Bratislavský vizuálny umelec Sasha vníma tvorbu ako zrkadlo svojho vnútorného sveta
V jeho práci cítiť jemné napätie medzi svetlom a tieňom, medzi prácou a osobným životom, medzi dokumentom a snom. Na ceste k fotografii a videu ho paradoxne priviedol pocit úľavy - odchod z vysokej školy, ktorá ho nenapĺňala.
„Nikdy ma to tam nebavilo a nevedel som si predstaviť, že by som v živote robil niečo spojené s ekonomikou alebo podobne. Povedal som si len, že to vyskúšam, lebo som v tom čase stále hľadal, čo ďalej, ale akonáhle som po pol roku zistil, že ma to naozaj nebaví, odišiel som,“ spomína.

Po prvom semestri si našiel prácu a v hlave sa mu začala rodiť nová otázka - akým smerom sa vydať. Odpoveď našiel v rukách, ktoré prvýkrát držali fotoaparát. Odvtedy trávil každú voľnú chvíľu s fotoaparátom v ruke. V noci, cez víkendy, po práci, často aj na úkor spánku.
Nočná Bratislava sa stala jeho prvým ateliérom. Hral sa so svetlom, experimentoval s tieňom, vnímal pohyb mesta, ktoré nikdy nespí. Po približne pol roku sa spojil so Sendym a Shimmim, čo odštartovalo novú kapitolu - začal fotiť behind the scenes a neskôr sa podieľať na tvorbe videoklipov pre mená ako Conspiracy Flat, Milion+ či Separ. Práve vtedy sa naučil disciplíne a otvoril si dvere do sveta kolektívnej kreativity.
Práca s väčšími interpretmi mi hlavne na začiatku tvorby ukázala, že sa všetko dá, keď sa chce.
„Toto obdobie mi dalo veľmi veľký rozhľad vo svete kreativity a pracovnú disciplínu. Odtiaľ sa moja tvorba rozvíjala ďalej a všetok svoj čas som dával do toho, aby som sa technicky a kreatívne zlepšoval,“ hovorí Sasha.
„Práca s väčšími interpretmi mi hlavne na začiatku tvorby ukázala, že sa všetko dá, keď sa chce. Bolo to ale aj kvôli ľuďom, s ktorými som bol v tíme. Ak by som mal vypichnúť niekoho, kto ma ovplyvnil z interpretov, bol by to jednoznačne Shimmi, s ktorým som na začiatku veľa pracoval. Vždy robí všetko naplno a je neskutočná kreatívna kapacita.“
Spomienky ako svetlo
Vo svojej osobnej tvorbe sa Sasha často vracia k témam dospievania, spomienok a emócií. Nepracuje s nimi cez ľudí (aspoň zatiaľ nie), ale cez miesta. „Sú to väčšinou miesta, na ktorých som s kamarátmi vyrastal alebo miesta, ktoré sú spojené s rôznymi dôležitými etapami môjho života.“
Aj preto sa v jeho záberoch objavujú priestory, ktoré v sebe nesú ticho, ale aj pamäť plnú spomienok. Pre Sashu je vizuálny jazyk o emócii, teda o tom, ako cez farbu, svetlo, pohyb či výraz ukázať niečo, čo slová nedokážu pomenovať. S každým projektom si jasnejšie uvedomuje, čo ho baví, čoho sa chce vyvarovať a aké motívy sa v jeho tvorbe opakujú.
„To mi vlastne ukazuje viac a viac, kým som.“
Dokáže preniknúť aj do väčších projektov
Dnes sa venuje art fotografii a dokumentárnej tvorbe, no zároveň pôsobí aj vo fashion sfére - napríklad pre dizajnéra Jakuba Matiašoviča. Okrem toho sa podieľa na réžii a reklamnej tvorbe. Balans medzi osobným a komerčným nachádza práve vtedy, keď jeho autentický vizuálny jazyk dokáže preniknúť do zakázkových projektov.
„To je za mňa maximálny úspech, ku ktorému ašpirujem.“

V tvorbe oceňuje najmä spoluprácu. Nie kvôli efektivite, ale kvôli sile výmeny perspektív.
„Za každým, keď sa niekto šikovný pridá, mierne to zmení víziu projektu - ale z mojej skúsenosti vždy len k lepšiemu.“
Jeho vysnívaná spolupráca nie je o menách, ale o pocite. Najradšej robí s kamarátmi, s tými, ktorí prinášajú do priestoru nielen talent, ale aj pochopenie.
Hlas aj v rámčeku s fotkou
Vizuálna tvorba je preňho spôsob, ako spoznávať sám seba. Nie je to len estetická záležitosť - je to intímna výpoveď. „Keď sa neskôr pozerám spätne na prácu, opakovane sa mi objavujú rovnaké motívy.“
Nie je to však náhoda, je to mapa. A Sasha ju kreslí fotoaparátom - po nociach, v tichu, v rozhovoroch, v pohľadoch. So svetlom, ktoré mu ukazuje cestu.