Pri celodennej práci za počítačom by si si mal dať každú polhodinu malý „snack“, tvrdia vedci. Žiaľ, nemajú na mysli jedlo.
Približne 60 až 85 percent svetovej populácie vedie sedavý spôsob života, pri deťoch sú to takmer dve tretiny. Príliš dlhé sedenie je oficiálne považované za zdravotné riziko spojené s kardiovaskulárnymi ochoreniami, cukrovkou, obezitou a vysokým krvným tlakom – a to bez ohľadu na to, ako veľmi je človek „fit“.
Štúdie zároveň ukázali, že ľudia, ktorí vedú sedavý spôsob života, sú vystavení vyššiemu riziku vzniku duševných porúch. Výskumníci sa preto neustále snažia hľadať spôsoby, ako možno zmierniť škodlivé účinky dlhodobého sedenia.
Nový výskum Kolumbijskej univerzity zistil, že 5-minútová chôdza po každých 30 minútach sedenia – ktorú vedci nazvali „pohybové snacky“ – by mohla úplne vykompenzovať riziká sedavej práce. Pravidelné krátke prechádzky pomáhajú regulovať krvný tlak a hladinu cukru v krvi, ale aj zmierniť únavu, zlepšiť náladu a priniesť celkový pocit pohody.
Štúdia bola uverejnená 12. januára v časopise Medicine & Science in Sports & Exercise, ktorý vydáva Americká akadémia športovej medicíny.
Denne až hodina pohybu navyše
Účastníci štúdie sedeli osem hodín v laboratóriu, kde mohli pracovať, čítať alebo používať mobilné telefóny. Počas výskumu dodržiavali presný plán sedenia a chodenia. Zakaždým vykonávali jeden „pohybový snack“:
- 1 minúta chôdze po každých 30 minútach sedenia,
- 1 minúta chôdze po 60 minútach sedenia,
- 5 minút chôdze po každých 30 minútach sedenia,
- 5 minút chôdze po každých 60 minútach sedenia,
- žiadna chôdza.
Každý účastník mal k dispozícii štandardizované jedlá. Výskumníci im v stanovených intervaloch monitorovali kľúčové zdravotné ukazovatele vrátane krvného tlaku a hladiny cukru v krvi. Ukázalo sa, že už 5-minútová chôdza každú polhodinu pomohla znížiť oba ukazovatele. Okrem toho znížila aj prudký nárast hladiny cukru v krvi po jedle, a to až o 58 %.
Vďaka pravidelným krátkym prechádzkam výrazne klesá aj krvný tlak, keďže pohyb obnovuje prietok krvi do nôh. To menej zaťažuje srdce a pomáha predchádzať vzniku srdcového zlyhania alebo infarktu.
„V rámci 8-hodinového pracovného dňa si vďaka tomu môžete pridať 40 minút fyzickej aktivity. Ak k tomu pridáte 15-minútovú prechádzku počas obedňajšej prestávky, zrazu máte takmer hodinu pohybu navyše,“ hovorí kardiológ Dr. Yu-Ming Ni.
Nedávno sme ťa informovali o podobnom výskume austrálskych vedcov, ktorý prišiel so zistením, že už jedna minúta intenzívnej fyzickej aktivity tri- až štyrikrát za deň výrazne znižuje riziko predčasnej smrti, najmä spôsobenej srdcovo-cievnymi ochoreniami. Výskumníci to nazvali „intenzívna prerušovaná fyzická aktivita“.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že približne 2 milióny úmrtí ročne súvisia s nedostatočnou fyzickou aktivitou. Inštitúcia označila sedavý spôsob života za jednu z 10 hlavných príčin úmrtí a invalidity na svete. Oficiálne usmernenia uvádzajú, že dospelí by mali vykonávať 150 minút stredne ťažkej fyzickej aktivity týždenne v kombinácii s dvomi dňami silového tréningu.
