Vysvetlenie je však podobne zvlášne, ako sme už pri Trumpovej administratíve zvyknutí.
Iracký parlament v nedeľu vo svetle udalostí po americkej eliminácii Kásema Solejmániho schválil uznesenie, v ktorom vyzýva zahraničné vojská USA a ostatných krajín NATO, aby opustili krajinu. Medzinárodná koalícia tu pomáhala v boji proti Islamskému štátu.
Po udalostiach, ktoré sa stali večer a v noci nášho času, je však jasné, že USA zatiaľ z Iraku neodíde.
Potvrdil to americký minister obrany Mark Esper. Niektoré médiá včera večer písali opak, podľa BBC na základe údajného listu brigádneho generála Williama Seelyho, ktorý vojenským operáciám USA v Iraku velí, adresovanému zástupcovi spojených operácií v Iraku.
#Breaking: US military tells Iraqi Joint operations command that they are preparing to move out. pic.twitter.com/yqoFiEIHBD
— Mustafa Salim (@Mustafa_salimb) 6. januára 2020
„Presúvame sily v regióne číslo jedna. Okrem toho, čo sa týka listu, ktorý som čítal raz. Nemôžem vám povedať pravdivosť tohto listu a môžem vám povedať, čo som čítal. Tento list je v rozpore s tým, kde sa práve nachádzame,“ povedal novinárom Esper.
Podľa neho žiadne rozhodnutie o odchode z Iraku nepadlo. Vysvetlenie, ako prišlo k zmätku, je však pomerne bizarné, ako je už pri Trumpovej administratíve zvykom.
„Bol poslaný niektorým kľúčovým irackým vojenským chlapom, aby sa koordinovali veci pre pohyb vo vzduchu a podobne. Potom prešiel z rúk toho chlapa do rúk iného chlapca a potom do vašich rúk. Teraz je to zmätok,“ snažil sa vysvetliť predseda Zboru náčelníkov štábov armády Mark Milley.
Nie je však jasné, prečo by vôbec úvahy o odchode mali v armáde kolovať, hoci len vo forme návrhu. Je teda možné, že USA ešte svoj postoj v najbližších hodinách a dňoch prehodnotia.
Ďalšie správy naopak hovoria aj o tom, že USA poslali 6 bombardérov B-52 na základňu Diego Garcia v Indickom oceáne. Tam by mali byť pripravené zasiahnuť v prípade potreby, napríkad ako ďalšia reakcia na iránske útoky proti americkým cieľom.
Trump už pred pár dňami vyhlásil, že Spojené štáty vytipovali 52 možných cieľov.
