Pavel strávil celý život na vode. Hladoval, trpel nevrlých hostí, ale užíval si aj nádherné plavby a ovládanie nákladných lodí o váhe 15-tisíc ton.
58-ročný Pavel pracuje na lodiach už viac ako 40 rokov. Kapitánom lode chcel byť podľa svojich rodičov už od šiestich rokov. Sen sa mu splnil po návrate z povinnej vojenskej služby. 30 rokov pracoval na nákladných lodiach a posledných 10 rokov si užíva výletné plavby so 140 hosťami a 40-člennou posádkou.
V rozhovore nám prezradil o svojom nezabudnuteľnom zážitku, keď ostal izolovaný na lodi pre vojnu, ako bol blízko k tragédii a veľkej havárii, ako sa učí „driftovať“ so 14-tisíc ton vážiacou loďou a ako moderné technológie robia horších mladých námorníkov, než boli oni sami.
Čo najhoršie si zažil na lodi?
Bolo to v roku 1992. Začala sa vojna medzi Srbskom a Chorvátskom, nám zostrelili loď a prestalo sa tadiaľ plaviť, lenže nám tam všade ostali lode.
A tie bolo treba strážiť?
Tie bolo treba strážiť. Tak som išiel, že vraj na dva týždne do Bulharska a potom nás vymenia. Prišiel som tam s 18-ročným chalanom, kúpili sme si dva kartóny cigariet a kartón whiskey. Paráda, je leto a budeme si dva týždne užívať. Loď nebola pri brehu, ale na kotve trochu ďalej. Bola tam už dva roky a nemala ani naftu, takže sme mohli mať elektrinu len hodinu denne. Žiadne rádio, žiadny televízor a mobily neboli.
Vydržať dva týždne iba na rozprávaní s cudzím chlapcom a whiskey muselo byť brutálne.
99 dní sme tam boli. Nikto nás nevystriedal. 99 dní bez ničoho, bez peňazí, bez jedla a bez poriadnej čistej vody. Našli sme si tam takú hnusnú lacnú vodku, ktorou sme dezinfikovali vodu v pomere 1:20, aby to aspoň trochu prečistilo.
Čo ste tam jedli?
Jeden deň zemiakovú polievku zaliatu sušeným mliekom, ktoré som z nejakej náhody zobral z domu. Druhý deň zemiaky s rajčinou, tretí zase polievku a takto dookola.
Z čoho ste tam žili tie posledné týždne, keď ste nemali žiadne peniaze a jedlo? Posielali vám niečo z firmy?
Ale kdeže, tri mesiace sa tam nikto neukázal. Po mesiaci sme sa, našťastie, zoznámili s Bulharom, ktorý mal neďaleko bufet. Zľutoval sa nad nami a každú nedeľu nám dal dva kúsky mäsa. Neskôr sme mu pomáhali s upratovaním, aby sa nám dal najesť.
Prečo vás tam nechali tak dlho?
Ostatné lode boli pri brehu a v meste, kde chodili agenti. My sme boli odrezaní v bulharskom meste Lom a každý týždeň nám hovorili, že sa tá vojna už skončí. O týždeň zase že končí a takto nám to predlžovali. Ani sme sa nemohli spojiť s firmou, keďže neboli telefóny. Keď sme chceli niekam volať, šli sme poprosiť policajtov na stanicu, či nám dovolia.
Boli ochotní?
Väčšinou áno. Lenže si si musel telefonát naplánovať na presný deň a čas. Takže keď si zavolal a nezdvihli ti, mal si smolu. Raz som sa nedovolal domov dva týždne. Volať z Bulharska na Slovensko bol vtedy problém.
Nezbláznili ste sa tam?
Učili sme sa naspamäť knihy a noviny, ktorými boli podložené stoly a dopĺňali sme si nahlas medzi sebou úryvky, tak zhodnoť sám.
Dali vám z firmy nejaké vysvetlenie, prečo vás nikto nevystriedal a prečo vám aspoň neposlali peniaze?
Nie, ale keď ma vyplatili naraz a dali mi aj nejaký bonus, tak som splatil všetky dlhy, hypotéku a podobne. Aspoň na jednu vec to bolo dobré.
Ako si sa k tejto práci dostal?
Ešte za bývalého režimu som chcel po základnej ísť na námornícku školu, lenže v celom Československu boli len dve, a to učňovka v Bratislave a stredná v Děčíne. Mama ma na učňovku nepustila, tak som šiel na strojárinu, lebo som vedel, že sa tak tiež dostanem na loď. Po škole som sa dostal na loď, ale prvý rok som len opravoval motory v dielni.
Ako dlho trvalo, než si sa stal kapitánom?
Po roku práce som šiel na dva roky na vojnu. Po vojne som nastúpil na palubu a šlo to celkom rýchlo, lebo vtedy bolo málo kormidelníkov. Tri roky som kormidloval a potom som sa stal kapitánom.
Čo je najotravnejšia a najnudnejšia vec, ktorú ako kapitán výletnej lode musíš robiť?
Príhovory k hosťom. Ako kapitán ich musím pozdraviť a vysvetliť nejaké veci, a zase to isté na záver plavby.
Priznaj sa, už si svoje lode doťukal?
Samozrejme. Nič nepokazí len človek, ktorý nič nerobí.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aké najvážnejšie nehody zažil a ako ho strojník zachránil pred možnou smrťou.
- Ako takmer s nákladnou loďou zbúral gabčíkovskú priehradu.
- Ako sa driftuje s nákladnou loďou, ktorá váži 14-15 tisíc ton.
- Čo mu na riadení výletnej lode so 140 hosťami prekáža.
- Koľko takáto luxusná plavba stojí a koľko zarába kapitán na lodi.
- V čom sú mladí námorníci horší a ako pre moderné technológie spôsobujú viac nehôd.
