Filmári pri nakrúcaní drám o pacientoch s rakovinou neraz vychádzali zo skutočných príbehov alebo z vlastných skúseností.
Azda každý z nás pozná vo svojom okolí niekoho, koho rodinu zasiahla rakovina. Podľa odhadov pribudne na Slovensku v priebehu tohto roka zhruba 40 000 nových onkologických pacientov. Regionálny úrad verejného zdravotníctva uvádza, že až 25 % z celkových úmrtí v EÚ je zapríčinených práve onkologickými ochoreniami.
V článku nájdeš zoznam 10 kvalitných filmov, ktoré sa snažia divákom priblížiť život onkologických pacientov a rôzne spôsoby, ako sa so svojou diagnózou vyrovnávajú. Pozreli sme sa na pozadie týchto snímok, inšpiráciu skutočnými príbehmi či spomienky hercov na nakrúcanie.
- Komu herec Seth Rogen pomohol zápasiť s rakovinou
- Prečo Dakota Fanning prijala postavu onkologickej pacientky
- Ktorý film s témou rakoviny získal 5 Oscarov
- O príbehu dievčaťa, ktorého súrodenec sa narodil len preto, aby jej darovaním orgánu zachránil život
50/50
Adamovi (Joseph Gordon-Levitt) diagnostikujú rakovinu a povedia mu, že má 50 % šancu na to, že sa vylieči. Túto skutočnosť sa snaží vnímať racionálne a nepodlieha zúfalstvu. Komediálna dráma od režiséra Jonathana Levina sa na rozdiel od mnohých iných filmov s témou onkologických pacientov nesnaží diváka iba dojať, ale aj vynikajúco pobaviť, čo sa jej rozhodne darí.
Príbeh 50/50 vychádza čiastočne zo životných skúseností scenáristu Willa Reisera, uvádza Washington Post. Tomu rakovinu diagnostikovali ako 25-ročnému (postava Adama má vo filme 27 rokov). K práci na scenári ho dotlačil jeho priateľ Seth Rogen, ktorý si vo filme zahral Adamovho kamaráta Kyla.
Scenárista Reiser pre Seattle Times povedal, že po diagnostikovaní rakoviny sa cítil ako dieťa. Väčšina pacientov, s ktorými sa dostal do kontaktu, boli totiž starci. „Seth bol v tom čase môj najbližší priateľ a tým celým si prešiel spolu so mnou,“ vyhlásil. Reiser sa tiež rovnako ako filmový hrdina Adam snažil bojovať so svojou diagnózou s humorom. Postava Adama mu je podľa jeho slov sčasti podobná.
Adamova filmová matka sa o svojho syna veľmi bála a chcela s ním pre jeho zdravotný stav bývať. Will Reiser povedal, že niečo také je v realite pochopiteľné. „Matky sa o svoje deti jednoducho boja. No pre mňa to bolo posledné, čo som od mamy chcel. Chcel som sa o seba postarať sám. Takže to bolo pre nás náročné,“ priznal scenárista. V roku 2005 lekári Willovi Reiserovi odstránili nádor. Aktuálne má 41 rokov.
Cena za nežnosť (Terms of Endearment)
Aurora Greenway, ktorú hrá Shirley MacLaine, je dlhé roky vdova a nejaví záujem o iných mužov. Namiesto toho sa sústredí na vzťah so svojou dcérou Emmou (Debra Winger). V snahe ujsť od dominantnej matky sa Emma vydá za mladého vysokoškolského profesora Flapa Hortona (Jeff Daniels). V ich manželstve to však časom začne škrípať a situáciu skomplikuje aj fakt, že Emme diagnostikovali rakovinu. Emmina matka Aurora robí všetko pre to, aby pomohla svojej dcére a zároveň sa postarala o tri vnúčatá, a to aj napriek tomu, že sama prežíva ťažké chvíle po rozpade vzťahu.
Drámu Terms of Endearment v roku 1984 nominovali v 11 oscarových kategóriách. V piatich z nich (najlepší film, réžia, herečka v hlavnej úlohe, herec vo vedľajšej úlohe, adaptovaný scenár) sa jej podarilo zvíťaziť.
Hoci vo filme nie je jasne povedané, s akým druhom rakoviny Emma bojuje, web SurvivorNet usudzuje, že vzhľadom na Emmine hrudky v podpazuší môže ísť o rakovinu prsníka či krvi. Film nakrúcali v roku 1983, a ako podotkol portál SurvivorNet, v súčasnosti by bola liečba hrdinky Emmy na úplne inej úrovni. Poznatky súčasnej medicíny by tak značne mohli ovplyvniť dej tohto oscarového filmu.
V rokoch 1989 až 2015 sa podľa portálu Cancer Network znížil počet úmrtí na rakovinu prsníka o takmer 40 % a výrazný pokles bolo možné sledovať aj pri leukémii.
Now Is Good
Spomedzi už spomínaných postáv je Tessa Scott (Dakota Fanning) najmladšou. Leukémiu jej diagnostikujú len v 17 rokoch. Aj preto si spíše zoznam vecí, ktoré by chcela ešte pred smrťou podniknúť. Ako už z názvu Now Is Good vyplýva, i keď sa Tessa prebíja ťažkými chvíľami, snaží sa sústrediť na prítomnosť a nehľadieť na to, že jej už asi nezostáva veľa času.
Na zoznam svojich prianí si okrem iného zapíše aj svoj prvý sex, pričom krátko nato spozná chlapca menom Adam (Jeremy Irvine), do ktorého sa zamiluje. V príbehu však nepozorujeme len romantiku a snahu Tessy užívať si život, ale aj trpké chvíle spojené s uvedomením si reality.
Pre Dakotu Fanning bola rola Tessy výzvou. „Jeden z dôvodov, pre ktorý som chcela hrať túto postavu, je ten, že Tessa je plná života napriek tomu, že sa jej život končí. Táto dvojakosť ma zaujala. Tessa súčasne cíti množstvo rozličných vecí a pre herca je takéto stvárnenie veľkou výzvou. Chcela som si s ňou touto emotívnou cestou prejsť,“ cituje jej slová web The Scotsman.
Dakota Fanning nemala vo svojom živote skúsenosti so žiadnym náročným ochorením, ktoré by sa dalo porovnať s rakovinou. Novinár Ben Mortimer sa jej preto na premiére filmu pýtal, ako sa jej darilo stvárniť niečo, čo sama nikdy nezažila.
Práve v tom však podľa Dakoty spočíva herectvo. Umelec sa musí vedieť vcítiť do situácie, s ktorou sa nikdy nestretol, a stvárniť ju najlepšie, ako vie. V článku však ďalej píšeme aj o umelcoch, ktorí pri tvorbe čerpali z osobných skúseností s rakovinou.
Ja, Earl a dievča na zomretie (Me & Earl & the Dying Girl)
Stredoškoláka Grega (Thomas Mann) mama požiada, aby sa spriatelil so spolužiačkou Rachel (Olivia Cooke), ktorá má leukémiu. Hlavnému hrdinovi však postačuje jeho parťák Earl (RJ Cyler) a do nadviazania nového vzťahu sa mu nechce. Rachel sa tak úprimne prizná k tomu, že za ňou neprišiel dobrovoľne, ale z donútenia, a ich vzťah je spočiatku zdržanlivý.
Onedlho však medzi dvojicou vznikne priateľské puto, ktoré naruší až zhoršujúci sa zdravotný stav Rachel. Me & Earl & the Dying Girl divákov dojme svojím príbehom a zároveň pobaví svojským humorom Grega a Rachel, ktorí si radi uťahujú zo všetkého, vrátane rakoviny.
„V postave Rachel som sa čiastočne videla. Ale nikdy som nemala rakovinu, ani nikto z mojej najbližšej rodiny alebo priateľov. Takže pokúsiť sa stvárniť túto situáciu správne bolo samo osebe výzvou,“ povedala Olivia Cooke v interview pre denník The Stanford Daily.
Režisér Alfonso Gomez-Rejon považuje Me & Earl & the Dying Girl za svoj najosobnejší projekt. Na natáčanie filmu sa podľa Times podujal krátko po tom, ako mu zomrel otec, a prácou na snímke sa chcel vyrovnať s jeho stratou. Počas nakrúcania o tom však takmer nikomu nepovedal.
„Film som síce venoval práve jemu, ale strata otca bola pre mňa príliš súkromnou záležitosťou, o ktorú som sa nepodelil s množstvom ľudí, dokonca ani počas nakrúcania,“ prezradil pre The Daily Telegraph.
Pre moju sestru (My Sister's Keeper)
Kate (Sofia Vassilieva) ešte ako dvojročnej diagnostikovali leukémiu. Jej matka Sara (Cameron Diaz) na odporúčanie lekára neskôr podstúpi mimotelové oplodnenie, po ktorom sa jej narodí dcéra Anna (Abigail Breslin). Tá sa stane pre Kate záchrankyňou.
Svojej staršej sestre postupom rokov daruje kostnú dreň či krv. O všetkom pritom rozhodujú jej rodičia. V 15 rokoch Kate zlyhá oblička a od Anny sa očakáva, že jej jednu zo svojich obličiek daruje, čo by však ovplyvnilo aj jej život. V tom momente sa Anna rozhodne vyhľadať právnika, aby zažaloval jej rodinu.
Príbeh filmu vychádza z knihy autorky Jodi Picoult, ktorá sa inšpirovala skutočným životom Američanky Molly Nash. Tá sa narodila so zriedkavou genetickou poruchou s názvom Fanconiho anémia. V roku 2000 jej matka Lisa podstúpila mimotelové oplodnenie, po ktorom sa narodil syn Adam – v podstate iba preto, aby zachránil svoju sestru.
Lisa pre The Denver Channel spomínala, ako sa ich rodinná záležitosť stala postupom času udalosťou, ktorá vyvolala vlnu kontroverzie po celej krajine. Matka však kritikom odkázala, že keby boli v jej koži, vyjadrovali by sa o ich prípade odlišne.
„Čiastočne nás to spája viac ako väčšinu súrodencov, pretože mi dal niečo, čo mu nemôžem v rovnakej miere vrátiť, takže mu prakticky dlhujem svoj život,“ cituje slová Molly The Denver Channel. Mladší súrodenec Adam tvrdí, že je rád, keď môže svojej sestre pomôcť, pretože to dáva jeho životu zmysel.
Nádej (Leva på hoppet)
Neliečiteľný nádor a prakticky nulová šanca na prežitie. Takúto diagnózu si vypočuje divadelná režisérka Anja (Andrea Bræin Hovig) len krátko pred Vianocami. Podľa doktorov bude žiť už iba približne 3 mesiace, no svojim deťom nechce takouto nešťastnou informáciou ničiť sviatky, a tak sa spočiatku rozhodne mlčať.
V náročných chvíľach jej pomáha dlhoročný manžel Tomas, ktorého vo filme zosobňuje famózny švédsky herec Stellan Skarsgård (Chernobyl, Borg McEnroe). Romantickú drámu Nádej (z originálu Leva på hoppet) nakrútila režisérka Maria Sødahl podľa svojho životného príbehu. Aj jej doktori oznámili, že nemá šancu na vyliečenie, no nakoniec sa ukázalo, že sa mýlili.
„Keď mi povedali, že sa môžem pripraviť žiť znova svoj život po tom, čo mi pred deviatimi rokmi diagnostikovali neliečiteľnú rakovinu mozgu, trvalo mi dlhé roky, kým som sa dala do poriadku,“ uviedla režisérka pre Nordisk Film & TV Fond. V podstate sa po diagnostikovaní rakoviny zmierila so svojím osudom a neočakávane dostala druhú šancu na život, čo ovplyvnilo jej psychiku.
Priatelia ju postupom času presviedčali, aby natočila o svojom životnom príbehu film. Spočiatku túto možnosť odmietala, ale neskôr si to rozmyslela. Podľa režisérky je dráma Nádej z veľkej časti autentickým obrazom toho, čo sa jej naozaj udialo. Pri práci na scenári jej pomáhal manžel a ďalší členovia rodiny, ktorí prispeli svojimi spomienkami na náročné obdobie v jej živote.
Kým si po nás príde (The Bucket List)
Komediálna dráma Roba Reinera Kým si po nás príde patrí medzi filmy s ústrednou témou rakoviny, v ktorých hrdinovia neklesajú na duchu, ale naopak sa snažia užívať si všetok zostávajúci čas. Hlavných úloh sa zhostili herecké legendy Jack Nicholson a Morgan Freeman. Ich postavy Edwarda a Cartera sú prakticky vo všetkom veľmi odlišné. Spája ich však diagnostikovanie rakoviny, pre ktorú im zostáva zhruba rok života.
Jack Nicholson v rozhovore pre Collider povedal, že v nemocniciach strávil veľké množstvo času. Dokonca v nej raz aj pracoval. Do filmu tak mohol preniesť svoje skúsenosti. Režisér Rob Reiner najprv oslovil Morgana Freemana, ktorý mu povedal, že jeho parťáka v Kým si po nás príde si určite musí zahrať Jack Nicholson, s čím Reiner súhlasil.
Morgan Freeman tvrdí, že prácu Nicholsona sleduje už od jeho roly v známom road movie Easy Rider z roku 1969. Zahrať si spoločne s Jackom Nicholsonom bolo jeho veľkým prianím. Ide o ich prvý spoločný film, no mimo natáčania sa herci stretli už predtým.
„Občas sme na seba narazili, napríklad pri prechádzaní zákulisím na Oscaroch, a pokecali sme o ženách. Mali sme takýto druh vzťahu. V priebehu rokov sa však zmenil a teraz znova,“ uviedol Nicholson pre Collider. Pri práci na filme zistili, že obaja milujú ranné vylihovanie v posteli. Morgan Freeman tvrdí, že deň jeho hereckého kolegu sa vždy začínal až okolo 10.00 h. Štáb ich musel preto neraz hnať do svižnejšieho tempa.
Na vine sú hviezdy (The Fault in Our Stars)
Tínedžerka Hazel (Shailene Woodley) už niekoľko rokov bojuje s rakovinou štítnej žľazy. Na sedeniach podpornej skupiny ľudí s onkologickými ochoreniami spozná Gusa (Ansel Elgort), ktorý sa vyliečil z leukémie, a do mladej dievčiny sa prakticky ihneď zamiluje.
Hlavná hrdinka ho najprv odmieta, pretože vie, že by sa po jej smrti trápil, no nakoniec svojmu nápadníkovi podľahne. To, čo dráme režiséra Josha Boona chýba na originalite, nahrádza veľmi dojemnými scénami a chémiou medzi Hazel a Gusom.
Shailene Woodley a Ansel Elgort si spoločne zahrali už v sci-fi filme Divergencia, kde stvárňovali súrodencov. Na konkurz do filmu Na vine sú hviezdy sa prihlásili spoločne, pričom Shailene Ansela nahovárala, aby si predtým prečítal knižnú predlohu od Johna Greena, a tak ju poslúchol.
Pri príprave na film i počas nakrúcania sa herci stretávali s mladými ľuďmi s onkologickým ochorením. „Trávili sme čas s deťmi, ktoré majú rakovinu alebo ju prekonali. Všetky deti z podpornej skupiny vo filme boli pacienti s rakovinou, nešlo o komparz,“ prezradil Ansel Elgort pre The Guardian.
Autor knižnej predlohy John Green sa pre lifestylový časopis Elle priznal, že počas nakrúcania mu neustále tiekli slzy. „Plakal som, pretože som bol veľakrát smutný z diania v príbehu, ale zároveň preto, že som bol ohromený všetkými týmito ľuďmi. Týmto obrovským, viac ako 100-členným štábom, ktorý sa dal dokopy, aby vytvoril film,“ povedal.
Okno do mora (Una ventana al mar)
55-ročnej Marii (Emma Suárez) doktori diagnostikujú onkologické ochorenie. Rozhodne sa preto hodiť všetko za hlavu a s kamarátkami odlieta zo Španielska na grécky ostrov Nisyros. Tam sa zoznámi s postarším mužom Stefanosom (Akilas Karazisis), vďaka ktorému na určitý čas dokáže zabudnúť na to, že už jej zrejme nezostáva veľa času.
Režisérovi Miguelovi Ángelovi Jiménezovi zomrela na rakovinu matka, a tak sa vedel lepšie vžiť do pocitov a rozhodnutí hlavnej hrdinky. Okno do mora však nie je inšpirovaný poslednými chvíľami jeho mamy, ale naopak vedie odlišný prístup.
„Hlavná hrdinka je sama sebe paňou a robí slobodné rozhodnutia. Chceli sme zachytiť tento zmysel pre slobodu, pretože aj keď sú veci naozaj bezútešné, radi by sme si mysleli, že sú to najlepšie okamihy jej života,“ uviedol pre web Cineuropa. Natočenie filmu mu podľa jeho slov pomohlo lepšie spracovať smrť matky.
„Chcem, aby ľuďom na hlavnej hrdinke Marii záležalo a aby jej priali to najlepšie. Dúfam, že keď odídu z kina, pocítia nutkanie niekomu zavolať alebo sa vydať na výlet. To by sa mi najviac páčilo,“ vyhlásil režisér.
Vtip (Wit)
Oscarová herečka Emma Thompson v roku 2001 v dráme Wit od režiséra Mika Nicholsa stvárnila onkologickú pacientku Vivian v poslednom štádiu rakoviny. Jej šance na záchranu sú veľmi nízke a doktori jej odporučia, aby rovno pristúpila na chemoterapiu.
Colin Callender, ktorý bol v čase nakrúcania prezidentom filmovej divízie HBO, povedal, že bolo dôležité, aby hlavnú hrdinku zosobnila staršia herečka. Chceli tak v divákovi vytvoriť pocit, že časť života si už odžila a môže oľutovať veci, na ktoré sa nikdy nepodujala, alebo tie, ktoré mohla spraviť inak. Skúsená Emma Thompson sa ukázala ako skvelá voľba.
V súkromnom živote poznala viacero obetí rakoviny, pričom jeden z jej priateľov dokonca zomrel počas natáčania filmu, píše Sarah Lyall z The New York Times. Podobnú skúsenosť má aj režisér Mike Nichols. Pre BBC povedal, že bol priamo pri tom, keď jeho kamarát zomrel na onkologické ochorenie.
Wit patrí medzi veľmi deprimujúce filmy s témou rakoviny. Takmer celý (s výnimkou flashbackov) sa totiž odohráva v nemocnici, kde sa Vivian lieči. Pre rolu pacientky na chemoterapii si Emma Thompson oholila hlavu, tak ako mnohé iné herečky. Nejde teda o žiadnu úpravu maskérov.
