Švédsky výrobca zverejnil zaujímavú štúdiu zameranú na emisnú náročnosť výroby a prevádzky elektromobilu.
Okolo elektrických áut sa vedú nekonečné diskusie o tom, do akej miery sú ekologickejšie v porovnaní s konvenčnými modelmi, teda či majú skutočný prínos pre našu planétu. Faktom je, že minimálne v Európe bude vozidiel s elektrickým pohonom len a len pribúdať, pretože tunajšie aktuálne aj plánované emisné normy dajú klasickým motorom chtiac-nechtiac zbohom. Momentálne to preto vyzerá tak, že väčšina z popredných výrobcov prestane na starom kontinente v rozmedzí rokov 2030 až 2035 úplne ponúkať vozidlá so spaľovacími motormi.
S ekológiou automobilov však nesúvisí len ich prevádzka, ale do nemalej miery aj proces výroby samotných vozidiel. Za posledné roky totiž automobilky informujú aj o tom, že výraznou mierou sa snažia znižovať emisie pri výrobných procesoch, ale paradox je, že v prípade hybridov a najmä elektromobilov dostáva ekológia na frak. Najnovšie to priznáva značka Volvo, ktorá prišla so zaujímavými výsledkami v rámci svojej štúdie.
Švédsky výrobca má vo svojom portfóliu, a to ako jeden z mála, jeden a ten istý model, ktorý ponúka nielen s konvenčným či hybridným, ale aj čisto elektrickým pohonom – crossover XC40 je totiž možné kúpiť so spaľovacím motorom, v plug-in hybridnej verzii XC40 Recharge alebo ako elektromobil C40 Recharge. Ide pritom o rovnaký technický základ i karosériu. Automobilka sa preto zamerala na porovnanie ich emisnej náročnosti.
Súčasťou štúdie však nebolo len meranie emisií pri jazde, ale aj pri výrobe samotných vozidiel a použitých materiáloch. Výsledok pravdepodobne mnohých prekvapí. Aj napriek tomu, že jednotlivé verzie majú spoločnú väčšinu komponentov, rozdiel medzi spaľovacou a elektrickou verziou pri ich výrobe je priepastný – štúdia ukázala, že pri výrobe elektrickej verzie C40 vzniká až o 70 % viac emisií než pri konvenčnom modeli.
Lacnejšia verzia so spaľovacím motorom tak pri výrobe vyprodukuje podstatne menej CO2. Samozrejme, kameňom úrazu je predovšetkým batéria, ktorá môže materiálovo za nárast o 30 % emisií pri plug-in hybridnej a elektrickej verzii. Karta sa, pochopiteľne, začína obracať pri jazde, keď emisie spaľovacej verzie neustále rastú.
Vzhľadom na to, že v tomto prípade treba zohľadňovať rôzne druhy výroby elektrickej energie, štúdia hovorí hneď o 3 scenároch – priemerné svetové zdroje elektrickej energie, priemerné zdroje Európskej únie + Veľká Británia a napokon obnoviteľné zdroje.
Prvý scenár hovorí, že elektromobil je vo výsledku (pri najazdení 200-tisíc kilometrov) o 15 % čistejší, pričom vzhľadom na väčšiu produkciu CO2 pri jeho výrobe sa emisie vyrovnajú spaľovaciemu modelu pri najazdení 110-tisíc kilometrov. Ak zoberieme do úvahy elektrickú energiu vyrábanú v EÚ (+ VB), tak elektromobil je vo finále o 30 % čistejší a k vyrovnaniu emisií dochádza pri najazdení 77-tisíc kilometrov. Najideálnejším scenárom je využívanie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, keď je elektrické C40 Recharge emisne čistejšie už po najazdení 49-tisíc kilometrov.
Štúdia teda jasne ukazuje, že problematika elektrických áut nie je čierno-biela a treba sa na ňu pozerať v širšom kontexte. Automobilka Volvo sa zároveň snaží poukázať na to, že netreba zabúdať na samotný výrobný proces elektromobilov, ktorý treba takisto zohľadňovať a snažiť sa ho z ekologickej stránky zefektívniť.
