Dirty techniky a ešte viac dirty výsledok. Každý denimový kúsok je originál, ktorý prešiel rukami zakladateľa značky. Milan dobre vedel, čo robí, keď KH nazval „Dirty Denim“.
Pre Milana, zakladateľa Koldhart, je to viac než len značka. Je to jeho persona. Všetko vychádza z jeho mysle a je to jednou z foriem jeho sna. Na všetkých kúskoch pracuje sám, robí na tom v malej izbe a nepoužíva žiadnu veľkú manufaktúru. Postupom času sa z Koldhardu stáva movement. Je to niečo, čo je dosť vidieť na shows českého rapového labelu ECHO či na rôznych pop-upoch.
Som jediný, kto to vlastní a kto tvorí všetky tie produkty, takže Koldhart som v podstate ja.
Milan v rozhovore pre Refresher prezradil, že bol celý život obklopený hip-hopovou kultúrou. Jeho otec bol celý život raphead – doma sa počúval len rap a aj sa tak obliekal. „Doma sa stále váľajú fotky z roku 2004, na ktorých mám len 2 roky a obuté Jordan tenisky. Neskôr som začal nosiť len čierne tričká a ponožky. Viac ako na značky som sa sústredil na strihy a na to, ako veci sedia,“ prezrádza Milan.
Na strednej začal tlačiť vlastné mikiny cez online stránky. Keď šiel na internát, predával ich kamarátom. „Počas ‚hypebeast‘ éry nebolo veľa mikín s potlačou cez chrbát. Taký môj OG kúsok bol s anime babou, ktorú niekto škrtil, a nápisom ‚I love you‘ a so zlomeným srdiečkom. Celé to bolo inšpirované tou sadboy érou a Lil Peepom,“ hovorí o svojich začiatkoch.
Pamätáš si, kedy si prvýkrát začal upravovať svoje oblečenie?
Na intráku vo väčšom meste som začal chodiť do sekáčov. Práve sa lámala éra úzkych riflí a prichádzali do módy baggy veci. Mal som vtedy len 15–16 rokov, ešte som to nevedel dobre nosiť, tak som si kúpil prvé širšie rifle a upravil ich. Pomáhala mi pri tom babka, ktorá mi neskôr dala svoj starý šijací stroj, aj mamina. Keď už nemali čas, povedal som si, že sa to naučím sám.
A aký materiál používaš teraz? Väčšinou ide o upcyklované veci, ktoré pretváram podľa svojho pohľadu. Je to pre mňa forma umenia – spôsob vyjadrovania sa. Zobrať niečo a v tom procese to premeniť na niečo úplne iné.
Pamätáš si aj začiatky s džínsami a Instagramom?
Pamätám si, že to išlo fakt rýchlo. Napríklad na mojom instagramovom profile mám prvé modré rifle – ešte z roku 2020. Sú prešívané – v tom štýle, v ktorom robím aj teraz. Vyrobil som ich a za týždeň–dva som ich aj predal.
A to bolo to dôležité – že som to nemusel mať len doma, že si to niekto kúpil. A zrazu som mal z toho 80 eur – čo som si predtým zarábal pol mesiaca na brigáde. A to ma fakt nakoplo.
Čím je podľa teba Koldhart odlišný ako iné streetwearové značky?Asi tou cestou. Človek sa na to musí pozerať ako na príbeh a asi aj tým, že všetko mi to prechádza rukou a nechal som na tom ten svoj dotyk.
Prečo si sa zameral primárne na denim?
Príde mi to ako niečo, na čom sa najviac môžem umelecky ukázať. Občas sa na to pozerám ako na obrazy alebo umenie. Napríklad na tričku toho toľko nevymyslíš.
Na čom je podľa teba celá tá značka postavená?Povedal by som, že viac-menej na mne a na ECHU (český rapový label tvorený kolektívom mladých umelcov, pozn. red.)
Ako si sa k ECHU dostal?Vedel som, že keď chcem toto robiť, tak musím ísť do veľkomesta, takže do Prahy. Hneď keď som dokončil školu, tak som sa presťahoval do Prahy. A vlastne už som v tej novej rapovej komunite nejakou náhodou bol. A chalani tam boli samozrejme už tiež. Po pár stretnutiach sa to dalo dokopy a cvaklo to, vzniklo to celé prirodzene.
Čo chceš, aby dávala tvoja značka ľuďom, čo ju nosia?Asi výnimočnosť a štýl. Kedysi som mal na profile, že „make yourself unique“. Tým, že žiaden kúsok nie je rovnaký.
Aké bolo pre teba spolupracovať so značkou Life is Porno?Skvelé. Fakt mi to veľa dalo. Bola to moja úplne prvá spolupráca. Dian (art director značky) ma sám pozval na tú ich „porno vilu“ – našťastie to máme aj zachytené vo vlogu. Osobne sme sa predtým nepoznali, a vedel som, že už sú to dospelejší ľudia, takže keď sme prišli, mal som rešpekt. Ale bolo to úžasné.
Strašne veľa mi to ukázalo. Tá samotná vila je ako galéria. Dian tam pracuje, robí rôzne obrazy, mozaiky... Všetko je také šialené, že nevieš, kam sa máš pozerať.
Ja mám svoj ateliér v izbičke, a keď ku mne prídu kamoši, tiež sú trochu zmätení z toho, kam skôr pozrieť – ale to, čo som videl tam, bolo fakt niečo iné.
Najviac ma oslovila tá profesionalita. Všetko bolo premakané – detaily, nášivky na mikinách, celý ten proces... hlavne tá rýchlosť, s akou to robia, a pritom stále na úrovni. Bolo vidieť, že to nerobia prvýkrát.
Aká je najviac uletená technika, akú používaš pri vytváraní kúskov oblečenia?Napríklad na to, aby som mohol farbiť látky, tak som si objednal taký hrniec z bazára. A ten hrniec mi prišiel domov a normálne, ja som nič väčšie nevidel. A musím to celé variť na platni, potom to musím precediť.
Alebo raz som robil jednu zákazku pre Jägermeister a oblial som si celú kuchyňu od batikovacej farby. Keď som sa chcel napiť, napustil som si do pohára vodu a bola zelená. Alebo napríklad prišívam rôzne také bandany a tie potom pálim. Je tam veľa tých vecí, je to veľmi špinavé, je to proste „dirty denim“.
Už len trhanie tých riflí – to je fakt veľa prachu. Keď bývaš ešte u matky, tak asi nie je nadšená, keď to robíš doma v izbičke.
Čo ťa inšpiruje, keď tvoríš?Asi ten proces samotný. Asi musím byť v tom. Najlepšie je nemať nič naplánované na zvyšok dňa. Akože mať voľno a venovať sa len tej veci, tak to je asi najväčšia inšpirácia, že to príde samo. Alebo to sú také detaily, ale to už je všetko so všetkým.
Takže vedel si od začiatku, ako chceš, aby tie kúsky vyzerali, a akú majú mať formu?Určite som to mal v hlave, ale nepoznal som ešte všetky techniky a procesy. Keď som sa ich časom naučil, tak to celé začalo zapadať do seba a dávať zmysel. Občas to trvalo dlhšie, ale teraz je to napríklad niečo, čo používam často.
Máš nejaký rituál predtým, ako začneš tvoriť?Musím si pustiť nejaké dobré video alebo podcast, to je asi dôležité. Takže moc nepočúvam hudbu, skôr ako potrebujem hovorené slovo. Väčšinou počúvam niečo o rape.
Včera som pozerala vlog #6 a zaujímalo ma, prečo pre teba bolo dôležité, aby si ľudia vybrali vlastný fit a neobliekol si ich ty?To bolo asi opäť spojené s tou autentickosťou. Chcel som jednoducho vidieť, ako ľudia na to pozerajú. Čo oni považujú za „štýl“, čo im príde autentické… Proste ma zaujímalo, ako to vnímajú oni. Páčil sa mi aj ten nápad – nájsť teraz nejakých úplne náhodných ľudí, nepovedať im, čo sa bude diať, a len im povedať: „oblečte sa v Koldharte.“ A nechať to na nich.
Prečo si išiel za kuchára?Môj otec je kuchár. Mne škola nikdy veľmi nešla, a keď som si mal v štrnástich vybrať strednú, vôbec som ešte nevedel, čo chcem robiť. Vybral som si kuchára, ale myslím, že keby som to neurobil, možno by som sa dnes nevenoval tomu, čomu sa venujem.
Už druhý deň v prváku som stál v kuchyni, v kuchárskom oblečení, zatiaľ čo moji bývalí spolužiaci zdieľali na Instagrame nové školy, internáty, nové mestá. A možno práve to mi ukázalo, že to nie je pre mňa. Tie tri roky som stále premýšľal, ako z tej kuchyne uniknúť. Možno keby som šiel na inú školu, videl viac možností, alebo nemal tak prísnych rodičov, poľavil by som a našiel niečo iné.
