Nezáleží na tom, či sa zapotíš pri behu alebo pri domácich prácach – život si môžeš predĺžiť rovnako.
Nový výskum austrálskych vedcov prišiel so zistením, ktoré poteší najmä „večne začínajúcich“ fitnesákov a ľudí, ktorí neradi športujú. Ukázalo sa, že už jedna minúta intenzívnej fyzickej aktivity tri- až štyrikrát za deň výrazne znižuje riziko predčasnej smrti, najmä spôsobenej srdcovo-cievnymi ochoreniami.
Štúdia publikovaná v časopise Nature Medicine je prvá, ktorá presne meria zdravotné prínosy toho, čo výskumníci nazvali „intenzívna prerušovaná fyzická aktivita“ (v angličtine „vigorous intermittent lifestyle physical activity“), v skratke VILPA.
VILPA sú veľmi krátke úseky intenzívnej aktivity (do jednej až dvoch minút), ktoré robíš v podstate každý deň. Napríklad keď bežíš na autobus, drhneš zaschnutú špinu z pohovky alebo hráš hry so svojím hyperaktívnym synovcom.
Stačí trochu viac energie
Vedci zistili, že už tri-štyri prerušované minúty takejto aktivity za deň sú spojené so 40-percentným znížením rizika úmrtia na rakovinu a až 49-percentným znížením rizika úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia. Samozrejme, svalnaté lýtka a kondičku maratónca trojminútovým umývaním podlahy nezískaš.
„Naša štúdia dokazuje, že podobné výhody, aké poskytuje vysoko intenzívny intervalový tréning (HIIT), možno dosiahnuť aj tým, že zvýšime intenzitu dennodenných aktivít – čím viac, tým lepšie,“ povedal hlavný autor Emmanuel Stamatakis z Centra Charlesa Perkinsa na Univerzite v Sydney. „Veľa bežných aktivít môžeme vykonávať tak, aby nám aspoň na minútu zvýšili frekvenciu srdca.“
Väčšina dospelých vo veku 40 a viac rokov sa nevenuje pravidelnému cvičeniu alebo športu, zdôraznil profesor Stamatakis s tým, že výsledky tejto štúdie môžu pomôcť prekonať mnohé prekážky, ktoré ľuďom bránia v pravidelnom pohybe.
„Zvýšenie intenzity denných aktivít si nevyžaduje žiadne časové nasadenie, žiadnu prípravu, žiadne členstvo v kluboch, žiadne špeciálne zručnosti. Znamená to jednoducho napríklad zrýchliť tempo chôdze alebo vykonávať domáce práce s trochu väčším nasadením,“ skonštatoval vedec.
Každý pohyb sa ráta
Výskumníci použili údaje z britskej Biobanky, rozsiahlej biomedicínskej databázy, pomocou ktorých zmonitorovali viac ako 25 000 „necvičiacich“ účastníkov, ktorí sami uviedli, že vo voľnom čase nešportujú ani necvičia. Touto metódou vedci dospeli k záveru, že akákoľvek aktivita zaznamenaná touto skupinou bola náhodná fyzická aktivita vykonávaná v rámci každodenného života.
Tím potom získal prístup k ich zdravotným údajom, ktoré mu umožnili monitorovať účastníkov počas siedmich rokov.
Ukázalo sa, že 93 percent všetkých VILPA aktivít, ktoré vykonávali „necvičiaci“ účastníci, trvalo do jednej minúty. V priemere každý deň absolvovali osem VILPA aktivít, ktoré trvali približne 45 sekúnd. Denný priemer bolo šesť minút VILPA.
Ukázalo sa, že čím viac VILPA aktivít, tým vyšší zdravotný prínos. 11 VILPA denne sa spájalo so 65-percentným znížením rizika úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia a 49-percentným znížením rizika úmrtia na rakovinu – v porovnaní s tými, ktorí sa nezadýchali ani raz.
Zaujímavé je, že porovnávacia analýza intenzívnej aktivity 62 000 ľudí, ktorí sa pravidelne venovali cvičeniu, priniesla porovnateľné výsledky. Z toho vyplýva, že to, či sa energická aktivita vykonáva v rámci štruktúrovaného cvičenia alebo domácich prác, nijako nemení celkový zdravotný prínos.
Z doterajších poznatkov vyplývalo, že prínos fyzickej aktivity možno dosiahnuť len prostredníctvom štruktúrovanej fyzickej aktivity, ako je šport alebo beh. Až v roku 2020 WHO uznala, že „každá aktivita sa počíta“, a zrušila ustanovenie, že prínosný je len pohyb, ktorý trvá aspoň desať minút v kuse.
