V čase, keď svet zahlcujú rýchlo vyrobené predmety bez príbehu, sa objavujú ľudia, ktorí spomaľujú a hľadajú zmysel vo všetkom, čo vzniká. A presne tak vzniklo aj VNEM studio, spoločný ateliér dizajnérskeho dua Tímei Kepovej a Georgiosa Somarakisa.
Dvojica, ktorú spojila nielen škola, ale aj život, sa stretla na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Tímea študovala interiérový dizajn, Georgios industriálny. Spočiatku ich spájala len tvorba, neskôr do toho však vošla túžba budovať niečo spoločné, čo by nieslo ich rukopis. Z tejto rovnováhy (a občas aj nerovnováhy) sa zrodilo VNEM studio - priestor, kde sa precíznosť stretáva s citlivosťou.
Dva svety, jedno smerovanie
To, čo na štúdiu VNEM zaujme hneď na prvý pohľad, je spôsob, akým sa ich dva prístupy prelínajú. Georgios prináša do tvorby systematickosť, logiku a konštrukčné myslenie. Tímea zase intuitívnosť, estetickú rovnováhu a cit pre detail.
„Náš tvorivý dialóg sa v priebehu rokov veľmi nezmenil, skôr sa vycibril. Dnes už často prídeme s rovnakým riešením v rovnakom momente, čo je niekedy celkom sranda,“ opisuje nám dvojica.
Tímea s Georgiosom priznávajú, že najťažšie na ich spolupráci býva zväčša rozdelenie úloh, najmä keď sa nikomu nechce robiť tú menej zaujímavú časť práce. „Vnímame to však pozitívne, lebo nie každý vie spolu fungovať aj v práci, aj v osobnom živote. Nás práve dizajn spája a pomáha nám ťahať za jeden koniec. Možno keby v tom nie sme dvaja, už by sme to vzdali.“
Tvar z polena
Ich prvou autorskou kolekciou bola séria 15:15. Inšpirácia vznikla úplne obyčajne - pri príprave dreva na zimu.
„Kolekcia má výrazné tvary, no zachováva si jednoduchosť a jasnú formu,“ hovoria. „Rozdelením polien dreva na štvrtiny nám vzniknú štyri rovnaké časti, z ktorých sme neskôr odvodili nohy pre danú kolekciu nábytku.“
Odvtedy prešli dlhú cestu testovania materiálov aj prebdených nocí v dielni. „Začali sme ďalej experimentovať, skúšať, vytvárať prvé kolekcie a hľadať svoj vlastný prístup. Bol to proces plný pokusov a omylov, ale aj silného entuziazmu.“
Dnes často pracujú priamo so surovým materiálom, aby ho spoznali zblízka a pochopili jeho správanie, limity, potenciál. Aj keď im táto zvedavosť vzala veľa pokojného času, bola to investícia, ktorá sa im vrátila v poznaní.
Víťazstvá na ceste k veľkým snom
VNEM studio sa dnes môže pochváliť účasťou na Czech Design Weeku, Designbloku v Prahe, Bratislava Design Weeku, Big See Design v Slovinsku či výstavách v Poľsku. Ich práce boli viackrát ocenené doma aj v zahraničí, naposledy trojnásobnou nomináciou na Národnú cenu za dizajn, ktorej výsledky sa dozvieme už v utorok 22. 10.
Každá z týchto skúseností ich posunula. Naučila ich nielen reagovať na ohlasy, ale aj hľadať rovnováhu medzi tým, čo ich baví, a tým, čo ich živí.
„Dnes naše štúdio funguje v dvoch rovinách,“ vysvetľuje nám Tímea s Georgiosom, „prvou sú autorské solitéry a malé série, ktoré sami vyrábame pod značkou VNEM studio. Ide o menšie objekty - produkty, ktoré vznikajú často z experimentov, testovania materiálov či z procesov prototypovania.“
Ku každej veci pristupujú individuálne. Dotýkajú sa materiálu, skúšajú ho, učia sa ho pochopiť. Pracujú s drevom, textilom, kovom či inými materiálmi. Jednoducho s tým, čo ich zaujme.
„Druhou rovinou našej práce sú projekty na mieru - pre architektov, interiérové štúdiá či súkromných klientov. Navrhujeme a vyrábame objekty a solitéry, ktoré sú unikátne a prispôsobené konkrétnemu priestoru či človeku. Od návrhu až po výrobu a montáž - svietidlá, objekty alebo nábytok, ktoré majú charakter, funkciu a osobný autorský dotyk.“
Práve tam sa ukazuje ich schopnosť vnímať priestor nielen ako technické zadanie, ale ako osobný dialóg s človekom, ktorý v ňom bude žiť. Dôvera je základ, hovoria. Klient im musí dovoliť vniesť do projektu svoj rukopis - len tak vznikne výsledok, ktorý má dušu aj funkciu.
Dizajn, ktorý má význam
Štúdio VNEM má jasnú filozofiu: tvoriť len vtedy, keď to má zmysel.
Nie kvôli trendom, nie kvôli masovej produkcii, ale preto, že niečo v človeku potrebuje vzniknúť. V čase, keď je všetkého priveľa, sa aj oni pýtajú, či má zmysel pridávať do sveta ďalšie veci. A ich odpoveď je priama.
„Zmysel tvoriť je tu vtedy, keď návrh prináša inováciu alebo upozorňuje na problém. Problémom sú skôr masové produkcie nekvalitných vecí s krátkou životnosťou. Udržateľnosť neznamená len použiť recyklovaný materiál, ale tvoriť zodpovedne, trvácne a s pridanou hodnotou. Veríme, že zmysluplné je tvoriť veci, ktoré podporujú lokálnych tvorcov a výrobcov, aby sa zisk aj hodnota držali v krajine a posilňovali jej prostredie.“
Ak má človek k veci vzťah, neopustí ju po roku. Stará sa o ňu, opraví ju, dá jej druhý život.
Ich predmety preto vznikajú v malých sériách - každý kus má svoj odtlačok individuality, vlastný tón, inú mieru nedokonalosti. A práve tá nedokonalosť je v ich svete krásna, pretože je pravdivá.
Profesia, ktorú mnohí prehliadajú
Dizajn podľa zohratej dvojice nie je len o estetike, ale aj o výchove - o tom, ako sa učíme pristupovať k veciam s úctou. Predmet, ktorý má príbeh, nás núti spomaliť, všímať si detaily a vážiť si to, čo máme. V tom je jeho tichá sila.
„Zároveň by sme boli radi, keby sa zvyšovalo povedomie o tom, čo vlastne dizajn znamená. Mnoho ľudí si neuvedomuje, že za každým produktom, ktorý majú okolo seba, stál niekto, kto ho musel premyslieť a navrhnúť. Dizajn je profesia, ktorá je prítomná všade okolo nás, no paradoxne ostáva trochu neviditeľná.“
Obaja sa zhodujú, že kedysi to na Slovensku bolo iné - existovali firmy s vlastným vývojom, výrobnou tradíciou a rešpektom voči remeslu. Dnes sa táto vrstva postupne obnovuje, no stále chýba väčšia podpora pre tvorcov, ktorí chcú vyrábať doma. Tímea a Georgios veria, že práve malí autori a lokálne dielne môžu opäť vrátiť slovenskej tvorbe identitu.
So štúdiom majú veľké plány
Hovoria, že sa nachádzajú v bode, keď sa čiastočne dizajnom živia, no stále hľadajú, ako to robiť lepšie. Ich cieľom nie je vyrábať viac, ale vyrábať múdrejšie. Pretaviť vášeň do udržateľného spôsobu života, v ktorom bude dizajn nielen prácou, ale aj cestou.
A ich sen? Jednoducho pokračovať. Nie v zhone, ale v tempe, ktoré im umožňuje cítiť každý krok. Lebo pre nich nie je dizajn cieľom, ale rozhovorom medzi materiálom a rukou, medzi dvomi ľuďmi, ktorí sa navzájom dopĺňajú.
VNEM nie je len názov. Je to stav mysle, v ktorom sa veci vnímajú hlbšie. V ktorom sa obyčajné poleno môže zmeniť na stôl a stôl na príbeh o dvoch ľuďoch, ktorí sa rozhodli tvoriť svet po svojom.
