nejaký význam?
Existujú rozličné názory na túto otázku, no ja si myslím, že keď si niekto dá tetovanie len kvôli tomu. že sa mu páči, nevie čo chce. Tetovanie by malo človeka vystihovať. Ja mám na rebrách vytetovanú líšku a celým životom ma určitým spôsobom sprevádza. Vždy som aj v ťažkých situáciach našla riešenie, pripomína mi húževnatosť a prešibanosť. Nevidím zmysel v tom, aby si niekto dával rovnaké tetovanie ako má niekto iný. Veď predsa nie je horšia vec, ako keď prídeš do baru a vedľa seba uvidíš človeka s takým istým tetovaním. Preto som zástanca originálnych tetovaní. Nič z internetu, každý návrh vytváram osobitne a minimálne tri krát kresbu prerábam, aby som s tým bola spokojná a samozrejme aj zákazník.
Keď teda niekto príde, že chce ležatú osmičku, ako reaguješ? Odmietaš klientov?
Prvú vec, ktorú sa zákazníka spýtam je, prečo chce dané tetovanie. Ak to rozumne odôvodní, ďalej rozoberáme štýl, farby a dizajn tetovania. No veľmi často k nám chodia dievčatá, ktoré si chcú vytetovať ležatú osmičku, "čo ťa nezabije, to ťa posilní", alebo lietajúce vtáky z púpavy. U mužov sú to najčastejšie zvieratá ako vlk a tiger. V takýchto prípadoch sa ich snažíme odhovárať. Chceme, aby to tetovanie človeka naozaj vystihovalo.
Hovorila si o štýloch tetovania. V čom sa líšia?
Samotný štýl tetovania je jedna z najdôležitejších vecí. Každý tatér má svoj štýl a klienti chodia k danému tatérovi preto, lebo sa im páči presne to, čo robí. Ja sa venujem štýlu dotwork, netradičnému štýlu a watercoloru. Dotwork je vytváranie štruktúry bodkami, je to veľmi jemné a vhodné najmä pre ženy. Nie sú tam žiadne hrubé linky, aj keď sa tam samozrejme môžu zakomponovať. Často s touto technikou kombinujem aj spomínaný watercolor, ide o akúsi napodobeninu štetca, ktorá tetovanie oživí. Čo sa týka netradičného štýlu, ide o náročnú techniku, pochádza zo Španielska. Jedná sa o úplne farebné tetovania zvierat, tvárí, bohýň či rôznych mytologických prvkov.
Určite sa v niektorých prípadoch stane, že sa človeku po určitej dobe tetovanie prestane páčiť. Čo v takej situácii robiť?
V prvom rade treba poznamenať, že čierna farba sa dá prekryť iba čiernou. Napríklad čierna pavučina by sa ešte dala prekryť, no keď má človek čisto čierne tetovanie, je to náročné. Ak by k nám prišiel starší pán s tribalom na ramene a chcel by to prekryť červenými ružami, museli by sme ho sklamať. Na internete som už parkrát videla, ako je čierne tetovanie prekryté napríklad červenou. Čerstvé to vyzerá super, no keď sa to zahojí, čierna farba začne postupne presvitať. A s tým sa už naozaj nedá nič robiť.
Je však aj ďalší spôsob ako tetovanie prekryť, resp. odstrániť. Ide o odstraňovanie laserom, ktorý je zároveň aj jediným spôsobom ako efektívne odstrániť čierne tetovanie. Po troch až štyroch sedeniach začne byť tetovanie bledšie. Akonáhle je šedé alebo bledošedé, dá sa to už prekryť. V dnešnej dobe sú tie lasery natoľko kvalitné, že nepoškodzujú kožu a tetovanie sa dá odstrániť bez akýchkoľvek jaziev. Pokiaľ samozrejme predtým tatér pri tetovaní kožu nezjazvil. Bolesť sa dá prirovnať k samotnému tetovaniu, ale je to časovo menej náročné. Sama dokonca skúšam tento spôsob v našom štúdiu, keďže aj ja mám na sebe tetovanie s ktorým nie som spokojná. Rozhodne odporúčam!
Čo by si na záver chcela odkázať našim REFRESHER čitateľom?
Ak sa medzi čitateľmi nájde niekto, kto sa chce začať učiť tetovať, určite by som mu poradila nájsť si dobrého učiteľa. Aj vďaka tomu môžem povedať, že som zatiaľ nemala výčitky svedomia, že som niekomu pokazila tetovanie. Zo začiatku cíti človek zodpovednosť, že ten klient bude mať naozaj to tetovanie do konca života. Preto je veľmi dôležité sa učiť od tých najlepších a mať správnu inšpiráciu a vzory. A ak sa tu nájde čitateľ, ktorý si chce dať tetovanie, určite sa dať tetovať v kvalitnom štúdiu a nenechávať sa tetovať od kamarátov. Aj keď to bude stáť veľa peňazí. A nikdy sa nebáť povedať nie. Ak sa ti dané tetovanie nepáči, povedz to, lebo to tetovanie budeš musieť nosiť do konca života so sebou.
