Roland tetoval v motorkárskom štúdiu v Kanade: 70 ročný pán chcel, aby som mu opravil kerku z vojny, bola staršia ako ja sám

Roland  je Slovák, ktorý si vyskúšal, aké je to tetovať v Kanade. V rozhovore nám prezradil, v čom sa líši postoj ľudí voči kerkám v oboch krajinách, čo bolo pre neho úplne iné a nepoznané a aké skúsenosti si z oblasti tetovania priniesol domov.

Porozprával nám, aké najväčšie absurdnosti si od neho chceli klienti nechať vytetovať, o tom ako tetoval sedemdesiat ročného dedka, ale aj o tom, ako im zlodeji vykradli tetovací salón. Roland tvrdí, že v Kanade znamená pojem tetovanie, niečo úplne iné, ako u nás. Štúdiá sú tam väčšie, je ich tam viac, fungujú však na starých princípoch a klasickejšie, ako v Európe.

Odporúčané

Martin zavesil učenie na klinec a začal s tetovaním: Za dva dni zarobím toľko, čo bežne pedagóg za mesiac (Rozhovor) 8. októbra 2020 o 14:30

Prečo si sa sťahoval do Kanady? Išiel si tam už s tým, že tam budeš tetovať?

Áno, presne tak som to chcel a plánoval. Nebolo to prvýkrát, keď som išiel za prácou do zahraničia, vždy som sa však zamestnal na iných, bežnejších pozíciách pre cudzincov.

Do Kanady som však už išiel s jasnou víziou, že nebudem robiť  žiadneho čašníka ani nič podobné, ale rovno som si hľadal prácu v tetovacom štúdiu.

Mal si teda už pred odchodom do Kanady nejaké skúsenosti s tetovaním zo Slovenska?

Áno. Spravil som si portfólio svojich prác, na základe ktorého som si už v Kanade hľadal tetovacie štúdio, kam by ma prijali. Sťahoval som sa aj so svojou ženou a spoločne sme zvážili, že najvýhodnejším miestom, kde by sme sa mohli na čas usadiť, by bolo Calgary. 

Moja žena si hľadala prácu v kancelárií a ja som chcel tetovať. Toto mesto nám obom vyhovovalo v tom, že sme si v ňom vedeli nájsť presne takéto voľné pracovné miesta.

Ako vyzerá taký pohovor do tetovacieho štúdia v Kanade, ukázal si im portfólio a zobrali ťa?

Nie tak celkom. Prebiehal formou voľnej konverzácie, chceli však vidieť čo naozaj viem, preto bolo najdôležitejšie mať to portfólio a vedieť sa odprezentovať. Nikoho tam nezaujímalo, či som si robil kurzy, alebo niečo podobné. Každý bol zvedavý len na to, ako vyzerá moja práca. To bola jedna časť pohovoru.

Predstav si, že napríklad tvoj pradedko alebo dedko by mal tetovania. Už tvoji rodičia sa na tetovanie pozerajú inak, nehovoriac o tebe. V Kanade sú pre ľudí tetovania normálne, lebo s tým už vyrastali.

V tej druhej, keďže neexistuje iná možnosť, ako dokázať, že im skutočne ukazuješ svoju prácu, len tetovaním, nechajú ťa na skúšku potetovať niektorého z ich klientov. Počas tohto tetovania hneď vidia, ako pracuješ, aké máš návyky a ako komunikuješ s klientom. Samozrejme, samotná kerka ich zaujíma najviac. Keď som bol hotový, klient sa im išiel ukázať a zhodnotil, ako bol so mnou spokojný. Páčilo sa im, a tak som ma prijali. 

Prečo práve Kanada? Má to nejakú spojitosť s tým, že v tejto krajine sú tatéri nejako viac „cenení“ ako inde?

Nie, vôbec. Mne išlo hlavne o to, ísť kamkoľvek do zahraničia, avšak s tým, že už nebudem robiť žiadne iné práce, ale pôjdem si rovno za tým tetovaním. A odpoveď na to, prečo práve Calgary v Kanade je jednoduchá, aj so ženou sme sem dostali víza.

Chcel si ísť teda pôvodne niekam inam, ale nedostal si víza?

Mojim veľkým snom bolo ísť do Austrálie. Tam to bolo však komplikovanejšie a nezostávalo by nám nič iné, len tam ísť na čierno, čo som nechcel.

Nakoniec sme sa však nejako dopracovali ku Kanade, ktorá už od začiatku vyzerala reálnejšie. Na Slovensku existovala možnosť vybaviť si špeciálny druh víz, ktorých bolo každý rok k dispozícií zhruba tristopäťdesiat. Keď sa nám so ženou podarilo takýto druh víza získať, už nebolo o čom, išli sme tam.

Ako dlho si žil v Calgary? 

Rok a pol. 

Keď si už prišiel do Calgary a išiel si sa teda už zamestnať v niektorom z miestnych tetovacích salónov, v čom boli iné ako tie, ktoré poznáme na Slovensku?

Hneď prvý tetovací salón, v ktorom som sa zamestnal bol úplne iný, ako tie, na aké som bol zvyknutý doma. Išlo o motorkársky tetovací salón, s odlišnou klientelou, nakoľko ju tvorili prevažne motorkári. Medzi nich patrili aj samotní majitelia salónu. Samozrejme, že sme tetovali aj bežných klientov, ktorí sa u nás tiež zvykli zastaviť.

Musím však povedať, že motorkárske salóny neboli ani v Calgary úplne bežné. Skôr ja som mal šťastie, že som práve na takýto salón natrafil. Vo všeobecnosti je však rozdiel medzi miestnymi tetovacími salónmi a tými na Slovensku taký, že sú podstatne väčšie rozlohou. V Kanade bolo  všetko väčšie, ľudia tam majú iné ponímanie priestoru.