“Počítače otvárajú svoje oči.”
Všetko to začalo počas 50. rokov minulého storočia. Niežeby dovtedy nepadla o umelej inteligencii ani jedna zmienka, no bola považovaná skôr za sci-fi, ako niečo reálne. Svet sa však po konci druhej svetovej vojny začal pomaličky zotavovať z obrovskej tragédie a medzi obyčajných ľudí začali prúdiť úplne nové technologické vymoženosti, ktoré priniesla snaha získať náskok pred nepriateľom. Vďaka ním vznikli farebné televízory, prvá moderná kreditná karta a prvý diaľkový ovládač. Viaceré oblasti vedy zaznamenali značný pokrok vpred, a preto začali potrebovať viac priestoru pre ďalší rast, z čoho neskôr vzišla i americká vesmírna agentúra NASA. Podstatné ale je, že našu civilizáciu začala čoraz viac zaujímať odpoveď na jednu dôležitú otázku - dokážeme vytvoriť elektronický mozog, ktorý poskytne kôpke obyčajného kovu schopnosť uvedomovať si samého seba a premýšľať či dokonca konať ako my? Dnes veľmi dobre vieme, že vytvorenie inteligencie s charakteristikami našej inteligencie je nielen možné, ale už na tom nejaký ten čas dokonca aj pracujeme. Aktuálna otázka teda znie - aká budúcnosť čaká umelú inteligenciu a aká zase nás?
Aby mohol výskum umelej inteligencie vôbec začať, bolo najskôr potrebné dosiahnuť určitú technologickú úroveň. Tá sa spája s počiatkami digitálnej éry. Počítače boli stále pokročilejšie a schopnejšie, no pre jej rast potrebovali zabezpečiť prísun obrovského množstva dát (potravy), ktoré umožnia neustále zdokonaľovanie. Záujem a schopnosť pracovať s dátami začala rásť až od 80. rokov, kedy započala komercializácia internetu a svet zažil príchod prvého osobného počítača.
Aby však mohli byť čoraz objemnejšie množstvá dát spracované, je vyžadovaná neustále pokročilejšia hardvérová výbava, čiže inými slovami, úroveň AI (artificial intelligence) záleží od aktuálneho pokroku na trhu s výpočtovou technológiou. No a keďže v súčasnosti nosíme lepší hardvér vo vreckách, ako sme mali nedávno nehybne položený na stolíku v izbe, keďže sociálne siete navštevujú miliardy používateľov a keďže existuje internetový vyhľadávač, ktorý denne zaregistruje okolo 5 miliárd vyhľadávacích požiadaviek, tak si vie snáď každý predstaviť, na akej úrovni musí byť umelá inteligencia práve teraz.
Nie, agresívnych alebo prefíkaných robotov tu zatiaľ ešte nemáme, to však hneď neznamená, že sme ďaleko od dosiahnutia AI, ktorá by sa dala prirovnať k tej ľudskej. Čo ale, ak bude náš výtvor výrazne inteligentnejší ako my? Čo ak si roboty uvedomia, že nás vlastne nepotrebujú? Dostanú predsa slobodnú vôľu, čaká nás neistá budúcnosť? Tentokrát odbočíme od katastrofických scenárov v štýle Elona Muska, Billa Gatesa alebo Stephena Hawkinga a pozrieme sa na to, čo nám umelá inteligencia onedlho uľahčí a čo všetko okolo nás zmení.
Je takmer všade okolo nás
Mnohí si to zrejme ani neuvedomujú, ale s umelou inteligenciou sa za posledné roky akoby roztrhlo vrece. Prelomový bol najmä rok 2015. AI je momentálne predmetom záujmu viacerých technologických gigantov a to isté platí o zbrojárskom priemysle, kde ňou chcú vybaviť bojové systémy. Jej rastúcu popularitu máme možnosť vidieť aj na mobilných telefónoch, z ktorých sa postupom času stali smartfóny alebo inteligentné mobilné telefóny. Tie nás dnes dokážu počúvať a plniť naše priania, samozrejme, v rámci dostupných možností, ktoré každým jedným dňom rastú.
Niektoré druhy AI využíva i Apple, napríklad na triedenie a organizovanie vyhotovených fotografií alebo v asistentovi Siri, ktorého rozpoznávanie hlasu funguje od roku 2014 prostredníctvom systémov založených na neurónových sieťach, teda akejsi simulácie nervových buniek nášho mozgu. Virtuálny asistent z mobilného operačného systému iOS, a čoskoro aj z macOS, využíval techniky strojového učenia (takzvané "machine learning"), pričom sa neštíti už ani hlbokému strojovému učeniu, alebo inými slovami "deep machine learning", ktoré v rokoch 2010 až 2012 badateľne zvýšilo záujem o umelú inteligenciu, pretože vďaka nemu AI zvláda riešiť oveľa komplikovanejšie úlohy a zároveň robiť menej chýb, ako pri obyčajnom strojovom učení. Cudzie však nie je ani Googlu, ktorý vďaka nemu už nejaký ten čas kategorizuje a triedi naše e-maily od spamu. V aplikácii Inbox má používateľ dokonca k dispozícii aj inteligentné odpovede, kde počítač zaňho prečíta prijatú elektronickú poštu a samostatne navrhne odpoveď pripravenú na okamžité odoslanie.
Na grafe nižšie je možné vidieť, ako s príchodom deep learning klesala chybovosť rozpoznávania špecifických objektov. Stroje sú nielen schopnejšie, ale aj presnejšie.
Bez deep learning by neexistoval ani dnešný autopilot v elektromobiloch z dielne americkej progresívnej automobilky Tesla. Aj keď má ešte stále od plnohodnotného autopilota ďaleko, rastúce množstvo najazdených kilometrov v budúcnosti zabezpečí evolúciu do vyšších úrovní.
Oba typy učenia predstavujú dve menšie súčasti, respektíve dva druhy umelej inteligencie. Podstatné ale je, že ako bude technologický pokrok napredovať a ceny výpočtovej techniky klesať, prídu neustále schopnejšie kapacity na spracovanie dát a potom aj pokročilejšie formy AI, až nastane moment, kedy presiahnu úroveň inteligencie ľudstva. Roboty dnes vyrábajú robotov, neskôr by sa mali navzájom aj hardvérovo a softvérovo vylepšovať - bez našej pomoci. Okamih významného vedeckého zlomu nastane podľa známeho futurológa z Googlu niekedy okolo roku 2029.
Viaceré "deep learning" systémy umožňujú počítačom vizuálne vnímať reálny svet okolo nás alebo rozpoznávať tváre ľudí či jednotlivé piesne. Microsoft ich v aplikácii Skype využíva pri real-time prekladaní z jazyka do iného jazyka, Tesla zase na autonómne riadenie jej elektromobilov
Siri sa môže v blízkej budúcnosti, a to bez akejkoľvek srandy, dostať na úroveň fiktívneho OS One z filmu Her, ktorý si so svojím používateľom dokázal vytvoriť vďaka schopnosti prejavovať city až prehnane blízky vzťah, hoci nemal vôbec žiadne fyzické telo. Pokročilý systém disponoval špecifickým charakterom, čo dávalo pocit, že ide o skutočnú osobnosť. Človek preto začal pomaličky zabúdať, že sa vlastne stále rozpráva iba s neživým počítačom, ktorý tak zvládol prejsť testom Alana Turinga. Celkom podobná situácia navyše nastala i v Ex Machina, kde sa motivovanému androidovi s menom AVA - vyspelej umelej inteligencii v mechanickom tele - podarilo prostredníctvom vyjadrovania falošných citov dostať z vysoko-zabezpečeného výskumného laboratória priamo na vytúženú slobodu. A presne o tom istom hovoril aj kontroverzný futurológ Ray Kurzweil. "Keď poviem, že počítače dosiahnú inteligenčnú úroveň ľudí, nemyslím tým logickú inteligenciu. Budú vtipné a dokážu vyjadrovať lásku... To hrá dôležitú rolu pri ľudskej inteligencii."
Ak počítač s umelou inteligenciou Turingov test zvládne, znamená to, že ho zúčastnený človek nedokáže rozoznať od jedného z nás. Potom ho môžeme označiť za naozaj inteligentný stroj. Prvýkrát sa to podarilo v roku 2014 s počítačovým programom Eugene z ruského Petrohradu, ktorý dostal za úlohu simulovať 13-ročného chlapca. A keďže jednu z troch hodnotiacich osôb presvedčil, že nie je stroj ale človek, testom úspešne prešiel. Vo filme Ex Machina prebiehal Turingov test trošku odlišným spôsobom. Dotyčný, ktorý predstavoval ľudský faktor, o neživom stroji vedel, pretože to videl na vlastné oči (nemal bežné ľudské telo z mäsa a kostí). Posúdenie, či ide o inteligenciu podobnú tej našej, bolo preto mierne komplikovanejšie. Už tu totiž neišlo iba o označenie AI bez fyzickej podoby za človeka, ale o to, aby po vzájomných rozhovoroch povedal, že robot síce nevyzerá ako človek, ale tak rozmýšľa a koná.
Aj keď si virtuálny asistent Samantha z OS One získala srdce svojho používateľa vo filme Her až trošku neskôr, ich puto bolo nakoniec tak silné, že živý človek nemal problém "chodiť" s umelou inteligenciou z jeho osobného počítača
Vo vývoji umelej inteligencie nezaostáva ani internetový gigant Google, o čom svedčí dávnejšie zrealizovaná akvizícia spoločnosti DeepMind, ktorá oznámila, že sa jej AI vie úplne sama naučiť hrať videohry bez poskytnutia akéhokoľvek pokynu alebo inštrukcie. Na začiatku nedisponuje žiadnymi vedomosťami či informáciami, tie nadobudne až počas hrania vďaka vlastným chybám. Celý proces učenia je teda podobný tomu ľudskému - umelá inteligencia musí byť najskôr vnútorne motivovaná.
Na videu nižšie máme príležitosť vidieť AI internetového giganta, ako sa učí hrať klasiku Montezuma's Revenge. Skúša rôzne možnosti pohybu a po každom neúspešnom pokuse využíva nadobudnuté skúsenosti, aby sa rovnakej alebo podobnej chybe dokázala vyhnúť. Po čase vie, čo predstavuje nebezpečnú prekážku alebo to, kde sa nachádza priepasť a kedy má skákať. Bez spomínanej motivácie by to ale tak ľahko rozhodne nešlo. Vedci preto museli prísť na spôsob, ktorý by dal počítaču dôvod niečo také vôbec robiť.
Keď hrá videohru človek, motivuje ho buď príležitosť prekonať aktuálny bodový rekord, prejsť všetky dostupné levely alebo poraziť živého hráča. Ak by ani jeden z uvedených faktorov neexistoval, pri hraní asi nikto z nás dlho nevydrží. Motivácia je však dôležitá pri každej jednej činnosti, ktorú vykonávame, a to isté platí aj o počítačoch s umelou inteligenciou. Napríklad, po víťazstve nad iným hráčom nás naplní pocit šťastia, čo súvisí so zvýšeným množstvom dopamínu. Za dobre odvedený výkon sme tak odmeňovaní naozaj dobrým pocitom, ktorý sa objaví aj po sexe, konzumácii chutného jedla alebo po užití drogy. Výskumníci z Googlu preto použili akúsi napodobneninu odmeňovacieho systému ľudského mozgu a výsledok (nižšie) hovorí sám za seba. Inteligentný počítač sa potom v spomínanej hre dostal neporovnateľne ďalej než bez odmien a adekvátnej motivácie. V skratke - bavilo ho to viac.
Pokrok v oblasti AI sme mali príležitosť vidieť aj pri sérii súbojov medzi najlepším hráčov tradičnej čínskej hry Go a inteligentným počítačom Googlu, ktorý samozrejme nad človekom vyhral. Pred začiatkom ho ale na rozdiel od vyššie uvedeného príkladu s Montezuma's Revenge tvorcovia nakŕmili poriadne veľkým množstvom dát z už uskutočnených súbojov iných hráčov, ten sa následne prostredníctvom deep learning technológií naučil slušné množstvo ťahov aj komplexných stratégií a umelo vložené skúsenosti potom využil počas ostrého stretnutia so šampiónom.
Breaking: Google's DeepMind defeats legendary Go player Lee Se-dol in historic victory https://t.co/WyuMGiCEPN pic.twitter.com/KtxoYDQYW0
— The Verge (@verge) 9. marca 2016
Na pokročilej AI pilne pracuje i vizionár Elon Musk s jeho Teslou. Tá totiž predstavuje kľúčový prvok pri tvorbe zodpovedného plnohodnotného autopilota. A vraj sa máme na čo tešiť. Umelá inteligencia modernej automobilky, ktorá je momentálne v štádiu vývoja, bude tak dobrá, že všetci zostaneme v nemom úžase. Súčasný autopilot v elektromobiloch od Tesly obsahuje množstvo nedostatkov, a preto sa aj napriek varovaniam výrobcu z času na čas objaví novinka hovoriaca o počítačom spôsobenej dopravnej havárii. Dôležité sú tu ale tiež nazbierané dáta, nielen technológia. Ak ich má AI k dispozícii viac, priamo úmerne klesá riziko nehody. Na základe logiky teda možno povedať, že spoľahlivosť autopilota rastie s počtom najazdených kilometrov. Pripomína vám to niečo? Mne človeka, ktorý sa učí šoférovať. Čím viac najazdí, tým je z neho schopnejší, alebo presnejšie povedané skúsenejší šofér. Pri počítači ale neexistuje nič také ako ľudský faktor, takže zlyhania, za ktorými bežne stojí, v tomto prípade určite nehrozia.
AI, ľudia a blízka budúcnosť
Aby sme mohli pochopiť budúcnosť umelej inteligencie, je potrebné si najskôr uvedomiť, že tá môže nadobudnúť dve rôzne podoby - virtuálnu alebo fyzickú. S prvou sa dá verbálne komunikovať, ale vidieť ju mimo displeja určite neuvidíme. Dobrým príkladom môže byť Samantha z Her. Druhá podoba bola taktiež už niekoľkokrát vyobrazená vo viacerých známych filmoch, ako napríklad Terminátor či Ex Machina. Rozdiel tu spočíva iba v tom, že zatiaľ čo virtuálnu formu iba počujeme, s fyzickou si môžeme podať ruku alebo sa navzájom objať.
V budúcnosti budú medzi nami obe podoby. Všetko záleží už len na našich potrebách. Robot vybavený umelou inteligenciou môže samostatne vykonávať fyzickú prácu a virtuálna AI zase výrazne zjednodušiť používanie elektronických zariadení, čo dnes robí autopilot v Tesle alebo Siri v iPhonoch. Ray Kurzweil z Googlu dokonca tvrdí, že umelá inteligencia z nás spraví neporovnateľne múdrejších ľudí. Počas takzvanej technologickej singularity, ktorá podľa odhadov odborníkov nastane okolo roku 2035, napoja naše mozgy prostredníctvom miniatúrnych nanobotov z DNA vlákien k obrovskému množstvu dát z internetu a my si potom dokážeme sťahovať vedomosti priamo do našej hlavy. Naučenie sa niečoho preto potrvá len pár sekúnd (ako vo filme Matrix), takže ak náhodu neviete lyžovať alebo neovládate anglický jazyk, nebudete potrebovať praktický tréning a ani žiadnu knihu. A to vôbec nie je všetko. Kapacity ľudskej inteligencie rozšíri výrazne pokročilejšia a neustále lepšia umelá inteligencia, čiže elektronický mozog, vďaka čomu nadobudneme ďalšie nemalé výhody. Počas náhodného stretnutia dôležitej osoby nám napríklad môžu v zlomku sekundy pomôcť zostaviť rozumnú vetu, ktorou by sme na ňu dokázali zapôsobiť.
kde budú tisícky počítačov pripravené rozšíriť našu súčasnú inteligenciu" - web CNN
Prínos AI dokonca pocítime i v medicíne. Odborníci z DeepMind chcú inteligentné počítače zapojiť do hľadania a následného odporúčania najvhodnejších liečení pre špecifické typy rakoviny, čo by lekárom uľahčilo prácu. Celý proces navyše potrvá kratšie, ako keby ho realizujú iba ľudia, stačí pritom iba poskytnúť dáta súvisiace s danou chorobou. Za pomoci umelej inteligencie je možné niektoré činnosti komplexného procesu automatizovať, takže sa zo štvorhodinového plánovania v konečnom dôsledku stane približne hodinová záležitosť. Získaný čas môžu lekári potom využiť na výskum alebo prednášanie na univerzitách. Deep learning vie byť však rovnako užitočné aj pri očných ochoreniach, ktoré sú schopné ohroziť zrak dotyčnej osoby. Po podrobnej analýze niekoľkých miliónov fotografií očí dokáže vytvorený algoritmus prostredníctvom detekcie prvých náznakov (človek si ich nemusí všimnúť) predčasne varovať pred vznikom alebo rozšírením potenciálne nebezpečnej choroby. A to sú len začiatky. Počet možností využitia AI v medicíne postupom času výrazne porastie, čo nám neskôr umožní úspešne eliminovať aj tie zdravotné problémy, ktoré dnes považujeme za nesmierne komplikované.
Písať o výhodách či prínosoch umelej inteligencie sa dá od rána do večera. Hoci ju mnohí pesimisti považujú za extrémne nebezpečnú pre celé ľudstvo, v článku uvedené fakty hovoria jasne - čoraz pokročilejšia AI posunie našu civilizáciu na vyššiu úroveň. Zjednoduší nám prácu aj používanie elektronických zariadení, zdokonalí liečenie a prevenciu pred chorobami, urýchli vývoj nových technológií, viacerým oblastiam vedy poskytne širšie možnosti a z človeka spraví nesmierne inteligentného polorobota. Je na tom vôbec niečo zlé?
