Ako sa dostal k takejto práci, koľko presne zarábal, prečo s tým skončil a či stretol moderných pirátov.
Adrián pracoval na nákladných lodiach 10 rokov. Viac ako 5 rokov bol aj druhým dôstojníkom alias navigátorom a riadil obrovské lode plné nákladu, ktorý prevážal po celom svete. Zarábal úžasne, ale pravé šťastie našiel, až keď sa mu narodila dcéra a ostal s rodinou, aj keď zarábal menej.
V rozhovore nám prezradil, ako sa človek vie stať kapitánom takejto lode, ako sa mu preto rozpadali vzťahy, či niekedy „ostal visieť na plytčine“, či námorníkov v prístavoch čakajú zvodné ženy, či to, prečo filipínski námorníci ostávajú na mori aj celý rok a po mesiaci doma znovu odchádzajú na mesiac, aby nakŕmili susedov v rodnej dedine.
O čom majú nočné mory kapitáni a navigátori takýchto veľkých lodí? Že sa dostanú na plytčinu?
Presne tak. Medzi námorníkmi to voláme, že loď chytí dno. Stalo sa nám to aj na kanadských jazerách, kam sa loď dostane cez vyrovnávacie komory a pred ňou býva
taký úzky pás, cez ktorý sa vchádza. Tam sme chytili dno s vrtuľou a nastali obrovské
vibrácie. Nie je to príjemné.
Odpálili ste vtedy loď úplne?
Ale nie, mohli sme pokračovať. V ďalšom prístave však nabehli potápači a museli to dať do pôvodného stavu. Tých vecí, ktoré sa môžu na takejto lodi pokaziť, je veľmi veľa. Aj taká banálna vec, ako že naložíme na loď viac, ako môžeme. To sa potom niekedy nedostaneš ani z prístavu.
V Južnej Amerike je dosť špecifická mentalita. V bare sa môžeš nechať pomasírovať, alebo pôjdeš na turistiku. Netreba ti tam nosiť ani uniformu, aby si ťa ženy všimli.
Stáva sa to často?
Veľmi, najmä keď prevážaš železnú rudu ako my. V priebehu piatich minút sa to dá
prehnať aj o niekoľko ton. Dosýpky nákladu na konci sú teda veľmi opatrné a pomalé.
Zasvietia vám tam automatizované kontrolky signalizujúce preťaženie, alebo ako to na vode vážite, najmä keď sa musíte trafiť?
Každý prístav má povolenú inú hĺbku ponoru a dôstojník zodpovedá za plán nakladania, ktorý to neprekročí. Dá sa to odmerať na počítači, no dodnes to robíme vizuálne, že sa pozeráme na loď a máme na nej poznačené línie hĺbky ponoru. Keď máš 12,5 metra ponoru, musíš to dodržať na milimetre, pretože každý milimeter sú tony navyše.
Ako veľký prúser by z toho bol, keby si napríklad odpálil vrtuľu alebo niečo podobné?
No, bol by to ohromný prúser, ale tak lode sú poistené, a to sú už trochu iné poistky a peniaze. Stiahnuť loď z plytčiny nie je ťažké, ale drahé.
Aké iné problémy si zažil?
Za tých 10 rokov sa toho stalo dosť. Tomu sa úplne nedá vyhnúť. Pokazené motory, plytčiny, no videl som aj opitého kapitána, ktorého brali preč a keď to niekto takto preženie, zoberú mu licenciu a končí.
Na lodi ale alkohol povolený nemáte, že?
Veru nie. Ale človek tam ide na 4-6 mesiacov. Je jasné, že si tam niektorí chlapi niečo zoberú. Keď niekam ideš na takú dlhú dobu, tobôž keď ide o nákladnú loď, z ktorej niet úniku, treba si to v hlave nastaviť správne a pripraviť sa na to. Ale všetci sme len ľudia a občas chybujeme. Nie je to rozhodne pre každého. Stretol som 22-23 ročných chalanov z Česka a Slovenska, ktorí po prvom turnuse povedali, že končia a že nebudú takto zavretí pol roka.
Aké trasy boli najproblematickejšie, respektíve si sa cez ne nerád plavil?
Zaujímavé to bolo stále pri vstupe na Amazonku. Keď je loď ľahká a bez nákladu, dostane sa tam v pohode. Keď je však plná, tak na začiatku Amazonky zvanom Barra
Norte má obrovské problémy. Rieka tam berie von bahno z Amazonky a usádza sa to
tam. Tam nie že plávaš na vode, ale šmýkaš sa na usadeninách von z Amazonky, a aj to sa dá len počas jednej hodiny v celom dni.
Prvé mesiace sa dajú zvládnuť, ale okolo toho pol roka to partnerky začínali ťažko
znášať. Nevyčítam im to, nie je to len ich chyba. Ich kolegovia či kamaráti vedeli, že sú
osamelé. Každý by premýšľal, či to všetko za to stojí.
Aký je vlastne rozdiel medzi kapitánom a navigátorom?
Na lodi sú dve oddelenia: palubné, kde je kapitán, navigátori a podobne a strojové, kde
sú strojníci a mašiňáci. Na palube sú traja dôstojníci a kapitán, ktorý je tiež navigátor.
Pod nami je palubný majster zvaný botsman, palubní námorníci a podobne.
Koľko ľudí celkovo na takýchto lodiach pracuje?
To bezpečnostné minimum je aspoň 16 ľudí. Robil som už aj na lodi, kde nás bolo viac ako 30. Čím novšia loď, tým má viac automatizácie a vyžaduje si menšiu posádku.
Robia aj na takýchto lodiach aj ženy, alebo ste výhradne mužské zostavy?
Ja som za 10 rokov nemal tú česť, ale určite niekde sú.
Na lodi sú teda traja dôstojníci a jeden kapitán, takže štyria navigátori. Predpokladám, že každý robí viacero iných úloh.
Špecifický názov pozície navigátora je strážny palubný dôstojník. Tretí dôstojník riadi loď od 08:00 do 12:00 a od 20:00 do 00:00. Okrem toho má na starosti záchranné a protipožiarne pomôcky.
Druhý dôstojník je hlavný navigátor, ktorý riadi loď od 12:00 do 16:00 a od 00:00 do 04:00. Okrem toho plánuje kompletnú trasu, aktualizuje mapy a robí publikácie o plavbe. On je na mostíku najviac a ešte sa venuje aj nemocnici, ktorá je na každej takejto veľkej lodi. Prvý dôstojník riadi loď od 16:00 do 20:00 a od 04:00 do 08:00. Zabezpečuje vykládku a nakládku lode, výpočet stability a komunikuje s botsmanom o údržbe lodi.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo má na starosti kapitán, koľko zarába a koľko zarábal Adrián ako druhý dôstojník.
- Ako dlho býval na mori cez turnus a prečo filipínski námorníci ostávali aj 12 mesiacov.
- Či si chlapi chodia užívať do prístavov so ženami, alebo či to majú námorníci so ženami ľahké na baroch v Južnej Amerike.
- Prečo s tou prácou skončil, aj keď zarábal tisícky eur mesačne.
- Ako ostali visieť na ľade a musel ich prísť po niekoľkých dňoch zachraňovať ľadoborec.
- Ako mu stroskotali vzťahy a či to bývalým partnerkám vyčíta.
- Či niekedy stretol moderných pirátov a na čo si museli dávať pozor, keď odchádzali z Afriky.
