Na prvý pohľad môže pôsobiť ako jeden z mnohých mladých umelcov, ktorí to skúsili za hranicami. René sa však svojou tvorbou zaradil medzi tých, ktorí to uchopili po svojom.
Bratislavčan, ktorý dnes žije a tvorí v Londýne, patrí k výrazným menám súčasnej slovenskej scény s medzinárodným presahom. Vo svojej práci prepája filozofiu, vedu, sociálne pozorovanie aj vlastnú skúsenosť s migráciou a práve tá sa stala nosnou témou jeho najnovšieho projektu Assigned Identity.
Z neobľúbeného sídliska na svetovú scénu
René vyrastal na Dolných Honoch, ktoré iste poznáš, ak sa aspoň trochu vyznáš v Bratislave. Nie vždy mali najlepšiu povesť, no práve ich estetika a atmosféra zanechali v Reného vnímaní silný odtlačok. Dolné Hony sa stali aj témou jeho skoršieho fotografického projektu a neskôr nepriamo prenikli do celého jeho umeleckého jazyka - surového, sivého, niekedy sterilného, no vždy úprimného.
„Ako malý som vždy rád experimentoval s fotoaparátom a aj napriek tomu, že vôbec
nepochádzam z umeleckej rodiny, rozhodol som sa ísť na strednú umeleckú školu - Školu
dizajnu v Bratislave, odbor fotografia a dizajn,“ opisuje René. „Tam som získal prvé technické a teoretické skúsenosti.“
Odtiaľ išiel na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave (VŠVU), kde študoval na katedre fotografie a nových médií. Počas štúdia sa však René všemožne pokúšal vyskúšať takmer všetky umelecké médiá, vďaka čomu napokon skončil na Erasme v Ľubľane.
„Práve erasmus mi otvoril oči, aké je to žiť ako cudzinec a tvoriť mimo svojej domoviny. Preto som sa rozhodol si vyhliadnuť tie najlepšie školy na svete a dúfal, že sa niekto ozve. Takto som získal miesto na Central Saint Martins, University of the Arts London (UAL), ktorá je považovaná za jednu z najlepších umeleckých škôl na svete.“
Akékoľvek kultúrne prostredie, v ktorom sa umelci ocitnú, bude priamo vplývať na ich tvorbu, či si to aktívne uvedomujú, alebo je to podvedomé.
Okrem vlastnej umeleckej tvorby sa venuje aj dokumentárnej fotografii, spolupracuje s galériami a fotí výstavy či podujatia. Zároveň pracuje ako gallery assistant v renomovanej medzinárodnej galérii Hauser & Wirth, kde sa denne pohybuje medzi dielami svetových mien, zberateľmi, kurátormi aj populárnymi návštevníkmi. Aj v tomto prostredí však neustále cíti, odkiaľ pochádza.
„Napriek tomu, že momentálne pôsobím v Londýne a som saturovaný tunajším trendom a zvyklosťami, vždy sa snažím pozorovať, čo sa deje na Slovensku - najmä teraz v neľahkom období spôsobenom vládou, ktorá má inú ideu o umení a kultúre než samotná umelecká komunita. Aj napriek tomu máme na Slovensku umenie svetovej kvality,“ tvrdí René.
Medzi Východom a Západom
Téma východoeurópskej identity v západnej spoločnosti sa prirodzene stala jednou z hlavných línií jeho tvorby. V Assigned Identity, aktuálnom projekte a nadchádzajúcej výstave v Londýne, túto tému rozoberá cez fotografiu, symboliku a dokumentárne gestá. Nie však prvoplánovo. Projekt skúma nielen stereotypy, ktoré obklopujú migrantov z východnej Európy, ale aj širšiu skúsenosť ľudí, ktorí žijú ďaleko od svojho pôvodu v ére internetu, AI, sociálnych sietí a kultúrneho pretlaku.
Assigned Identity má osobitú vizuálnu poetiku. Sivá, surová estetika, ktorá často evokuje východoeurópsku vizualitu, je zároveň reflexiou vnútorného sveta jednotlivca - hybridného migranta, ktorý sa snaží uchopiť vlastnú identitu v mestskom chaose západného veľkomesta. Výstava kombinuje portréty, štúdie pohybu, gest a objektov, ktoré vyjadrujú napätie medzi tým, kým sme, a kým nás svet vníma byť.
So stereotypmi sa v západnom svete stretáva denne
Byť východoeurópanom v Londýne nie je len o akcentoch a značkách oblečenia. René hovorí o skúsenosti, keď ho niekedy na pracovných pohovoroch odmietli s vetou, že hľadajú „niekoho lokálneho“, aj keď mal viac než potrebnú kvalifikáciu.
„Zrazu som sa stal menšinou a ocitol som sa v prostredí riadenom spoločenskými triedami. Tu je bežné, že sú ľudia generačne bohatí alebo majú aristokratickú históriu, a to práve v umeleckom svete - zberatelia, filantropi, galeristi, fanúšikovia umenia, ale aj umelci s privilegovanejším zázemím,“ opisuje René pozadie Londýnskej umeleckej scény.
„Myslím, že som sa celkom rýchlo adaptoval a dokázal s tým pracovať, či už osobne, alebo reflexiou do tvorby. Neberiem si to príliš k srdcu, ale myslím si, že napriek obrovskej multikulturalite nás stále budú vnímať ako časť sveta, ktorá je pozadu, aj keď sme vzdialení ani nie tri hodiny letu a stále súčasťou EÚ,“ hovorí René.
Namiesto toho, aby tieto skúsenosti odmietal, reflektuje ich a využíva ako materiál pre výskum a tvorbu. Vďaka tomu sa mu darí zachytiť fenomén migrácie nie ako tragický príbeh, ale ako prirodzený dôsledok globalizovaného sveta, kde sa kultúrne hranice rozmazávajú, no stereotypy pretrvávajú.
Identita ako proces, nie status
Aj keď René nevidí identitu ako hlavnú tému celej svojej tvorby, prirodzene sa k nej vracia. Je preňho niečím, čo nie je fixné, ale neustále sa mení v čase a priestore. Kniha Hyper, ktorú vytvoril v prvých dvoch rokoch života v Londýne, je dôkazom tejto transformácie.
„Spracúva moju skúsenosť presťahovania sa do Londýna v prvých dvoch rokoch a to cez práce čiernym tušom na papier. Kniha obsahuje okolo 250 veľmi osobných, ale aj abstraktných kresieb. Dajú sa v nej nájsť aj texty, či už odo mňa, alebo od Viktorie Bončovej, ktorá opísala vyrastanie na Dolných Honoch, odkiaľ som aj ja,“ opisuje svoju knihu.
Slovenský hlas v globálnom dialógu
„Často sa ma ľudia pýtali, či som Rus alebo Ukrajinec, a na môj názor ohľadom vojny. Zároveň, keď sa dozvedeli, odkiaľ som, stereotypy začali naplno. Na ulici vyzeráme takmer rovnako, no ak ľudia majú kontext o pôvode - čo prízvuk niekedy prezradí - vymyslia si svoje príbehy. Napríklad, že môj účes bol „imigrantský“ a vyzerám, akoby som práve vystúpil z lode, autobusu alebo lietadla,“ odkrýva René.
Reného práca nie je len o osobnom prežívaní, ale aj o kolektívnej skúsenosti. Assigned Identity je príbehom celej generácie ľudí, ktorí žijú medzi svetmi, jazykmi a identitami. Nie je to sentimentálny návrat domov, ani oslava „západného sna“. Je to realistické, ale esteticky silné rozprávanie o tom, čo znamená patriť a nepodariť sa úplne zaradiť. V tom je sila Reného diela.
