Učiť sa do rána alebo ísť si pospať pred skúškou? Dilema mnohých študentov. Ako spánok ovplyvňuje schopnosť mozgu učiť sa? A je dôležité rozdeľovať spánok pred učením a po ňom?
Spánok je viac než len neprítomnosť bdelosti. Pre mnohých sa spánok môže javiť ako strata času a evolučný omyl – napokon, až 1/3 života skutočne prespíme. Spánok je však aj napriek tejto úvahe najúčinnejší spôsob, ako každý deň refrešnúť telo a mozog. Ťažko by sme hľadali biologickú funkciu, ktorej tento proces neprospieva. Kvalitný nočný odpočinok je kľúčom k tvorbe a upevneniu nových spomienok a ponocovanie pred skúškou sa nemusí vyplatiť. Aký je však rozdiel medzi spánkom pred učením a po ňom? Môže alkohol odplaviť naše novonadobudnuté vedomosti?
- Ponocovať pred skúškou, alebo si radšej pospať?
- Ako spánok ovplyvňuje schopnosť mozgu učiť sa?
- Je dôležité rozdeľovať spánok pred učením a po ňom?
- Prečo je dôležité vyspať sa hneď prvú noc po štúdiu.
Nočný tanec očných viečok
V 50. rokoch 20. storočia uskutočnili profesor Kleitman a jeho doktorand Aserinsky významný objav, ktorý sa zapísal do učebníc základov neurobiológie spánku. Vo svojom experimente zachytávali pohyby očí dojčiat (Kleitman dokonca na svojej vlastnej dcére) počas noci aj dňa. Aserinsky zistil, že počas spánku sa oči pod zavretými viečkami rýchlo pohybujú zo strany na stranu v určitých časových úsekoch. Tieto pohyby očí sprevádzala nameraná mozgová aktivita, ktorá bola totožná s aktivitou mozgu počas bdenia. Fáza rýchleho pohybu očí počas spánku sa pravidelne striedala s etapou, keď sa mozgové vlny aj oči upokojili.
Spánok teda nie je jednoliata pasívna aktivita. Počas noci prechádzame odlišnými typmi spánku. Vedci tieto štádiá spánku pomenovali na základe toho, čo videli – NREM (non-rapid eye movement), teda spánok bez rýchlych pohybov očí, a REM (rapid eye movement), spánok s rýchlym pohybom očí. REM spánok sa často nazýva aj snový spánok, pretože sa spája s aktivitou a prežívaním nazývaným snívanie.
Neskôr NREM spánok rozčlenili na ďalšie samostatné etapy spánkového cyklu, počas ktorých sa spánok prehlbuje. Ľahký spánok nastáva v 1. a 2. štádiu a najhlbší spánok prebieha v 3. a 4. štádiu, pričom hĺbka spánku sa dá odmerať množstvom vynaloženého úsilia na zobudenie spiaceho človeka.
Vyspi sa na to!
Môže bdenie znížiť alebo nejako ovplyvniť to, ako sa človek dokáže učiť? Dokáže spánok obnoviť kapacitu na učenie? Odpoveď na otázky, či počas spánku dochádza k presunu spomienok z krátkodobej do dlhodobej pamäti, sa pokúsil nájsť tím vedcov okolo neurológa M. Walkera v sérii experimentov na univerzite Berkeley. Vo svojej štúdii vychádzali z predpokladu, že práve počas spánku sa naše nadobudnuté spomienky a informácie z predošlého dňa presunú z tzv. krátkodobého úložiska do toho dlhodobého. Tým sa krátkodobá pamäť opäť uvoľní a my môžeme znova a znova prijímať úmyselne alebo neúmyselne nové informácie hneď po prebudení.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či pomôže pohárik pred spaním lepšie zaspať.
- Čo odhluční mozog počas spánku.
- Ako si s alkoholom spláchnem aj šancu na lepšie študijné výsledky.
- Čo znamená signál noci a spánkové vretienko.
