Hovorca biskupov Kramara: Ak odborníci odporučia vakcínu proti Covidu-19, cirkev ju podporí (Rozhovor)

Rímskokatolícky kňaz Martin Kramara od roku 2014 pôsobí ako hovorca Konferencie biskupov Slovenska (KBS). V rozhovore sme prebrali, ako fungujú kostoly počas obmedzeného režimu, či v nich veriaci dodržujú protipandemické opatrenia a ako sa KBS komunikuje s predstaviteľmi štátu.

Pýtali sme sa tiež, ako sa Konferencia biskupov postaví voči ďalšiemu zvažovanému plošnému testovaniu či k vakcíne proti Covidu-19. Okrem iného nám hovorca KBS Martin Kramrara povedal svoj postoj k menšej kauze, pri ktorej účet pápeža Františka lajkol čiastočne odhalenú fotku modelky Natalie Garibotto, a vysvetlil nám, ako KBS pristupuje ku komunikácii s veriacimi cez Facebook, Instagram či Twitter.

Odporúčané

Evanjelický teológ o LGBTI: Podporujem registrované partnerstvá homosexuálov (Rozhovor) 21. marca 2019, 18:11

Mnohí farári na Slovensku v čase zatvorenia kostolov robili omše online formou. Aké boli reakcie veriacich?

Veriaci sväté omše „online“ privítali ako možnosť dočasnej náhrady za bohoslužby v kostole. Mnohí sa potešili, keď mohli cez obrazovku vidieť svoj chrám, ku ktorému majú vzťah – aspoň takýmto spôsobom.

Do nejakej miery si na to zvykli a prijali to. Mali sme však aj veľa reakcií, že toto je skutočne len núdzové riešenie. Ľudia nám písali, že to pre nich nie je to isté, že pri tom nechcú dlho zostať, že do kostola chcú prísť aj osobne, znova prijímať sviatosti, modliť sa a podobne.

V súčasnosti už môžu omše prebiehať v obmedzenom režime. Považujete tento krok zo strany štátu za primeraný, alebo by ste prijali návrat k režimu pred pandémiou?

Chápeme, že nie je možné v danej situácii robiť všetko tak ako pred pandémiou. Jednoducho sa to nedá. Celá spoločnosť je tým zasiahnutá, a aj my musíme prijať obmedzenia. Samozrejme, veľmi sme sa snažili dosiahnuť, aby sa kostoly nezavreli celkom. Cirkev čelila aj nesmiernemu tlaku ľudí zdola – najmä potom, čo sa všetko obmedzilo na 6 osôb.

Preto sme štátnych predstaviteľov opakovane prosili, aby došlo aspoň k čiastočnému uvoľneniu, najmä po plošnom testovaní, lebo s tými 6 osobami bolo pre nás veľmi ťažko si poradiť. Vo viacerých väčších mestských kostoloch to z praktického hľadiska znamenalo, že museli zavrieť.

Nedalo sa to účinne regulovať. Menšie kostoly fungovali, ale aj tam to bolo často zložité. Boli sme kvôli tomu pod obrovským náporom. Sme preto určite radi, že od 16. novembra sa znovu umožnilo šachovnicové sedenie. Veľmi to pomohlo pre upokojenie situácie.

Sú veriaci ochotní dodržiavať v kostoloch protipandemické opatrenie, ako napríklad nosenie rúšok či sociálny odstup?

Áno, v absolútnej väčšine bez akýchkoľvek problémov. Zvykli sme si na to, pripomíname to, ľudia to už berú ako samozrejmosť. Ja nosím rúško neustále, a na veriacich to, myslím, pozitívne pôsobí - už od vchodu do kostola. Keď vidia, že kňaz dodržiava opatrenia, dávajú si pozor, aby ich takisto dodržiavali.

Pri každom vchode máme dezinfekciu, nakúpili sme automatické dávkovače, a ľudia tiež vidia, že si ju dávam vždy na ruky pred rozdávaním svätého prijímania, takže ju aj oni používajú. Stalo sa mi možno raz alebo dvakrát, že som musel niekoho napomenúť kvôli rúšku, ale aj to bolo preto, že daný človek sa pozabudol, nie že nebol ochotný rúško nosiť.

Medzi ľuďmi počuť výhrady proti tomu, že štát povolil čiastočné otvorenie kostolov, no naďalej ponechal zatvorené školy. Ako k tomu pristupujete?

Porovnávanie a poukazovanie jedných na druhých v tomto celom príliš neosoží. Vypočul som si desiatky telefonátov – o mailoch ani nehovorím – kde mi ľudia vyčítali, prečo do kostola môžu šiesti, a v autobuse je plno, prečo sú obchodné centrá otvorené, a veriaci sa na omšu nedostanú, prečo v Rakúsku majú na sväté omše menej prísne obmedzenia, a prečo s tým my niečo nerobíme a tak ďalej.