"Veľký medveď," patrí medzi najlepších boxerov celej histórie tohto športu.
Muhammad Ali, Joe Frazier, George Foreman, Mike Tyson, to sú mená, ktoré pozná každý pozorný fanúšik športu. Hovorí vám však niečo Sonny Liston? Ak nie ste vyložene fanúšik boxu alebo Aliho, tak pre vás toto meno nemusí byť až tak známe. To je veľkým paradoxom, pretože Liston patrí medzi najlepšie ťažké váhy celej histórie tohto športu a bez pochýb si zaslúži miesto medzi spomínanými pánmi. Jeho život sprevádzala kontroverzia a nezodpovedané otázky objavujúce sa od jeho narodenia až po záhadnú smrť. Kým vlastne bol tento legendárny boxer, príznačne prezývaný "Big Bear?"
Dátum jeho narodenia bol predmetom špekulácií. Sám uvádzal roky 1928, 1932 alebo 1933. Ako sám tvrdil, po jeho narodení niekto z rodiny vytesal do kôry stromu jeho meno a dátum príchodu na svet. "Problém je však v tom, že strom neskôr niekto odrezal," vravel. Narodil sa do početnej rodiny, celkovo mal až 25 súrodencov, medzi ktorými bol druhým najmladším. S istotou nedokázal určiť ani svoje miesto narodenia. Jediné, čím si bol istý, bolo to, že sa narodil niekde v štáte Arkansas. Rodičia boli chudobní plantážnici, ktorí svoje životy zasvätili pestovaniu bavlny. Vo veku 8 rokov ho otec poslal pracovať na polia, takže školu nemohol navštevovať. Preto sa ani nikdy nenaučil čítať, za čo bol neskôr často ponižovaný. Na otca mal výhradne negatívne spomienky, pretože ho neustále fyzicky týral. Detstvo plné násilia sa určite podpísalo na jeho duševnej pohode, za čo samé hovoria jeho "stále smutné" oči. Sadistickú povahu otca dokazujú aj jazvy na chrbte, spôsobené po ranách bičom, ktoré sa mu nikdy celkom nezahojili...
Po presídlení do St. Louis sa jeho život zmenil, stále žil v chudobe, dostal sa však zo sadistického dozoru otca. Dokonca sa pokúšal chodiť do školy, no kvôli spomínanému problému s čítaním za krátko rezignoval a zameral sa na hľadanie práce. Dlho si nedokázal nájsť stabilné zamestnanie, vďaka ktorému by sa mohol uživiť. Neskôr očisťoval kuratá v tamojších potravinách, za čo dostával 15 dolárov týždenne a často hladoval.
Netrvalo dlho a mladý Afroameričan sa dostal do problémov. Pripojil sa k pouličnému gangu, špecializovanému sa na krádeže áut a drobné prepady. V roku 1950 bol obvinený z lúpeže prvého stupňa a dvoch krádeží. Odsúdili ho na 5-ročný trest v štátnej väznici Missouri. Sám Sonny sa na pobyt za mrežami nikdy nesťažoval, práve naopak. Neskôr s humorom tvrdil, že prvýkrát v živote "si mohol dovoliť" tri jedlá denne. Pobyt za mrežami ho vlastne priviedol k boxerskej kariére. Nadpriemerne fyzicky vyspelého muža si všimol tamojší reverend a zároveň riaditeľ športového oddelenia, Alois Stevens. Sám mal skúsenosti s boxom a dokázal skvele odhadnúť obrovský potenciál mladého väzňa.
Začal ho trénovať a zaúčať do tajov boxerskej techniky. Sonny sa učil veľmi rýchlo, a tak už o pár mesiacov čelil v improvizovanom zápase lokálnemu boxerovi menom Thurman Wilson. Po dvoch kolách Wilson vyhlásil: "radšej ma dostaňte z tohto ringu skôr, ako ma zabije." Konečne získal zmysel života a bolo mu jasné, že po prepustení chce v boxe pokračovať. To sa udialo v roku 1952 aj vďaka spomínanému reverendovi. Zaručil sa totiž za jeho podmienečné prepustenie.
Po návrate na slobodu odštartoval svoju raketovú amatérsku kariéru, počas ktorej porážal jedného renomovaného súpera za druhým. Vtedajší hlavný tréner tímu St.Louis vyhlásil, že za celú svoju kariéru nevidel v ringu silnejšieho muža. Ďalší cieľ bol jasný, prestúpiť k profesionálom a získať cenný titul v ťažkej váhe.
Prvý zápas medzi profesionálmi ukončil po 33 sekundách, k čomu mu stačil jediný presne mierený úder. Jeho tréner, Johnny Tocco, ho nazval "smrtiacou mašinou," toto pomenovanie mohutného borca s vražedným štýlom mrazivo vystihovalo. Jeho devízou nebola rýchlosť úderov ani výnimočná práca nôh. Išlo o hrubú silu, vďaka ktorej dokázal zraziť k doskám prakticky kohokoľvek. Výhry v ringu pribúdali bleskovo. Porazil medzi inými Clevelenda Williamsa, Zoru Folleyho či Roya Harrisa. Jedinú prehru, až po legendárny dvojzápas s Muhammadom Alim, utrpel po tom, čo mu súper zlomil sánku. Napriek úspechom v športovej kariére to však bol stále ten istý Sonny. Sonny, na ktorého sa lepili problémy. Polícia ho cielene vyhľadávala a nezmyselnými prehliadkami neustále šikanovala. V dobe, keď boli černosi ešte stále utláčaní kvôli farbe svojej pokožky, bolo zneužívanie policajnej moci na dennom poriadku. Média ho často označovali hanlivými prezývkami ako "gorila" alebo "beštia z džungle."
5. mája 1956 však už tlak verejnosti nevydržal a napadol policajného dôstojníka pokúšajúceho sa vykonať ďalšiu zo stoviek prehliadok. Spôsobil mu zranenie tváre, kolena a vzal mu služobnú zbraň. Odsúdili ho na 9 mesiacov nútených prác v miestnom chudobinci a jeho cesta za titulom sa skomplikovala. Po odpracovaní trestu nasledovali ďalšie nezhody s políciou, dôsledkom čoho bol istý policajný príslušník, ktorý údajne skončil v kontajneri. Sonny sa následne rozhodol opustiť problémové St.Louis a presunúť sa do Philadelphie. Spojil sa s novým manažérom, úzko prepojeným s talianskou mafiou, čím sa znásobila jeho povesť obávaného muža. Sám sa z chápadiel mafie nedokázal už nikdy vymaniť. Neskôr mal na svedomí ešte pár drobných prehreškov, no zrejme vďaka spojeniu s podsvetím sa vždy všetko vyriešilo bez toho, aby bola ohrozená jeho boxerská kariéra.
Napriek všetkým prešľapom smeroval neohrozene k vytúženému stretnutiu o titul majstra sveta. V roku 1960 sa vďaka skvelým výsledkom stáva vyzývateľom č.1. Držiteľ titulu, slávny Floyd Patterson, však odmietol Listonovi dať šancu. Jeho manažment to zdôvodnil tým, že nebudú boxovať proti súperovi s väzbami na organizovaný zločin. Paradoxom je, že vtedajší Pattersonov tréner, Cus D'Amato (neskorší prvý tréner Tysona), bol spájaný s vyberaním výpalného pre newyorskú Cosa Nostru a ďalšími kriminálnymi aktivitami.
Značná časť verejnosti "veľkého medveďa" doslova nenávidela. Proti Listonovi sa dokonca postavil vtedajší prezident USA, John Fitzgerald Kennedy. Pri Pattersonovej návšteve v Bielom Dome mu odporučil, aby neboxoval s človekom tak neblahej povesti. Do dlhého zástupu jeho nepriateľov sa postavil aj slávny boxer Jack Dempsey. Nezlomného medveďa by však nezastavilo ani stádo býkov, ako raz poznamenal jeho rodinný priateľ. Rozhodol sa apelovať aj na skutočnosť, že držiteľ titulu si vedome vyberá bielych súperov a nedáva tak šancu ľuďom vlastnej rasy. Tým vytváral na Pattersona mediálny tlak. Patterson si dobre uvedomoval, že proti Listonovi to bude mať veľmi ťažké.
Urputná snaha nakoniec vyústila v oznámenie titulového zápasu medzi Sonnym Listonom a Floydom Pattersonom, zlatým medailistom z Helsiniek 1952. Zápas vypísaný na 15 kôl ukončuje Liston hneď v tom prvom a získava vytúžený titul v ťažkej váhe.
25. septembra 1962 sa tak stáva vôbec prvým boxerom, ktorý získal "heavyweight" titul knockoutom v úvodnom kole. Odvetný zápas potvrdil, že nešlo o žiadnu náhodu, Liston zrazil bývalého šampióna trikrát k zemi a triumfuje spôsobom K.O. opäť v prvom kole! Duel trval len o štyri sekundy dlhšie ako ten predchádzajúci. Nenávidený Liston bol po zápase vypískaný nespokojným publikom, želajúcim si výhru protivníka. "Verejnosť mi nefandí, viem to, ale budú sa s tým musieť vyrovnať, kým nepríde niekto, kto porazí mňa," povedal po zápase, v ktorom získal reputáciu neporaziteľného boxera. Jeho predný direkt je do dnes považovaný za jeden z najlepších úderov histórie.
Druhú obhajobu titulu si zvolil proti vtedy ešte neznámemu mladíkovik menom Cassius Clay. Liston bol pred zápasom obrovským favoritom, takmer všetci odborníci prorokovali jeho výhru po knockoute v úvodných kolách. "Si iba veľký škaredý medveď! Nielenže tak vyzeráš, ale aj tak smrdíš," urážal Clay súpera pred zápasom.
Vývoj stretnutia bol však úplne iný, ako verejnosť očakávala. Majoritnej časti súperových rán sa Cassius dokázal vyhnúť alebo ich zblokovať. Od úvodu diktoval tempo v každom kole a predvádzal svoj typický tanec, hala je vo vytržení, rozdáva jeden bleskový úder za druhým. Koniec šiesteho. Obaja boxeri si vyčerpane sadajú do svojich rohov. Fanúšikovia napätím očakávajú ďalší vývoj elektrizujúceho duelu. Gong oznamuje začiatok siedmeho kola, no Liston zostáva nevysvetliteľne sedieť. V aréne zavládne ticho, po pár sekundách vystriedané hlasitým piskotom a revom. Od roku 1919 sa nestalo, aby úradujúci šampión ťažkej váhy prišiel o titul takýmto zahanbujúcim spôsobom.
Zranenie ramena, tak znela oficiálna príčina, pre ktorú nepokračoval v zápase. Ešte niekoľko rokov neskôr sa ozývali rôzne hlasy, spochybňujúce tento verdikt. Človek z Listonovho manažmentu sa neskôr vyjadril, že zranenie nebolo tak vážne, aby nedokázal odboxovať zvyšné kolá. Ozval sa aj očitý svedok, Teddy Brenner, ten videl po zápase Sonnyho, ako hádže v šatni o zem niekoľko stoličiek. To by sa mu s tak závažným zranením zrejme nepodarilo. Proti konšpirátorom hrá fakt, že po zápase ho v nemocnici navštívil tím ôsmych lekárov. Tí oficiálne potvrdili pretrhnutie tzv. rotátorovej manžety v ramene.
Olej do ohňa prilial aj samotný Cassius Clay. Po zápase obvinil súpera z toho, že mal rukavice zámerne potreté substanciou, ktorá mu kriticky zhoršila zrak. Podľa vlastných slov v piatom kole nevidel takmer nič a snažil sa iba vyhýbať sivému tieňu, na ktorý sa súper premenil. Tieto obvinenia, rovnako ako pochybnosti o rozsahu zranenia, neboli nikdy dokázané a ostali navždy v rovine špekulácií.
Odveta, tešiaca sa obrovskemu záujmu verejnosti, sa uskutočnila 25. mája 1965. Časopis Time priniesol informáciu o tom, že Liston trénuje tak tvrdo, ako ešte nikdy a je v najlepšej forme svojho života. Napriek tomu sa v iných médiach objavili aj špekulácie o jeho alkoholických excesoch, tie sa však nikdy nepotvrdili. Pred zápasom prijal Cassius Clay meno Muhammad Ali. Týmto gestom sa snažil podporiť komunitu tzv "čiernych moslimov." Sám bol jej príslušníkom.
Zápas priniesol ďalšiu kontroverziu. Vyzývateľ padol už v prvom kole, po na pohľad neškodnom zadnom direkte od Aliho. Následne predviedol veľmi divnú motoriku pohybu a po miernej panike v ringu, keď Ali impulzívne žiadal pokračovanie súboja, bol odpočítaný. Muhammad Ali vyhráva knockoutom v prvom kole. Veľa z prítomných divákov ani poriadne nezaznamenali úder, ktorý mal poslať na dosky mohutného Listona. Opäť sa vynorujú špekulácie o manipulovaní. Mnoho ľudí si do dnes myslí, že Liston bol pod veľkým tlakom organizácie čiernych moslimov, stojacej za jeho súperom a zápas jednoducho vzdal. Iní pripisujú dôležitú rolu talianskej mafii, motajúcej sa okolo boxera z Arkansasu. Názor, že knockout bol zinscenovaný, vyjadrili napr. aj bývalí držitelia titulu Floyd Patterson, Gene Tunney, Joe Louis a Jack Dempsey. Ďalšia skupina ľudí zas tvrdí, že šlo o dokonalý úder a špekulácie sú iba produktom nadmernej fantázie.
Liston sa už nikdy nedokázal vrátiť do boja o titul. Jeho nelichotivá povesť bola ešte viac pokrčená. Napriek tomu ešte odboxoval mnoho skvelých duelov. Riešilo sa dokonca usporiadanie zápasu s Joeom Frazierom. Súboj sa však nikdy neuskutočnil. Napriek tomu, že si bol istý tým, že Fraziera pošle k zemi.
Poslednýkrát vstúpil do ringu v roku 1970 proti agilnému Chuckovi Wepnerovi. Zápas bol ukončený v 9. kole kvôli rezným ranám na Wepnerovej tvári. Lekári na zašitie tržných rán potrebovali až 72 stehov, okrem toho utrpel zlomeninu nosa a lícnej kosti.
5. januára 1971 ho v kúpeľni vlastného domu našla mŕtveho jeho manželka, vracajúca sa po dvoch týždňoch domov. Polícia vylúčila cudzie pričinenie a oficiálne stanovisko znelo: predávkovanie heroínom. V dome sa heroín našiel, no bez ihiel či akýchkoľvek pomôcok na aplikáciu drogy. Polícia nedokázala zaistiť žiadne dôkazy dokazujúce, že by Liston heroín naozaj užil. Behom pitvy boli v jeho tele nájdené stopy po morfíne a codeíne. Tieto látky vznikajú pri rozklade heroínu. Teória o predávkovaní bola však niekoľkokrát spochybnená. Liston totiž trpel panickým strachom z ihiel a toxikologické testy neboli kvôli štádiu rozkladu, stopercentne dôveryhodné. Jedna z teórií o jeho údajnej vražde tvrdí, že išlo o odplatu za to, že sa odmietol podieľať na ďalšom podvode v ringu. Duel proti Chuckovi Wepnerovi mal údajne prehrať, namiesto toho poslal Wepnera do nemocnice so 72 stehmi a niekoľkými zlomeninami. Ďalší zas tvrdia že sa zaplietol do kšeftov, do ktorých sa zapliesť nemal.
Nech už dáme Sonnymu J. Listonovi akúkoľvek nálepku, niečo mu uprieť nemôžeme. Začal v maximálnej chudobe a vždy bol odkázaný sám na seba. Bol jedným z najlepších boxerov, akí kedy vstúpili do ringu, nikdy neprestal veriť v svoje schopnosti, a to ani vtedy, keď proti nemu stál celý svet. Na jeho náhrobnom kameni je vytesaný krátky, no o to výstižnejší odkaz, "a man."
