Rastlinná neurobiológia stále bojuje o svoje miesto vo vedeckom svete.
Argument, že aj špenát či mrkva cítia bolesť a vegáni by mali prestať moralizovať a vstúpiť si do svedomia, nemusí byť taký absurdný, ako sa môže zdať. Hovoriť pri rastlinách o vedomí, zmysloch alebo práve o bolesti je však stále tabu.
O zmenu vedeckého pohľadu na rastlinnú ríšu sa už vyše tridsať rokov snaží Slovák František Baluška. Pôsobí na univerzite v nemeckom Bonne a je spoluzakladateľ spoločnosti pre výskum správania a signalizácie rastlín Plant Behavior.
Refresher ti ponúka rozhovory so slovenskými vedcami o inovatívnych témach, ktoré formujú svet zajtrajška. Ak chceš naďalej čítať pútavé rozhovory o jadrovej fúzii, výskume hmyzu či o psychiatrii a účinkoch drog, podpor našu prácu predplatným služby Refresher+. Získaš tak prístup ku všetkým zamknutým článkom.
Väčšina ľudí o vašej disciplíne – neurobiológii rastlín nikdy nepočula. Kedy vznikla?
Všetko začal svojím výskumom už v 19. storočí Charles Darwin. Narušil dovtedajšie vnímanie rastlín ako takmer neživých organizmov, ktoré sa tradovalo od Aristotela. Kniha „Sila pohybu rastlín“, ktorú v roku 1880 napísal so synom Francisom, spôsobila šok a u vedcov dokonca protesty. Moderný výskum sme nanovo iniciovali až v roku 2005.
Čím si vysvetľujete vyše 120-ročnú odmlku?
Odporom vedeckej obce. Predstava o pasivite rastlín je v nej hlboko zakorenená a názor, že rastliny sú statické, je takmer nemožné prelomiť. Naše výsledky však ukázali, že rastliny nie sú zďaleka také pasívne, ako sme predpokladali. Majú aktívny život, akurát si ho neuvedomujeme, keďže sa hýbu pomaly a najmä pod zemou.
Aká je základná premisa rastlinnej neurobiológie?
Že rastliny nie sú až také odlišné od živočíchov. Koraly, ktoré patria k živočíchom, majú anatomicko-morfologické a fyziologické črty, ktoré pripomínajú rastliny. Hranica medzi ríšami je užšia, ako sa javí.
Experimentálne sme zmerali, že medzi rastlinami sa pri dotyku listov prenáša elektrický vzruch. Komunikácia má priamy vplyv na rýchlosť rastu a má potenciál pre poľnohospodárstvo.
Prečo sa rastliny počas evolúcie „rozhodli“, že sa nebudú hýbať?
Fotosyntéza je taká náročná, že je nezlučiteľná s pohybom. Sú jej schopné aj vodné živočíchy – plže, ktoré pri nedostatku potravy konzumujú chloroplasty. Počas fotosyntézy, ktorá im pomáha prežiť v nevýhodných situáciách, sa rovnako ako rastliny a korale nehýbu. Je to dôkaz, že evolučne sa rastliny a živočíchy vyvíjali na jednej vetve.
Dokážu rastliny navzájom komunikovať?
Určite a vieme to už dlho. Väčšina komunikácie prebieha na základe výmeny chemických látok.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ktoré stromy si budujú armádu otrokov.
- Ako dokážu rastliny manipulovať ľudí.
- Či existujú obrovské mäsožravé rastliny.
- Prečo majú mnohé rastliny fotoreceptory v koreňoch.
