Fedor Gömöry z Elektrotechnického ústavu SAV v rozhovore vysvetľuje princíp jadrovej fúzie a reaguje na mýty spojené s reaktormi.
Jadrovú fúziu označujú médiá za potenciálne nevyčerpateľný zdroj energie. Technológia vzbudzuje záujem širšej verejnosti vďaka medializovaným rekordom v udržaní fúzie aj súkromným investíciám miliardárov. Dočkáme sa však komerčne rentabilného fúzneho reaktora počas našich životov alebo to vôbec nie je také isté?
Fedor Gömöry pracujúci v Elektrotechnickom ústave SAV sa zaoberá supravodivými magnetmi a podieľa sa na vedeckom vývoji supravodičov pre prelomový prvý reaktor, ktorý má dokázať energetický potenciál jadrovej fúzie DEMO. Napriek dlhým desaťročiam zdokonaľovania technológie sa podľa neho práve v ostatných rokoch okolo jadrovej fúzie naštartoval nezvyčajný mediálny boom. Prečo je to tak a ako vlastne vyzerá cesta k reaktoru na jadrovú fúziu?
V Refresheri ti neprinášame len najzaujímavejšie témy dneška. Pozeráme sa aj na výzvy spojené s blízkou budúcnosťou. Ak chceš získať prístup k všetkým našim zamknutým článkom a zároveň podporiť vznik mnohých ďalších, neváhaj a pridaj sa k predplatiteľom Refresheru+.
Stretol som sa s metaforou, že fúzny reaktor je v podstate malé Slnko na Zemi. Je to správne prirovnanie?
Áno, je to pomerne presný obraz. Reakcia, o ktorú sa vo fúznom reaktore usilujeme, je totiž identická s reakciou, aká prebieha v jadre veľkých hviezd, a teda aj nášho Slnka.
Predpokladáme, že vo vesmíre funguje všade rovnaká fyzika a z teórie o vzniku vesmíru vieme, že vo hviezdach sa zlučujú jadrá vodíka, pričom sa uvoľňuje energia a vzniká hélium. Dnes poznáme veľkosť aj hmotnosť Slnka, a tak vieme vypočítať tlak v jeho jadre a poznatky použiť pri stavbe reaktorov.
Ako však môžeme vedieť, aká reakcia prebieha v jadre Slnka? Dá sa to odpozorovať?
To je skôr filozofická otázka. Všetko, čo dnes ako vedci vieme, je v podstate predpoklad. Procesy v jadre Slnka, samozrejme, nemôžeme experimentálne overiť. Predpokladáme ich, rovnako ako predpokladáme, že na Mesiaci nie je život. Všetko, čo vieme o veciach, čo ležia mimo našej bezprostrednej skúsenosti, predpokladáme na základe fyzikálnych modelov. Kým sa tie nepreukážu ako chybné, postupujeme podľa toho, že fungujú.
Pri fúznych reaktoroch hovoríme o dosiahnutí teploty vyše 100 miliónov °C. Je takáto teplota potrebná aj na Slnku?
V jadre Slnka je na jadrovú fúziu potrebná rádovo nižšia teplota, keďže je tam omnoho vyšší tlak. Teplotu Slnka poznáme na základe fyzikálnych výpočtov zo žiarenia, ktoré k nám prichádza na zem.
Kedy ľudia prišli na to, že v Slnku vzniká hélium?
Hélium bolo objavené a pomenované na základe pozorovania slnečného svetla. To, že hviezdy vytvárajú hélium jadrovou fúziou, pri ktorej vzniká energia, navrhol ako prvý britský fyzik Arthur Eddington v roku 1926. V roku 1934 vytvoril Ernest Rutherford prvé hélium cielene, keď zlúčil dve deutériá (izotopy vodíka). Experimentálne tak potvrdil vznik jadrovej fúzie.
Ako by ste čo najjednoduchšie vysvetlili princíp jadrovej fúzie?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Kedy by mohla byť na elektrickú sieť napojená prvá elektráreň na princípe jadrovej fúzie.
- Ktorí miliardári investujú do projektov jadrovej fúzie.
- Aké nebezpečenstvá môžu plynúť z prevádzky reaktorov.
- Ktorý prvok sa bude používať v reaktoroch na jadrovú fúziu.
