Stret Godzilly a Konga je povinnosťou pre každého blockbusterového nadšenca.
Režisér Adam Wingard prebral štafetu po Garethovi Edwardsovi, Michaelovi Doughertym a Jordanovi Vogt-Robertsovi ako ďalší tvorca filmu z MonsterVerse. Ide o spojený filmový svet Godzilly, King Konga a iných veľkých príšer. Ani Wingardovi sa však nepodarilo nakrútiť funkčný film o Godzille so zaujímavými postavami (Kong: Skull Island bol v tomto aspekte ako-tak podarený).
Warner Bros. a producentov jednoducho takýto film nezaujíma a ani ho nechcú natočiť. Spravidla tak zadávajú scenáristom vytvoriť nezmyselný film, kde postavy robia jedno intergalakticky primitívne rozhodnutie za druhým, dej nedáva zmysel a jediným plusom je blockbusterový audiovizuál.
Godzilla vs. Kong je rovnakou mierou nádherným filmom, na ktorý sa skvelo pozerá, ako je úplne nefunkčným nepodarkom. V centre diania sú zase raz celkom nové postavy, na ktorých ti veľmi nebude záležať. Zaujímavé je akurát nepočujúce dievčatko menom Jia, ktoré má s Kongom vytvorené špeciálne puto. Bohužiaľ, tvorcovia dostatočne nevyužili ich vzťah a možnosti emotívneho napätia, takže Jia funguje len ako nástroj na posunutie deja.
Z filmu sa to nedozvieš, ale nováčik Ren Serizawa je synom Dr. Ishira Serizawu (Ken Watanabe a jeho hláška Let Them Fight z predošlých dielov). Celkom zbytočná je aj postava Kyla Chandlera (otec postavy Millie Bobby Brown), ktorý celý film akurát tak pozerá do monitorov počítačov.
Celkom nešťastnú rolu má takisto Eiza Gonzalez. V angličtine sa používa výraz „easy on the eyes“, čím sa označuje viac než atraktívny človek. V tomto prípade to platí aj doslova. Postava Eizy je neuveriteľne plochá, zbytočná a slúži len na potešenie mužského oka.
Samozrejme, pekné ženy a muži potešia každého diváka, ale ak je jedinou predispozíciou postáv vzhľad, ich existencia je vo filme o Godzille a Kongovi nepodmienená a zbytočná. Na postavy teda radšej zabudni, aj keď ti to zrejme trio Millie Bobby Brown, Brian Tyree Henry a Julian Dennison nedovolí.
Dve deti a obyčajný konšpirátor sa bez akýchkoľvek problémov dostávajú do najprísnejšie strážených vojenských a vedeckých komplexov po celom svete a maria plány obrovským spoločnostiam tým, že oblejú počítač alkoholom.
Nikto od tohto filmu nečakal oscarový scenár, ale nemusel by predsa byť vyložene stupídny a bez akejkoľvek logiky. Tých prípadov absencie logiky by sme našli oveľa viac, ale to si už určite pochopil. Vrcholom facepalmových situácií je, keď sa deti dostanú do laboratória s Mechagodzillou jednoduchšie ako do Kauflandu bez respirátora.
Neboj sa, nejde o spoiler. Mechagodzilla bola naznačená viackrát už aj v traileroch a každému bolo jasné, že Kong a Godzilla sa na konci filmu proti niekomu spoja. Poteší aspoň to, že príchod Mechagodzilly mal menší dejový zvrat. Zmysel dáva nakoniec aj to, že Godzilla z ničoho nič začala útočiť na ľudí. A tu si uvedomujeme, že ten film je fakt neuveriteľne hlúpy, keď na ňom oceňujeme aj splnenie logického vysvetlenia hlavnej zápletky.
Teraz už vieš, že mozog nemôžeš pri sledovaní tohto blockbustera vôbec používať. Scenár je deravý a nedokáže pracovať s postavami. V prípade Briana Tyreeho Henryho sa neustále snaží o humor, ktorý sa jednak nepodaril a jednak v tomto filme z hľadiska jeho atmosféry a tónu vôbec nesedí. Aj napriek tomu všetkému sme si však Godzilla vs. Kong dokázali užiť. Ako sme totiž písali už na začiatku, na film sa vynikajúco pozerá.
Audiovizuálna stránka sa podarila na jednotku s hviezdičkou. Predošlým filmom sa nesmierne vyčítalo, že väčšina súbojov sa odohrávala v tme a neboli celkom prehľadné. Adam Wingard teda „natočil“ väčšinu súbojov počas dňa, v súbojoch sa poľahky zorientuješ a užiješ si každý jeden úder, nech už príde z ktorejkoľvek strany.
Keby sme mali hodnotiť len tú polhodinu, keď sledujeme zápasenie a pohyby monštier, bol by to možno aj plný počet bodov. Efekty sú špičkové aj napriek tomu, že tvorcovia vizuálnych efektov ich museli robiť doma a nie v štúdiu. Film je oveľa pestrejší ako jeho predchodcovia, využíva širšiu paletu farieb a odohráva sa hneď v niekoľkých rôznych prostrediach, čo vzhľadom na problémy s prepravou obrovských príšer nie je úplne jednoduché docieliť.
Veľkú pochvalu si zaslúžia kameramani a tvorcovia efektov. Mimoriadne sa nám páčili dve krátke scény, keď sa na súboj medzi Kongom a Godzillou pozeráme očami jedného z nich. Škoda, že takých scén nebolo viac, pretože pôsobili úžasne (rovnako ako prelet „helikoptéry“ pomedzi obrov). Tvorcom sa podarilo aj tú jednu nočnú bitku nakrútiť úplne famózne, keď je všetko prehľadné a vďaka využitiu množstva osvetlení a farieb aj zreteľné.
Dať dokopy tieto sekvencie muselo byť náročné, obzvlášť v súčasnej pandemickej situácii by sme to mali oceniť. Vynikajúci je aj soundtrack, vďaka ktorému získali súboje väčšiu „šťavu“.
Godzilla vs. Kong je, bohužiaľ, nesmierne nepodareným a nefunkčným filmom. Pokusy o humor rozbíjajú katastrofickú atmosféru, nelogický scenár s ešte nelogickejšími postavami („prosím, vy dvaja vojaci, namierte na Konga tými puškami, určite sa zľakne a poslúchne nás“) ťa bude neustále vyrušovať a za srdce nechytia ani herci.
Avšak pomedzi všetky tieto nefunkčné scény prichádza na rad blockbuster a dokonalá práca s kamerou, efektmi a so zvukom. Súboje obrovských monštier sú skvelo natočené a nastrihané. Držia diváka v napätí a ohurujú skvelými scénami, keď si monštrá veľké ako mrakodrap dávajú do držky. Každému z nás sa práve splnil jeho detský sen, je však veľká škoda, že sme si to nemohli užiť v kine.
Ak dokážeš nemyslieť, ignorovať všetky negatívne stránky a zamerať sa len na akčné scény, film si nesmierne užiješ a pripočítaj si nejaký bod-dva navyše. Bohužiaľ, pre nás a aj pre film, my toľko negatívnych aspektov a do očí bijúcich chýb ignorovať nedokážeme, a tak si od nás Godzilla vs. Kong odnáša šesť bodov z desiatich.
Ak by sme snímku videli v kine, určite by sme niečo prirátali. Aj tak je to však ideálny blockbusterový výplach, aký každý z nás sem-tam potrebuje.