FVLCRVM je slovenský hudobník, známy svojou experimentálnou tvorbou v angličtine, no tentoraz sa uráčil dať fanúšikom to, čo naozaj nečakali.
FVLCRVM, vlastným menom Pišta Kráľovič, je na scéne už viac ako desať rokov, no až teraz sa rozhodol vydať projekt dlhší ako EPčko. Jeho debutový album EEST, celým názvom eastern european summer time, prináša mix toho, čím je Pišta známy. Či je to jedinečná produkcia, multižánrovosť alebo vokály v cudzom jazyku, tentokrát ale s malým twistom.
FVLCRVM je taktiež umelec, ktorý si zakladá na vizuáloch, ktoré často robí sám a ako nám minule prezradil, inšpiráciu hľadá vo všetkých blbostiach, ktoré ukladá do mobilu, či sú to screenshoty alebo TikToky.
- Prečo sa FVLCRVM rozhodol vydať svoj debutový album práve teraz?
- Plánuje vydať viac trackov ako „Get Fuyarized“?
- Čo ho viedlo k spevu v slovenčine po dlhej kariére v anglickom jazyku?
- Dokáže ho uživiť hudba na Slovensku?
- Je na stole spolupráca s jeho starou skupinou Nvmeri?
- Aj to, ktorých zahraničných umelcov by ti odporučil.
Tvoj debutový album EEST vyšiel minulý mesiac po neuveriteľných jedenástich rokoch aktívnej tvorby. Čo bolo hlavným dôvodom, že tvoj prvý album prišiel až teraz?Predtým som v tom nevidel zmysel, na čo som zmenil trošku názor.
A prečo si v tom nevidel zmysel?EPečko som mohol vydávať skoro každý rok. To je jedna vec. Druhá – attention span je nízky, aj u mňa. Veľa albumov som si pustil na viackrát. Lebo pasívne počúvanie – pri varení, upratovaní – to pre mňa nie je úplne počúvanie hudby. Je to fajn, ale nechytíš z toho, o čom to celé vlastne je.
Minulý rok som si prvýkrát zažiadal o grant na album. Len tak, skúsil som to, nečakal som, že to vyjde. A vyšlo. To bol ďalší dôvod, prečo som sa do toho pustil.
Bál som sa, lebo často to býva tak, že z albumu fungujú dva-tri single a zvyšok je len doplnok. Počúva to už len menšia skupina ľudí. Ale zatiaľ to tak u mňa nevyzerá – každý deň mi niekto píše, že ho baví iný track. To ma fakt teší. Každý ten song na albume je iný a tak nejak ťa to núti udržiavať pozornosť.
Album sa volá EEST, teda Eastern European Summer Time. Prečo si vybral zrovna tento názov?
Už dlho vnímam, aké zvláštne miesto je náš región. Žijeme v krajinách, kde sú si jazyky podobné – Poľsko, Ukrajina, Balkán – a napriek tomu medzi sebou skoro vôbec nespolupracujeme. Máme spoločnú históriu, kultúru, a aj tak to pôsobí, akoby bol každý zavretý vo svojom svete.
S Čechmi to funguje prirodzene – boli sme jedna krajina. Ale s ostatnými? Veľmi málo poľských, maďarských či balkánskych kapiel hrá u nás. Väčšina vecí sa stále importuje zo Západu, čo je fajn, lebo ten priemysel tam funguje dlho – ale aj tu máme brutálny talent. A bolo mi ľúto, že sa to nevyužíva.
Tak som začal hľadať ľudí z okolia, ktorí robia niečo podobné ako ja – a našiel som ich dosť. Ale potom prišiel rok 2014 a neskôr 2022 a vojna vypla Ukrajinu aj Rusko z tejto rovnice. A jasné, je to úplne nepodstatné v porovnaní s tým, čo sa tam deje, ale aj tak ma to štvalo – že sa niečo konečne začalo diať, a zrazu koniec.
A teraz mám pocit, že aj vo vnútri krajín sa delíme na dva svety. Preto som chcel adresovať aj ten môj vnútorný paradox – že sa tu deje veľa vážnych vecí, strašne blízko, a my akoby sme si to nevšímali. Preto Eastern European Summer Time – snažím sa naučiť žiť s týmito protikladmi, aj keď im nerozumiem.
V čom je podľa teba na albume cítiť ten eastern european influence?
V niektorých songoch ma baví používať aj trochu gýčové zvuky, ktoré sú pre nás typické. Niekedy si aj poviem: „Toto je tak otrasné, že to tam proste musím dať.“ Možno si to nikto nevšimne, ale mne to do toho celku sadne.
Nemyslím si, že každý track znie úplne „východoeurópsky“. Ani vlastne neviem, či vôbec existuje nejaký moderný žáner, ktorý by sa dal priradiť k nášmu regiónu. A navyše – niekto povie, že ako Slovensko nie sme ani východná, ale stredná Európa... je to celé zvláštne. Ale proste myslím si, že niektorí ľudia aj tak počujú, že asi nie som z UK ani z Nemecka.
Na EEST Tour k albumu máš tri rôzne typy shows, čo si pod nimi môžu ľudia predstaviť?
DJ sety sú... DJ sety. Baví ma, že na nich idem bez prestávky a hrám najmä svoje remixy. Live sety sú, samozrejme, so spevom. AV shows sú šouky so všetkým – s choreografiou, ale aj crazy vizuálmi.
Ako by si opísal proces tvorby albumu – líšil sa nejako od tvojej doterajšej produkcie singlov a EP?Spolupráce ma strašne bavia – každý má iný workflow a je super to sledovať. Tentoraz to bolo iné aj tým, že som niektoré songy nedokončil hneď. Napríklad jeden nápad som mal odložený aj 2–3 roky a nevedel som sa ho vzdať. Robil som na ňom 5–6 verzií, kým to konečne začalo dávať zmysel.
Gleb by taký track zahodil, keď nejde do pár dní – ja sa naopak niekedy až zubami-nechtami držím nápadu, lebo sa bojím, že už nič také nepríde. Je to náročnejšie, ale niečo z toho nakoniec vzniklo.
Na tvojej doterajšej tvorbe si spieval výhradne po anglicky, no teraz si prekvapil slovenčinou. Čo ťa viedlo k zakomponovaniu nášho jazyka?
Veľa mojich kamošov prešlo na slovenčinu, možno aj preto, že publikum u nás (a podľa mňa aj v celej východnej Európe) trochu odmieta angličtinu. Neviem, či sú na to urazení, alebo im to len príde neúprimné. Ale podľa mňa to väčšinou nie je kalkul – keď od detstva počúvaš viac hudby v angličtine, je prirodzené, že v nej aj tvoríš. Plus máš šancu sa dostať aj mimo CZ/SK.
Ľudia tu často riešia aj prízvuk, čo mi príde zbytočné. Inde vo svete sú na svoj akcent hrdí – Jamajka, India, Škótsko... A my sa hanbíme za tú našu „slavic“ angličtinu, pritom je to proste náš spôsob rozprávania. Neplánujem tvoriť výhradne po slovensky, ale nevyhýbam sa tomu.
A teda ktorý track z albumu ťa najviac baví? Momentálne ma najviac baví track 9 „Season 39“ – je to taký zvláštny, nečakaný Robbie Williams vibe. Má spevnené „gitárové“ sólo, ktoré som nenahral, ale naspieval, nasamploval a dal naň overdrive. Páči sa mi aj fade out na konci – také niečo som už dlho nepočul a príde mi to príjemne staromódne.
V tracku Come Again máš lyrics „Celé dni drem od rána jak prízrak, možno raz zarobím na jednoizbák, scéna suck ak vidíš ma cez čísla”. Dokážeš sa hudbou uživiť alebo je to pre teba vyslovene hobby?Živím sa hudbou, asi najmä vďaka tomu, že som efektívny – nemám auto, chodím vlakom či busom, viem, kedy šetriť. Sem-tam nejaká bokovka, ale za posledný rok som nepracoval.
Zároveň robím tak nejak alt hudbu po anglicky, na Slovensku, nikto nevie, kedy a čo vydám – úplný Slovakian dream. Myslel som si, že takáto hudba sa dá robiť len v zahraničí, ale ide to aj tu.
Je to náročné, určite viac než bežný job, ale je to moje.
Pieseň „Get Fuyarized,” zažila obrovský hype na tvojom koncerte na Pohode a následne aj na Instagrame. Bola to len jednorazová, spontánna reakcia na špecifickú situáciu na Slovensku, alebo plánuješ v budúcnosti viac “meme pesničiek” alebo iných songov s podobným satirickým odkazom?Často si hovorím, že nie je možné, že sa niečo udeje. A nakoniec sa takéto bizárnosti dejú nonstop. Je toho tak veľa, že už to nikto poriadne nerieši. A ja neviem, kam sa zaradiť – či robiť niečo, čo ľuďom na chvíľu uľaví, alebo naopak niečo, čo to celé kritizuje. Ale zistil som, že keď si z toho vieš spraviť aj srandu, dá sa spojiť oboje. Určite niečo pošahané ešte urobíme.
Plánuješ niekedy reunion s kapelou Nvmeri alebo je táto kapitola už uzavretá?
Nemyslím si, že je to uzavreté — stále tam niečo je, len sa k tomu dostávame postupne. Píše mi dosť ľudí, čo ma úprimne prekvapilo. Myslel som, že to už ľudia pustili z hlavy, ale zjavne nie.
Keď sa mi podarí nájsť nejakú časovú trhlinu v časopriestore, možno sa do toho znova dostaneme. Našťastie sa mi teraz konečne podarí vydať viac hudby naraz, v jednej várke. A tým pádom bude aj priestor robiť iné veci.
Aké máš momentálne ciele alebo sny, ktoré by si chcel dosiahnuť?
Chcel by som hrať niekde v Ázii – napríklad v Kórei alebo Japonsku. Nie je to úplne nereálne, veľmi by som tam chcel ísť, aj si to celé pozrieť, lebo som tam ešte nikdy nebol.
Čo sa týka cieľov – chcem robiť spolupráce s niektorými ľuďmi (nemôžem povedať s kým), ale dúfam, že to vyjde. Toľko sme si už sľubovali, že by z toho mohol byť 50-trackový album. Chcel by som sa naučiť lepšie si rozdeľovať čas – to by mi mohlo otvoriť nové cesty.
A na záver, máš nejakých zahraničných umelcov, ktorých by si odporučil?
Asi Frost Children, Smerz a Eric Whitacre (najmä album Light and Gold). Zo slovenskej a českej scény sú to všetci moji kamoši – bolo by ťažké si vybrať.
