Lexx spája strihy mikín a ďalších kúskov s unikátnym airbrush umením. „Môj tvorivý proces sa zlepšoval spolu so sebapoznaním,“ tvrdí.
LexxBrush vytvára one-of-one kúsky, ktoré sa len tak nevidia. Každý kúsok robí sám a jeho cieľom je, aby prinášal komunite pocit jedinečnosti. Zároveň je však zástancom filozofie „don’t dress to impress“, pretože mu ide hlavne o pohodlie a komfort.
Ako ti napadlo spojiť airbrush s oblečením?
Môj otec je sochár, vyrába sochy z dreva. Kúpil si airbrush, aby ich mohol maľovať, no neskôr sa rozhodol, že drevo má zostať prirodzené, bez farby. Sledoval som ho pri práci, no nakoniec airbrush vyhodil. Vtedy mi napadlo, či by sa nedal použiť na oblečenie.
Naštudoval som si farby, nacheckoval som si všetko, čo som potreboval, objednal ich a začal som airbrushovať. Robil som to v ateliéri u otca, tam sa moje umenie formovalo. Zároveň som bol vždy hlboko prepojený so streetovou, uličnou kultúrou. Celkovo to robím už tri roky.
Keďže si ľudia môžu spájať airbrush s graffitmi, ovplyvnila ťa streetkultúra?
Určite. V streetkultúre som sa pohyboval od mala. Som z miesta, kde nebola iná kultúra ako pouličná, a práve v tom sme sa všetci mladí vyvíjali. Vyrastal som na cloud rape, ktorý mi dal slobodu, na Haha Crew, na novej vlne, dá sa povedať. Pamätám si, keď som prvýkrát počul 808 basy — tie veci spravili dobre mojim čakrám.
Ľahšie je predávať veci starším ľuďom, ktorí majú viac peňazí. Ale ja chcem dať aj tým najväčším stokárom alebo špekulantom kúsok, ktorý ich zaujme.
Bol si vždy tak nejak kreatívne založený? Asi od 12 rokov som bol posadnutý jednou myšlienkou, že chcem robiť hudbu a oblečenie. Nevidel som inú cestu. Bol som focusovaný presne na to, čo som chcel robiť. Vždy som to nasával, sledoval som, čo sa deje naokolo.
Študoval som aj pohyby ľudí počas toho, ako majú na sebe veľkú mikinu, alebo keď majú rifle pod zadkom. Ako im to formuje postavu, ako im to predkloní chrbát. Vždy som chcel vidieť to, ako to bude vyzerať na strihu mikiny, ktorý mám ja. Či to bude prirodzené a uvoľnené, a ako sa v tom ten človek bude cítiť.
Ako vyzerá tvoj proces tvorby?
Keď som začínal, bolo to ťažšie, pretože musím priznať, že v dnešnom svete je strašne veľa distractions a menej focusu na seba samého. Môj tvorivý proces sa zlepšoval spolu so sebapoznaním. A hlavne – oblečenie nerozvíja osobnosť, ale osobnosť rozvíja tvorba, ktorá vzniká popri tom. Takže tento proces sa stále menil.
Dropol som vysokú školu, čo bol pre mňa riskantný krok. Väčšinou som však ráno chodil do ateliéru a obliekol si už špinavé handry, ktoré som zašpinil počas predchádzajúcich dní od airbrushu a farieb. Potom som vzal airbrush pištoľ, pozeral sa na veci, triedil ich, prehadzoval a vyberal, čo môžem použiť. Snažil som sa vždy všetko vyšperkovať tak, aby to moje oko malo rado. Spočiatku som zvykol počúvať hudbu, ale zistil som, že mi to ráno berie priveľa pozornosti.
Proces tvorby u mňa nemôže byť ovplyvnený inšpiráciou z internetu. V dnešnej dobe, keď je pozornosť veľmi krátka a rýchle reelska ťa neustále rozptyľujú, ľahko stratíš sústredenie na jednu vec, na ktorú by si sa mal zamerať. Najmä na Instagrame je to ego, ktoré ťa ovplyvňuje. Aj to je niečo, čo som chcel z procesu tvorby úplne odstrániť.
Bolo pre teba ťažké zvyknúť si na to, že keď sa pri procese pomýliš, tak nemáš gumu? Áno, musel som obetovať pár kúskov, aby som ich mohol prestriekať alebo vyhodiť, aj keď fast fashion nie je zdravá pre náš svet. Dalo by sa povedať, že som bol vždy spokojný s tým, čo som urobil, aj keď to nebolo stopercentné, pretože sa to páčilo mne.
Nedávam veľa detailov do svojej tvorby. Mám rád chyby a nedokonalosť, v tom je tá autenticita. Viem, že mladí ľudia nepotrebujú dokonalé dielo, aby boli spokojní s výrobkom. Majú radi aj ten defekt na oblečení a tú nedokonalosť, pretože taká je podľa mňa aj dnešná doba.
Robí to človek a nie stroj. Človek dostane do rúk vec, ktorá je nastriekaná mojou rukou, už to vo mne vyvoláva vášeň. A verím, že aj ten zákazník to cíti a chce si to kúpiť — oveľa viac, než keby to dostal z fabriky.
Čo ťa najviac baví na tom, čo robíš?
Baví ma to tak veľmi, že sa mi o tom aj sníva a ráno sa zobudím s jasnou predstavou, čo mám robiť ďalej. Keď som spätý s týmto procesom, je to pre moju myseľ a môj vývoj najzdravšie – úplne sa ponoriť do tvorby.
Zároveň ma baví to, že sa zobudím a nemusím ísť do práce, môžem slobodne narábať so svojím časom. Bol som aj v Nemecku na stavbe a tam som pochopil, čo nechcem robiť. Bavia ma moji ľudia, moje okolie, ktoré ma podporuje. Najviac ma však baví, keď nastriekam nejakú vec, príde ku mne do ateliéru zákazník a môžem mu ju predať priamo do ruky. Pozrieť sa mu do očí, porozprávať sa s ním a trochu zistiť, prečo si ju kúpil.
Aké bolo pre teba mať spoluprácu so Section?
Section, Praha, chlapci, Vojta, Zbynďa – pozdravujem. Som veľmi vďačný za to, že mi dali možnosť s nimi spolupracovať. Bolo to celé veľmi rýchle, diskrétne a flexibilné. Ukázali mi, ako by značka mohla fungovať vo väčších rozmeroch a kam sa to dá až posunúť.
Drop bol, ak sa nemýlim, vypredaný za dve minúty...
Všetko bolo preč a keď som to videl, úplne ma to nadchlo. Dalo mi to veľa sebavedomia a chuti pokračovať ďalej – robiť to pre našich ľudí, s láskou a radosťou. Chlapci ti jednoducho poskytnú všetko potrebné na to, aby si im doručil kvalitnú vec.
Čo ťa najviac inšpiruje, keď tvoríš?
Tak môžem povedať, že ma inšpirujú moje myšlienkové pochody vtedy, keď sa nič nedeje. Keď len tak stojím na miestach, ktoré na prvý pohľad vyzerajú, že ti nemôžu nič dať.
Inšpirujú ma ľudia – konkrétne to, ako sa tvária. Keď majú na tvári nejaký výraz, keď prejavujú emóciu, keď sa tešia. Emócie ľudí ma inšpirujú oveľa viac ako hmotné veci.
Keď sa na mňa niekto len tak usmeje, viem z toho niečo cítiť, viem z toho ťahať inšpiráciu. Vnímam tú spätnú väzbu z pohľadu, z výrazu.
Inšpiruje ma aj tvorba niektorých ľudí – môžem spomenúť napríklad ASSPIZZA730. On prezentoval myšlienku, že oblečenie nemá žiadnu hodnotu — že si ho môžeš kúpiť, vyhodiť, zapáliť, natočiť, ako ho zničíš — a práve v tom bola pointa: nedávať tomu váhu.
TIPY na funkčné oblečenie do gymu, v ktorom budeš štýlová aj v uliciach
16. septembra 2025 o 18:00
Taktiež mi do života priniesol myšlienku „nothing matters“, čo mi pomohlo pochopiť tento haluzný, komplikovaný svet trochu jednoduchšie. Lebo svet vyzerá, že je rušný, chaotický… ale keď začneš vyraďovať veci, na ktorých fakt nezáleží, zrazu sa ti uľaví a je ti príjemnejšie.
Máš obľúbený kúsok, ktorý si doteraz vytvoril?
No, obľúbený kúsok je ten, ktorý mám práve teraz na sebe. Čoskoro budú aj také súpravy. Mám rád spájať gotické prvky, inšpiruje ma napríklad aj Praha, tie veľké monumenty. Mám rád tú vážnosť, ale zároveň aj istú ľahostajnosť.
Keby tvoja značka mala soundtrack, aké tri skladby by na ňom určite boli?
- 44lex - lexxbrush hoodie
- Oliver Francis - Polo Socks
- Young Thug - Power
Chýba ti na Slovensku niečo ako umelcovi?
Ja som vždy mal ateliér, takže mám pocit, že mi tam nikdy nič nechýba – tam sa cítim naplnený. Ale zároveň si uvedomujem, že by sa tu dali robiť ešte lepšie veci. Slovensko mi príde ako niečo medzi Amerikou a Ruskom. Vyrastal som aj na Pharaohovi, čo bol ruský rap – taký early trap. Zároveň som bol úplne ponorený aj do Ameriky.
My sme niekde v strede a všetci, čo tu vyrastali, majú v sebe aj tú jednu, aj tú druhú stranu. Myslím si, že ako Slováci máme dobré korene na to, aby sme mohli byť vo všetkom, čo robíme, veľmi unikátni. Slovania ako národ sú celkovo veľmi zaujímaví – a aj náš jazyk je hravý a veľmi dobrý na hudbu.
Prvá myšlienka, čo ti ráno napadne, by mala byť realizovaná.
