Mala som tú česť byť na festivale WELOVEVERYSIMPLE 006 a byť obklopená ľuďmi, ktorí milujú hudbu a jednoducho, milujú.
Do areálu košického Kulturparku som dorazila niečo po druhej a nedalo si nevšimnúť si na chodníku sa už vlniaci dlhý rad fanúšikov, nedočkavých na prvé tóny. Hneď ako sa otvorili brány, húf sa nahrnul k hlavnému stageu, ktorý už na prvý pohľad pôsobil ako z rozprávky — zahalený do živých kvetov, tichý, no plný očakávania. Ešte na ňom nestál ani jeden umelec, a predsa z neho bolo cítiť magickú energiu.
Fanúšikovia si vyberali svoje miesta, aj keď do prvého vystúpenia zostávali ešte necelé tri hodiny. V nemom úžase som sa obzerala okolo seba a s úsmevom som sa pýtala kamarátov, či vedia, že na Pyramída stagei zahrá ešte pred Shimmim Danisen.
No o to, že pri Pyramída stagei na Danisena nikto nečakal, starosť rozhodne nebola. Chalani predviedli takú show, až sa pod nimi jemne prepadlo pódium — no stálo to za to. Tešili sa aj z pár leakov z nového albumu, ktorý pripravujú. Nechýbali tracky z Danisenovho nového albumu OFFLINE, tracky z HAMSovho albumu Art Dealer, ale ani z albumu ENOUGH ASKING od Antonia Bariho.
Ešte ani nestihli doznieť posledné tóny a dav sa už vlial späť k hlavnému stageu. Začiatok Shimmiho vystúpenia sme stihli len o vlások. Ale oplatilo sa. Na pódiu sa k nemu pridal kolega AstralKid22 z Conspiracy Flat, ale aj Loudz1, s ktorými má Shimmi nejeden track. Spolu roztancovali a rozospievali celé publikum.
Hneď oproti hlavnému pódiu sa týčil WLVSTORE — malý svet pre tých, ktorí vnímajú krásu nie len v hudbe, ale aj móde a detailoch materiálnych vecí. Šikovní slovenskí návrhári, zlatníci a tvorcovia priniesli svoje výnimočné kúsky, ktoré prilákali stovky zvedavých očiek. Každé zákutie dýchalo osobnosťou svojho autora. Či už si túžil po ručne liatej sviečke, plagáte, fotoaparáte, originálnych tričkách, bundách, mikinách či taške, akú nikto iný nemá — práve tu si našiel to, čo si ani nevedel, že hľadáš.
O kúsok ďalej sa tvoril ďalší rad — tentokrát na tetovania. Namiesto suveníru zo stánku si mnohí chceli odniesť spomienku vrytú priamo do kože, navždy. A ak si si z WLVSTORE odniesol kúsok oblečenia či iného textilu, nemusel to byť koniec tvojej cesty. V T-Shirt Tunning zóne sa mohol tvoj nový úlovok stať ešte osobnejším. Jedinečná sieťotlač s motívmi WLVS 006 oživila mikiny, tričká, tašky — a premenila každý kus na osobný a dôležitý kúsok šatníku.
Okrem Shimmiho a Danisena sa na pódiách WELOVEVERYSIMPLE 006 objavili aj ďalšie výrazné mená — Hasan, Loudz1 či Karlo so svojím projektom Shop1nhauer. Ten svoj set odohral priamo v srdci výstavy sorrywecan x WLVS, kde sa týčili kríže zo Saulovho turné. A ak si sa po areáli obzrel pozornejšie, mohol si nájsť aj Saulove ikonické Schody do neba. Jednoduché, no výrečné. Mohol si sa na ne posadiť, nechať sa unášať dianím okolo a aspoň na chvíľu sa pozrieť na svet možno aj tak trošku očami samotného Saula.
Samozrejme, vrcholom večera bol nezabudnuteľný dva a pol hodinový koncert členov WLVS a ich hostí — veľkolepé finále, ktoré zjednotilo celý areál. Na pódiu stáli všetci Saul, Nuri, Porsche Boy, Wen, Hujdy či Benjamin Zolak, no pridali sa aj domáci — rodáci z Košíc ako Zayo či SIMILIVINLIFE, ktorí ukázali, že hudba vyrastá medzi múrmi východu. Atmosféru ešte viac umocnili hostia Blanch, už spomínaný Shimmi ale aj neočakávaný Ego.
Vrcholom večera bolo niečo, čo poletovalo nad celým areálom od chvíle, ako sme doň vstúpili. Spomienka na Nicholasa Naisona. Či už to bol nápis „Long Live Nicholas Naison“ na plagáte festivalu, alebo tichá, pokojná a jedinečná miestnosť, kde sa premietali spomienky na jeho život a tvorbu – bol s nami. Bol všade. Členovia WLVS vložili nesmierne množstvo energie a srdca do toho, aby sa tento deň stal aj jeho dňom.
Jeho videá sa premietali aj na hlavnom stagei ku koncu koncertu, keď sa obloha ponorila do tmy a nad nami zažiarili hviezdy. Spievali sme, ale aj plakali spolu. Či už „Tak Mi Pomôž Keď Som Sám“, „Silverboys“ alebo mnohé iné skladby, v tej chvíli zneli ako modlitby.
Sú okamihy, ktoré by mali zostať tam, kde sa zrodili. A toto bol jeden z nich. Pretože sa môžem snažiť akokoľvek túto atmosféru popísať – nikdy to nepocítiš tak, ako keď stojíš medzi ľuďmi, ktorí s pokorou a láskou spomínajú na umelca, ktorý ich formoval so zimomriavkami a slzami v očiach.
