Nielen o plávaní a nedávno skončenej olympiáde v Riu sme sa porozprávali s vždy dobre naladenou rodáčkou z nášho hlavného mesta.
Slovensko po ukončení bohatej kariéry Martiny Moravcovej dlhšie hľadalo jej nástupkyňu v plaveckých bazénoch, až kým sa neobjavila Katarína Listopadová. Stále veľmi mladá plavkyňa je už v súčasnosti viacnásobnou majsterkou našej krajiny a to ju najväčšie úspechy, veríme, ešte len čakajú. Viac o už vyššie spomenutej olympiáde v brazílskom Riu, úrovni plávania v našich končinách, ale napríklad aj o súkromnom živote nám sympatická tmavovláska so súmernou postavou a dokonalým pozadím prezradila v rozhovore. Nebudeme vás už teda zaťažovať ďalším opisom a radšej si ho pohodlne vychutnajte. Nech sa páči.
Ahoj Katarína, môžeš sa, prosím ťa, na úvod nášho rozhovoru trochu bližšie predstaviť našim čitateľom, ktorí ťa do dnešného dňa nemali možnosť spoznať skrz tvoje športové výsledky?
Ahojte, mám 23 rokov a som profesionálna športovkyňa-plavkyňa, ale inak som úplne obyčajný pešiak. Plávaniu sa venujem od detstva, priblížne od 6 rokov, študujem právo a vo voľnom čase asi najradšej spím. A taktiež veľmi veľa čítam.
Ako tráviš posledné teplejšie dni po olympiáde?
Ihneď po ukončení olympiády som strávila cca 2 týždne doma u našich v Perneku. Momentálne máme nového psíka, ešte malé šteňa, takže to bolo asi najkrajšie, čo ma v mojom rodnom kraji mohlo čakať. Následne som ešte na ďalších 14 dní navštívila Thajsko, keďže mi pomaličky začínala blednúť pokožka :).
Pri nedávno skončenej udalosti z brazílského Ria by sme mohli ešte aspoň na malý moment zotrvať. Ako si spokojná so svojou účasťou, respektíve výsledkami?
Už len môcť reprezentovať svoju vlastnú krajinu na takom podujatí, ako je olympiáda, je splnený sen asi každého športovca. Avšak, od seba som mala trochu iné očakávania...
Je niečo, čo by si zmenila, či už v prípade alebo na samotnom vyvrcholení tvojej štvorročnej tvrdej driny plnej odriekania?
Veľmi ťažká otázka. Nemám pocit, že by som za tie 4 roky nerobila niečo poriadne. Tréningov som vynechala len minimum a aj to jedine kvôli chorobe alebo skúškam v škole. Posledný rok pred olympiádou som už ale nechýbala na žiadnom tréningu. Vyššie umiestnenie by som dosiahla (predpokladám) vtedy, keby mi na samotnom preteku vyjde všetko tak, ako má a tak, ako som to mala natrénované.
Odrážajú tvoje dve 22. miesta na 100 metrov motýlik a znak na rovnakej vzdialenosti aktuálnu situáciu a úroveň v slovenskom plávaní?
Určite nie. Ten, kto sleduje moje výsledky a približne sa orientuje v mojich časoch, vie, že mi stačilo zaplávať to, čo bežne a bez problémov by som postúpila do semifinále. Niekedy ten daný pretek ale jednoducho nevyjde. Bohužiaľ, mne sa to stalo práve v Riu. Povedala by som, že plávanie sa za posledné roky na Slovensku mení k lepšiemu. Akurát, stále nemáme dostatok športovísk, vzdelaných trénerov a športových odborníkov na to, aby sme sa mohli porovnávať s inými krajinami.
Stačí, ak sa pozrieme k našim susedom z Maďarska, ktorí dosahujú naozaj skvelé výsledky v mužských, ale taktiež v ženských disciplínach. Je za tým všetkým ukrytá väčšia podpora zo strany štátu, alebo kľúčovú úlohu zohrávajú aj dôvody uvedené tebou vyššie?
Maďari majú obrovskú plaveckú základňu a toľko nových bazénov, že by bolo zvláštne, keby sa tie výsledky nedostavili. Takže áno, je za tým určite aj podpora štátu. Keď má naše hlavné mesto jeden jediný 50-metrový bazén, tým pádom máme aj obmedzené možnosti. Napríklad na to, aby ste zobrali 100 malých detí a vychovali z nich budúcich majstrov. Z tých 100 krpcov sa určite aspoň 10 prepracuje na vrcholovú úroveň a najlepší z nich sa môže stať olympijským víťazom. Jednoduchá matematika. Čím viac športovísk, tým viac detí a tým pádom aj väčšia šanca, že pár z nich budú šampióni. Myslím, že to platí v každom športe na Slovensku...
Posledná otázka zameraná na Rio. Mala si popri všetkých povinnostiach čas aj na spoznávanie mesta?
Počas olympiády a ani po jej skončení, nie. Ale keďže som tam bola na pretekoch už v apríli, tak sme si stihli pozrieť mesto a najznámejšie pamiatky. Rio má čaro.
Nedá mi neopýtať sa ťa na Michaela Phelpsa. Je to aj podľa teba fenomén, aký sa narodí možno raz za 100 rokov?
Áno, je to fenomén. Nie vždy mi bol sympatický, mala som z neho skôr pocit, že je arogantný. Avšak za posledné roky, a najmä teraz, odkedy sa mu narodil syn, mám pocit, že zmäkol (v dobrom slova zmysle). Prvýkrát som ho videla plakať práve na stupni víťazov v Riu.
Myslíš, že ho dokáže v najbližších rokoch niekto napodobniť, alebo dokonca prekonať?
Nemyslím si, že to niekto niekedy dokáže. Dotyčný by sa musel narodiť s rovnakými telesnými predispozíciami, musel by sa venovať plávaniu a musel by mať rovnako silnú vôľu ako Michael. Kombinácia uvedených aspektov sa zrejme tak skoro opakovať nebude a možno ani za spomínaných 100 rokov.
Skúsme sa vrátiť aspoň na malý moment naspäť do minulosti. Prečo si sa rozhodla práve pre plávanie? Nikdy si neuvažovala, respektíve neskúšala aj iné športy?
Plávaniu sa venovala sestra, a tak som logicky to isté chcela aj ja. Taktiež rodičia chceli, aby sme sa venovali nejakému športu. A nakoniec som pri plávaní ostala (zatiaľ) 17 rokov. Trochu som skúšala tenis, ale to len možno dvakrát. Viac-menej ma nikdy nelákalo venovať sa inému športu. Plávanie ma nikdy nenudilo, takže som sa ani nezamýšľala nad tým, že chcem skúsiť niečo iné a nové.
Ako aktuálne vyzerá jeden deň v živote Kataríny Listopadovej? Nájdeš si aspoň niekedy čas aj na náš web? Ak áno, tak v ktorej sekcii článkov si dokážeš nájsť niečo zaujímavé pre seba?
Teraz mi práve začína škola, takže môj bežný deň vyzerá takto: Okolo 7:00 absolvujem tréning a následne idem do školy (podľa toho, ako mám prednášky a cvičenia) a odtiaľ putujem naspäť do bazénu/posilňovne. Na Refresher si, samozrejme, vždy nájdem chvíľku. Najviac ma bavia články v kategórii "Zaujímavosti" a "Tech".
Je všeobecne známe, že plavci/plavkyne majú krásne súmerné postavy, pričom ty nie si žiadnou výnimkou. Aká je tvoja príprava po tejto stránke? Môžeš nám napríklad priblížiť, z akých cvikov pozostáva tvoja denná treníngová jednotka? P.S. A nehovor nám, že vynechávaš cviky na pozadie, pretože ti to nebudeme veriť :)
Ďakujem. Asi vás sklamem, ale v podstate nemám žiadne špeciálne cviky na zadok. Posilovňu mávam počas sezóny maximálne trikrát za týždeň. Viac sa sústredíme na to, aby sme mali silu v rukách a v hornej časti tela, ale možno raz za týždeň sú cvičenia zamerané aj na nohy. Pretože aj tie sú dôležité. Sú to ale len klasické drepy a poprípade legpress. Ostatný čas trávim plávaním, asi 4 hodiny denne. Čo znamená asi 10-14 kilometrov plávania na dennej báze. To je môj hlavný cvik :)
Ktoré svoje športové sny/ciele si si už dokázala splniť a ktoré sú tvojou najbližšiou métou na prekonanie?
Ťažko povedať. Momentálne mám obdobie, kedy si dávam za cieľ hlavne úspešne dokončiť školu, pričom v plávaní by som si chcela vylepšiť svoje osobné maximá. Olympiáda je splnený sen, ale chcela by som na nej dosiahnuť ešte lepší výsledok.
Rozmýšľaš aj z vyššie uvedeného dôvodu už teraz nad OH 2020 v Tokiu, alebo je to až príliš vzdialená budúcnosť?
Je to síce ešte veľmi ďaleko, ale určite už rozmýšľam aj nad tým. Už len kvôli tomu, že viem, aké to v Tokiu bude krásne a taktiež o trochu lepšie zorganizované ako v Riu. A v neposlednom rade preto, lebo nechcem, aby som neskôr ľutovala, že som nevydržala. Mladá som len určitý čas v živote a to sa už nikdy nevráti. Takže, kým mám sily dostatočné na vrcholový šport, chcem ich využiť. Potom bude čas aj na iné, dôležitejšie veci.
Budeme ti v tom držať palce. Tesne pred koncom nášho rozhovoru ani teba neminia naša klasická "Refresher" otázka. A to, aký film, seriál, hudobný album, hru alebo technickú vychytávku by si odporučila aj našim čitateľom?
Tých seriálov je viac - od The Suits, cez Narcos až po Modern Family, na tom som ja osobne momentálne dosť závislá. A hru síce ešte nemám odskúšanú, ale netrpezlivo čakám, kedy si budem môcť zahrať nové God of War.
Vidíš samú seba v bazéne aj o takých 5-10 rokov alebo sa v danom období už mieniš pohybovať v úplne odlišnej pracovnej sfére?
O 5 rokov už pravdepodobne nebudem plávať, ale budem sa niečím zaujímavým živiť a o 10 rokov, dúfam, už budem mať svoju vlastnú rodinu.
Na záver by som sa ti v mene celej redakcie chcel veľmi pekne poďakovať za tvoj čas a zaujímavé odpovede. Teraz už ale prenechávam priestor tebe, aby si mohla zanechať aspoň stručný odkaz našim čitateľom a svojim fanúšikom.
Aj ja ďakujem! A hlavné tým, ktorí ma vždy podporia a podporujú, alebo mi napíšu milé správy. To ma stále dokáže veľmi potešiť :) Ak máte radi zaujímavé články, tak určite sledujte a hlavne čítajte Refresher!
