V rozhovore s Co-Founderom aplikácie Droppie, Martinom Hermanom, sa dozviete, čo predchádzalo jednému z najpotencionálnejších startupov na Slovensku a čo ho ešte čaká.
Začal ako jeden z najmladších programátorov na Slovensku, dnes so svojím tímom v San Diegu rozbiehajú aplikáciu, ktorej cieľom je meniť spôsob, akým komunikujeme s ľuďmi. O ambicióznom projekte Droppie ste sa hneď po jeho release mohli dočítať u nás na stránke. V skratke, je to unikátna sociálna sieť, ktorá spája ľudí vďaka zdieľaniu fotiek priamo z miesta, na ktorom boli vytvorené.
V našom rozhovore s Co-Founderom Martinom Hermanom sa dozviete, ako sa chalani dostali z pivnice do San Diega, prečo sa rozhodli pre kompletný redizajn Droppie a ako vyzerá bežný deň startup-istu.
Začnem tak napriamo, ako si sa dostal k programovaniu?
Raz po ceste do Chorvátska som nechtiac na maminom MacBooku otvoril vývojové prostredie, v ktorom sa dajú iOS appkám vytvárať grafiky. Funguje to asi tak, že si naťaháš tlačítka a texty na screen a vieš to tam editovať. Celú dovolenku som sa s tým kašlal, ale nakoniec sa mi to nepodarilo rozhýbať. Potom som to asi 3 mesiace moc neriešil, až kým som niekde v meste nevidel plagát o kurze programovania na iPhony. Bol to síce kurz určený pre vysokoškolákov, ale neprihlásilo sa ich tam dosť, preto si povedali, že ma zoberú, aj keď som mal len 14. Tam sa potom potvrdilo, čo som asi už aj tušil, že to vlastne nie je len o naťahovaní tlačítiek na screen a že vlastne treba aj niečo písať. Všetci na kurze už vedeli programovať aspoň v nejakom jazyku, preto to prvých pár hodín bol pre mňa riadny hardcore, ale postupne som tomu začal chápať. Učili nás dvaja chalani a bolo super, že keď som im napísal aj o desiatej večer, vždy mi okamžite pomohli (shoutout to Boris Bielik a Mišo Bínovský). Akonáhle som už „programovať“ vedel natoľko, že som dokázal z internetu posťahovať kusy kódu, pozliepať ich a dopísať pár riadkov, začala pre mňa riadna divočina. Je to úžasná sloboda – všetko, čo sa ti zachce, si vieš nakódiť. Venoval som tomu brutálne vela času, pomedzi to som chodil do školy na Gymnázium Jura Hronca a hral futbal za Ružinov (prekódený čas sa odzrkadlil na vysvedčeniach :D). Asi 3 mesiace od začiatku kurzu som vypustil svoju prvú appku iGramatika. Stiahol si ju vtedy asi každý na Slovensku, kto už vtedy mal iPhone. Dostal som kopu pozitívneho feedbacku, bola to motívacia ako hrom.
Čo by si odporučil ľuďom, ktorí sa tiež chcú venovať programovaniu?
V retrospektíve si myslím, že Objective-C, v ktorom sa kódi na iOS a Mac, nie je zrovna najjednoduchším jazykom na učenie, preto by som odporučil skôr niečo ako Python. Určite sa netreba báť kopírovať kód z internetu alebo meniť existujúce programy. Podla mňa si vačšina ľudí neuvedomuje, že aj najväčší típci používajú kusy kódu, ktoré napísal nejaký iný frajer na druhej strane zeme. Načo by si prepisoval niečo, s čím sa už niekto z komunity babral hodiny, keď si to vieš nájsť na nete a iba si to prispôsobíš?
A predovšetkým – a toto je rada asi na všetko – používajte Google! All smart people use Google. Google is your friend. Seriózne, žiaden kurz by ma nenaučil veci, ktoré som videl na internete!
Odkedy si začal programovať, uplynuli 4 roky, čo si za ten čas stihol?
Asi dve najväčšie veci, ktoré som kedy kódil, boli iCore & Abs (spolupráca s Vladom Zlatošom) a PartyDope. Boli to cool projekty, ale oba zlyhali. Ani jeden z ních sa nestal globálnou vecou, a to je škoda. iCore & Abs bola na tú dobu – a asi ešte stále – veľmi rozsiahla appka s výborným obsahom. Je to Vladov projekt a mal som v ňom na starosti iba programovanie. PartyDope je na mňa, lebo som tam bol v postavení, kde som reálne mohol niečo ovplyvniť. Veľa ľudí by povedalo, že chyba bola v marketingu, ale osobne si myslím, že bol problém skôr v prevedení. Mal som 16, moc som sa vtedy po kluboch ešte nenachodil. Teraz vidím, že nikoho v Trafe v piatok po 23tej netrápi telefón, a to hrá proti celej myšlienke PartyDope. Nebol to síce zlý nápad, ale trebalo by ho ťahať trošku iným smerom, asi na štýl Eventbrite.
Teraz skúšaš s Marekom Šándorom ďalšiu „globálnu vec“ – Droppie. Čo od toho čakáš? Posledné dva projekty ti nevyšli...
Bude to znieť trochu ako motivačky z Rockyho, ale som presvedčený, že každé zlyhanie je krok vpred. Kým niečo v živote dosiahneš, musíš vraj niekoľkokrát zlyhať. Ja už môžem dve zlyhania vyškrtnúť.
Vôbec to ale nie je podla mňa o tom, že zlyháš, ale ako rýchlo sa prestaneš lutovať a gettneš on with your life. Najhoršie je podla mňa nič nerobiť – všetko, čo robíš, ti dá skúsenosti. Tie dva projekty a veci, ktorým som sa doteraz venoval, ma naučili oveľa viac, než len programovanie – naučil som sa o produkte, marketingu a práci s ľudmi.
A práve preto môžem povedať, že do Droppie som už išiel s ako-takým nadhľadom.
Ako sa teda Droppie líši od predošlých projektov?
Hlavným rozdielom je asi to, že sa nesústredíme len na veci, na ktorých práve robíme. Pozeráme na long run, veci, ktoré nás ešte len čakajú. V novej verzii sme napríklad kompletne prerobili logo – nieže by sa nám staré nepáčilo, ale nehodilo sa nám do marketingových aktivít, ktoré plánujeme. Pri každej feature riešime, ako dokáže ovplyvniť user retention, čo sa stane, keď ju začne používať tona používateľov, ako by sme postupne na nej mohli stavať alebo či ju je vôbec treba. Celkovo to už dosť dlho nie je na kolene zbúchaný projekt z pivnice (je to klišé, ale kedysi sme fakt sedeli štyria chalani v mojej pivnici). Rýchlo sme pochopili, že sme ovela flexibilnejší, keby si zaobstaráme nejaký place, do ktorého môže hocikto z teamu prísť a odísť bez toho, aby som musel robiť vrátnika. Začali sme teda robiť z jedného coworkingu v Petržalke – HUB Bratislava.
Navyše sme podla mňa naozaj naskillovaný team. Všetci už čo-to máme za sebou a myslím, že môžem za všetkých povedať, že všetci robíme to, čo nás baví. Vládne medzi nami veľmi uvoľnená atmosféra, každý o všetkom vie, ale všetci naplno makáme a žijeme tým 24/7. Sme naozaj startup – už to nie je detská škôlka ako veci, na ktorých som robil doteraz.
Ľudia, office, marketing… kto to všetko platí?
S Marekom sa nám podarilo uzavrieť investície, ktoré nám dali finančnú slobodu a veľmi dobré kontakty. Investori a mentori su neodmysliteľnou súčasťou startupov.
Investori by startupom nemali dávať len peniaze – nazýva sa to “smart-money.” A presne tak to je aj v našom prípade. Ľudia, ktorí do nás investovali, do nás vložili stopercentnú dôveru, posunuli nám kontakty, rady a celkovo nás dokázali usmerniť spravným smerom.
Pomocou týchto kontaktov sme sa dostali aj do San Diega. Hovorím konkrétne o Antonovi a Peťovi Zajacovcoch. Anton je prezidentom a jedným zo zakladeteľov ESETu, v mojich očiach asi najúspešnejšej slovenskej firmy. Peťo je CEO BridgeStart-u, inkubátoru, v ktorom tu od konca februára sídlime. V našom novom office sa písala história, začínal tu ESET North America. Teraz majú mrakodrap v downtowne, haha :D.
Tu v Amerike takmer každý deň máme príležitosť brainstormovať so super ľudmi – boli sme pozrieť aj v Silicon Valley, stretli sme sa so Slovákmi z Facebooku, Googlu, ľudmi z Instagramu, s Mushom (slovák, ktorý robil Circle)… Kto ti vie dať najlepšie rady k sociálnej appke? Predsa ľudia, ktorí sa tým každý deň zaoberajú... A čo sa týka vedenia firmy, myslím, že prezident ESETu je rozhodne person of interest :).
Droppie je vonku už od decembra minulého roku, ako to teraz vyzerá s vaším plánom spraviť z toho celosvetovú appku?
Myslím, že to máme dobre rozohraté. Na Slovensku sme spustili Beta verziu, ktorá nám priniesla kopu feedbacku. Postretávali sme sa s užívateľmi a brainstormovali sme, čo by sa v Droppie dalo spraviť lepšie. Nakoniec sa vykľulo, že koncept sa ľudom páči, ale jeho prevedenie nie je optimálne. Síce sme sa tešili validácii nápadu – predsalen sme na tom makali viac ako pol roka – ale okamžite sme pochopili aj to, že budeme musieť vela vecí kompletne prerobiť.
Toto je pre mňa jeden z dalších bodov, v ktorom sa Droppie úplne líši od mojich predošlých projektov. Treba počúvať ľudí, pre ktorých je appka postavená. Ako teenager chápem, čo naša cieľovka chce. Problém je v tom, že všetci trávime s Droppie tak vela času, že ako tvorcovia už nedokážeme myslieť ako niekto, kto appku vidí prvýkrát. Je to deficit, ktorý sa dá obísť iba neustálou komunikáciou s cieľovkou.
Bolo to tak napríklad s navigáciou v appke. Chceli sme to čo najviac osekať, nech to je simple, takže sme sa rozhodli pre swipovanie medzi screenmi. Očividne to bol bad move. Niektorí ľudia v tom mali totálny chaos a niektorí ani nevedeli, že je v appke screenov viac ako ten, ktorý práve vidia. Vôbec nás nenapadlo, že tak „jednoduchú“ navigáciu by mohol niekto nepochopiť, keďže sme na to pozerali pol roka každý deň.
Od januára sme sa zavreli v office a začali systematicky prerábať jednu vec za druhou. Nakreslila sa grafika, brainstormli sme to s ľuďmi a prerábali sme to, dokým sa nám to nezdalo dosť dobré. Je klúčové všetko si overiť – naučili ma to predošlé projekty.
Asi sa teraz všetci pýtate, prečo sme to tak nerobili od začiatku. Verte mi, že sme sa to tak snažili robiť. Je však brutálne tažké počúvať miliardu návrhov, z ktorých aspoň polovica je úplne odveci, lebo sa ešte nie je od čoho odraziť. Keď už máme predstavu, čo vlastne chceme, aby appka robila, ovela lahšie sa rozmýšla nad tým, ako to dosiahnúť. A práve preto sme teraz mohli betaverziu zobrať ako odrazový mostík aj pre nás, aj pre ľudí, ktorí nam radili.
Teraz, po takmer troch mesiacoch kódenia, dizajnovania, prekódenia a predizajnovania je v App Store konečne verzia, ktorá je v našich očiach úplne user friendly. Navigácia v appke je presne taká, ako ju poznajú ľudia zo samotného iOS. Nie je v nej síce žiadna brutálna UX featura – ako bolo swipovanie v bete – ale myslíme, že je všetko ovela zrozumiteľnejšie. V jednoduchosti je krása a treba stavať na prvkoch, ktoré už pozná každý iPhone user aj poslepiačky.
Čo sa týka Androidu, tu asi niektorých sklameme. Žiaľ, to nejde všetko tak rýchlo a meniť dve veci naraz sa nedá. Nemáme na to kapacitu. Ale robíme na tom. Netrúfam si však povedať, kedy to dokončíme...
Máte teda vonku úplne novú verziu, čo ďalej?
User aqusition v US. Celosvetová appka bez userov nie je :). Máme celkom vymakaný plán, ako na to. Nechcem sa púštať do detailov, ale môžem povedať, že chceme rásť z univerzitných kampusov. Je to overená cesta, len sme to úplne vyhypovali. Spúšťame to behom pár dní – teraz majú Amíci v San Diegu Spring Break.
Keď už spomínaš, ako teda vyzerá váš deň v San Diegu?
Snažíme sa vstávať dosť skoro, jetlag z cestovania napríklad Marekovi v tomto úplne pomáha. Ráno chodíme cvičiť, čím skôr, tým lepšie. Máme časť teamu v Európe, tak troška zápasíme s časovým posunom. Čím skorej vstaneme, tým viac času máme na riešenie vecí, ktoré musíme riešiť spolu. Sú to väčšinou záležitosti týkajúce sa vývoja. Na obed už idú chalani spať, my potom riešime s Marekom marketing, máme stretká a venujeme sa ľudom v US. O 14:30 začína v Saiko Sushi Happy Hour, tak sa ideme najesť. Chodíme tam každý deň, nemusíme rozmýšlať. Najlepšie sushi. Do večera potom podokončujeme veci s US luďmi a už sa zas zobúdzaju chalani v Európe, tak sa ešte dohodneme, čo treba spraviť. Večer sa ideme niekam na Coronade (ostrov, na ktorom bývame) alebo v Downtowne najesť a dať si pivo.
Takto vyzerá utópická verzia. Realita je asi taká, že behom dňa zistíme, že je niečo posraté v kóde a potom to riešime do štvrtej rána na Skype. To nám všetkým rozbije celý deň. Ešte štastie, že existuje káva a RedBull. Týmto sa život v startupe líši od normálneho povolania. Normálne ideš do práce od 8 do 17, potom ti padne a už ťa to netrápi. Dorobíš zajtra. Startup nikdy nespí. Všetkých nás to navyše tak baví, že sme tomu ochotní obetovať ovela viac ako 8 hodín denne.
Cez víkendy vačšinou normálne robíme ďalej. Boli sme párkrát surftovať vo WaveHouse na Pacific Beach, boli sme pozrieť LA a tak. Aj keď je to pre mňa občas ťažké, nedá sa furt robiť. Navyše tu máme Netflix na gigantickej obrazovke a pod ňou chladničku a tulivaky.
Super! Držíme vám palce, budeme hrdí, ak vám to vyjde. Ešte nám niečo povedz o tom, čo s výškou, keďže máš len 19. Plánuješ na nejakú vôbec ísť?
Droppie vlastne vzniklo z toho, že som plánoval ísť na výšku. Som Rakúšan, tak musím ešte 6 mesiacov na vojnu. Po maturite som si povedal, že najprv odslúžim v armáde a potom pôjdem niekam na školu. Na odvode som si potom vybavil povolavák na január, nech to mám do júla 2015 za sebou a v októbri potom začnem s výškou. Chcel som ísť na King’s College do Londýna, na Computer Science and Robotics.
Za ten polrok, čo som doma čakal, kým narukujem, sa Droppie rozbehlo do takej miery, že som si povedal, že na vojnu ani výšku teraz nie je vhodný čas. Vybavil som si odklad. Buď to bude mega úspešné, alebo to bude fail. Moc teraz nad tým nerozmýšlam, ale asi by som išiel študovať niečo iné, ako som chcel po maturite. Spoznal som trochu lepšie samého seba. Nezávisle od toho, či Droppie zlyhá alebo uspeje, pravdepodobne niekam na výšku pôjdem. Určite tam spoznám kopec múdrych ľudí, s ktorými môžme robiť na dalších projektoch. A navyše – can’t miss out on all the college parties :).
Čo by si odporučil ľudom, ktorí sa tiež chcú začať venovať startupom? Dá sa to na Slovensku?
Neviem, či som v pozícii dávať takéto rady, keďže som ešte toho vela nedokázal ani nezažil. O tomto by mohol rozprávať skôr Maťo Ftáčnik z The Spot, ktorý sa tomu venuje už ovela dlhšie alebo Anton Zajac z ESETu.
Osobne si myslím, že si treba v prvom rade rozmyslieť, čo chceš v živote dosiahnúť. Treba si stanoviť ciele a ísť si za nimi. Je to riadna makačka, ale koniec koncov sa to vždy oplatí. Mne startup strašne vyhovuje, lebo ma baví robiť veľa vecí. V startupe nikdy nie si len programátor alebo len dizajnér. Vždy máš viac úloh a musíš sa vedieť vynájsť a popasovať s problémom, o ktorom sa ti ani nesnívalo, že ho raz budeš musieť riešiť. Ja som v Droppie dievčatko pre všetko – programoval som kedysi sám iOS appku, kódil som niečo aj na backende, nakreslil som vačšinu grafiky a teraz manežujem celý vývojarský team… Popritom pomáham Marekovi s marketingom. Robím proste milión vecí a vačšina z ních ma baví. Nie je to pre každého, ale mne to vyhovuje. Každý deň nový challenge.
Ďakujeme veľmi pekne za rozhovor a samozrejme prajeme ešte raz veľa úspechov.
Niektorým ľuďom hádže Login cez Facebook error 403. Vieme o tom, čakáme, kým nám Apple schváli ďalšiu verziu. Dá sa to jednoducho obísť cez nastavenia Facebooku na iPhone. V Nastavenia > Facebook treba len vypnúť a zapnúť Droppie.
Stiahni Droppie pre iOS TU
