Cestou na koncert som nevedela, čo čakať. Odchádzala som s doživotným zážitkom. Takáto bola bratislavská zástavka S.A.M.O. Tour.
Saul sám povedal, že ho netrápi, či o ňom budú vychádzať články alebo či ho bude hrať rádio. No po tom, čo som mala tú česť vidieť vystúpenie – podľa Sameya najlepšieho česko-slovenského speváka – som si uvedomila, že Saul ani jedno z toho nepotrebuje. Svoje miesto na scéne si zaslúžene vybudoval autentickosťou svojej tvorby.
Už pri príchode som vedela, že umenie od Saula a labelu WELOVEVERYSIMPLE rezonuje s mnohými mladými ľuďmi. Pred bratislavským A4 Studiom stál zástup, ktorý sa tiahol od vchodu až na hlavnú cestu. Po vstupe do haly mi do očí udreli veľké betónové kríže, modré svetlo a pódium natiahnuté pomedzi ľudí ako mólo. Pristavila som sa, obzrela a rozhodla, že sa postavím do stredu, aby som mala dobrý výhľad na obe strany.
Bola som obklopená ľuďmi, ktorí sa pred koncertom rozprávali o tom, ako stretli WENa v Prahe dva dni po jeho narodeninách a majú s ním fotku, ale aj mladšími chlapcami, ktorí sa pýtali, kto vôbec WEN je (how dare you?!).
Po hodine a pol čakania sme sa dočkali WENovho príchodu na stage, ktorému predchádzal príchod Benjamina Zolaka, ktorý sa stal jeho osobným DJom. WEN koncert zahájil známym hitom „Gerard“, ktorý má s Dalybom, a za celý čas, ktorý nám daroval, nevyhasla v jeho hlase iskra, s ktorou prišiel. Hudbu od WENa milujem, odkedy som na ňu natrafila – je energická a vždy vie prekvapiť, lyricky aj sonicky.
Okrem skladieb zo svojho nového EP Raputacia predviedol aj piesne s Porsche Boyom, ako napríklad „mhm“ alebo „P***y Power“, ktoré roztancovali a rozospievali celý dav 3 000 ľudí. WENove vystúpenie by som namiesto predskokana nazvala druhým hlavným aktom. Alebo teda prvým.
Po krátkom oddychu sa na stage objavil samotný Saul spolu s Nurim. Svoj set otvoril piesňou „Kráľ Nad Ránom“ zo svojho nového albumu S.A.M.O. V niektorých momentoch som mala pocit, že nás nie je tritisíc, ale trikrát toľko. Spievala som ja, pár vedľa mňa, aj dievčatá za mnou. Každé slovo, ktoré Saul zaspieval, sa akoby z jaskyne ozývalo späť k nemu od fanúšikov.
Do pamäti sa mi vryl aj moment, keď Saul začal spievať bonusový track „Diabol Je Preodetý“, ktorý napísal jeho otec. Do A4 Studia sa vrátila energia identická s tou, ktorá v miestnosti rezonovala, keď Saul prvýkrát vstúpil na pódium.
Hlasy sa niesli celou halou až von. Saulove umelecké texty spojené s prepracovanou produkciou sú jedinečne krásne. Príchod Blanch bol taktiež čarovný. Aj keď bola odetá v čiernych šatách, jej aura a hlas svietili ako hviezdy v tme.
Okrem jeho starších piesní a nového albumu milujem obzvlášť jeho spolupráce so Sameyom. Samova hudba je pre mňa terapeutická. Piesne „Nádej“ a „Eufória“ som len tento rok počula obe minimálne stokrát.
A keď sa o 21:32 Samey ako nečakaný hosť objavil na stagei, bolo to pre mňa nečakané prekvapenie. Zabudla som na to, že ma bolia nohy, že okolo mňa smrdia vapky, aj na to, kde som.
Ani mi nenapadlo, že by som v jeden večer videla toľko umelcov, ktorí na svojich ramenách nesú slovenskú hudobnú scénu. Kamarátke som hovorila, že je škoda, že nedošli obaja Sadivovci, no ona povedala, že to by som už asi nepredýchala. Asi mala pravdu.
Celé publikum sa za umelcami na pódiu otáčalo ako slnečnice za slnkom. Tancovali sme, spievali, tešili sa – ale aj plakali. Saul s láskavými slovami spomínal na svojho kamaráta Nicholasa Naisona a venoval mu pieseň „Tak Mi Pomôž Keď Som Sám”. Som vďačná, že som tento sviatok slovenskej hudby mohla zažiť na vlastnej koži a rozhodne naň nikdy nezabudnem.
