- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Aj na Slovensku sa trestalo smrťou.
Trest smrti. Tieto dve slová boli aj pre Slovensko strašiakom, a to až do roku 1990. V roku 1991 naša krajina prijala Listinu základných práv a slobôd a to bol definitívny koniec popráv na území Československa.
Najprísnejším trestom na Slovensku, prípustným podľa zákona, je odvtedy doživotné väzenie, trest smrti nemáme. Proces jeho zrušenia však ani zďaleka nebol taký jednoduchý, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Vrátiť život nevinným sa už nedá
Po páde komunizmu v roku 1989 sa v našej krajine viedli vášnivé debaty o tom, ako trest smrti ovplyvňuje spoločnosť. Snahou predstaviteľov slobodného Československa bolo priblížiť sa západu, a to aj v oblasti justície a ľudských práv. Dnes nám pri odhaľovaní zločinov pomáhajú kamery a rôzne iné technológie, o čom sme v minulosti mohli len snívať. Pri prípadnej zmene rozsudku na základe nových zistení ale nemožno následky trestu smrti zmeniť. Vrátiť život sa nedá.
Nedávno sme sa pozreli na prípad 14-ročného Stinneyho. V roku 1944 chlapca čiernej pleti obvinili z vraždy 7-ročnej Mary. Dôvodom vraj bolo, aby mohol následne znásilniť jej staršiu, 11-ročnú sestru Betty. Obe našli mŕtve a vinu pripisovali mladému chlapcovi. Jeho nevinu mohla dokázať jeho sestra, tú na súd ani nepredvolali.
Pri rozsudku smrti v tomto prípade úlohu zohral aj rasizmus a chlapec po vynútenom priznaní skončil na elektrickom kresle. Po 70 rokoch, v roku 2014, očistili jeho meno. Súd skonštatoval, že proces s ním nebol spravodlivý.
Spoločnosť, vrátane Slovenska, sa vždy v téme trestu smrti delila na dva tábory. Jeden trest smrti podporoval s argumentom, že poprava odsúdeného vraha odstraší ostatných potenciálnych páchateľov. Ak sa podobným činom nevyhnú, prídu o život. Ľudovo sa tomu hovorilo „poistka“ – smrťou vraha sa predíde ďalším vraždám, má odstrašujúci charakter.
Na druhej strane stoja tí, ktorým prišla poprava nezmyselná. Nemá výchovnú funkciu, jediným zadosťučinením je pomsta. Je to nehumánne a takéto konanie nepatrí do modernej spoločnosti. Ďalej sa medzi odporcami a priaznivcami trestu smrti diskutovalo aj o tom, že treba rozlišovať vraždu v afekte a plánovanú vraždu, rovnako aj to, čo vražde predchádzalo.
Posledný popravený bol vrah dvoch dcér a tehotnej ženy
V roku 1989 prebehli na území Československa posledné dve popravy. V Prahe 2. februára vykonali trest smrti u Vladimíra Luleka, 8. júna v Bratislave zas popravili Štefana Sviteka. Slovák z Podbrezovej bol teda úplne posledný človek, ktorého popravili na území Československa. Svitek zavraždil svoju manželku a dve dcéry. Po chladnokrvnom čine ušiel a pokúsil sa spáchať samovraždu. To sa mu ale nepodarilo.
Nakoniec sa priznal Verejnej bezpečnosti. Na výsluchu povedal, že v robote pil slivovicu a ríbezľové víno. Následne sa zastavil ešte v dvoch krčmách, kde vypil niekoľko borovičiek a tri pivá. Keď prišiel okolo 11 večer domov, manželka vstala z postele a povedala mu, aby sa vrátil tam, odkiaľ prišiel.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Za čo dostal trest smrti posledný popravený Slovák Štefan Svitek
- Ako história zabránila poprave Čecha, ktorý zavraždil 12-ročnú školáčku
- Prečo komunisti popravili političku Miladu Horákovú, ktorá tento rok získala slovenské štátne vyznamenanie
- Kedy v Československu popravili poslednú ženu
- Koľko ľudí popravili vo svete a ktoré krajiny trest smrti stále nezrušili