Jeho česť bola prinavrátená až v roku 2014.
Stinney mal podľa svojho priznania v roku 1944 zavraždiť 7-ročnú Mary preto, aby mohol bez väčších problémov znásilniť jej 11-ročnú sestru Betty. Po zavraždení Betty mal dodatočne znásilniť jej mŕtve telo. Neskôr sa vrátil k jej telu, na ktorom chcel opäť vykonať pohlavný styk, v tom čase už mala byť ale jej mŕtvola chladná, a tak si to nakoniec rozmyslel.
Takto približne znela výpoveď 14-ročného afroamerického chlapca, ktorú z neho policajti ťahali dlhé hodiny. Sexuálnemu znásilneniu ale pritom neodpovedala lekárska prehliadka. V čase vraždy s ním navyše bola jeho sestra. Tá mohla dosvedčiť Georgeovu nevinu. Nikdy však nebola predvolaná pred súd.
Vynútené priznanie?
George Stinney vyrastal v malom mestečku Alcolu v South Caroline, kde boli belosi a černosi oddelení železničnou traťou. Tak ako v iných južných mestách v USA, bola aj v Alcolu svojho času bežná rasová segregácia.
Černosi mali napríklad určené svoje vlastné kostoly či školy. Stretávanie medzi jednotlivými členmi komunít bolo teda zriedkavé. Keď sa v meste odohrala vražda, ktorá mala isté spojenie s obyvateľom čiernej pleti, ruka zákona ihneď vedela, na koho ukázať prstom.
V marci 1944 boli brutálnym spôsobom zavraždené dve dievčatá. Životy 11-ročnej Betty a 7-ročnej Mary vyhasli po útoku páchateľa, ktorý ich dobil tvrdým predmetom. Dievčatá boli naposledy videné pri stretnutí s Georgeom Stinneym a jeho sestrou Aime.
Ich telá našli v afroamerickej časti mesta Alcolu. Pri hľadaní vtedy nezvestných dievčat mala mimochodom pomáhať aj Stinneyho rodina. Podozrenie padlo na chlapca, ktorého mali následne policajti vypočúvať dlhé 4 hodiny. Ihneď po tom, ako bol George zatknutý, jeho otca vyhodili z práce.
Na mieste výsluchu nebol prítomný žiaden iný svedok, vrátane štátneho zástupcu či obhajcu podozrivého. K rodičom Georgea navyše pripustili až po tom, ako bol odsúdený. Mladý Afroameričan sa mal po nátlaku ruky zákona priznať k tomu, že jedno z dievčat niekoľkokrát znásilnil a obidve nakoniec zabil. Proti Georgeovi neexistovali okrem jeho priznania získaného za podozrivých okolností žiadne iné dôkazy.
Obhajca predhodil svojho klienta levom, snaha o jeho záchranu bola nulová
„14-ročný černošský chlapec, ktorý sa priznal, že so železnou rúrou (niektoré zdroje však hovoria o sekere či zbrani veľkosti kladiva) ubil na smrť dve biele dievčatá, bol počas včerajšej noci umiestnený do štátnej väznice v Columbii , aby bol ochránený pred hrozbami rozhnevaných priateľov a susedov obetí,“ napísali o prípade noviny The Tampa Bay Times, ktoré sa svojho času volali St. Petersburg Times. Podľa nich mal G1eorge dievčatá napadnúť v momente, kedy zberali divoké kvety.
Zaujímavosťou je, že Georgeov obhajca policajných dôstojníkov, ktorí dostali z podozrivého jeho priznanie, vôbec nevypočúval. Jeho pravdepodobne vynútené priznanie bolo pritom jediným dôkazom svedčiacim o jeho vine. Navyše k nemu nebol ani doložený písomný záznam. Pokiaľ by teda obhajoba dokázala postup polície akýmkoľvek spôsobom znehodnotiť, súdny proces mohol dopadnúť úplne inak.
Obhajca sa mohol policajtov pýtať aj na to, prečo obvinený poskytol dve odlišné výpovede. Podľa jednej z nich bol dievčatami napadnutý, a teda išlo o sebaobranu. V druhej verzii však vystupoval ako chladnokrvný vrah sledujúci svoje obete.
O jeho osude, tak, ako to bolo v danej dobe typické, rozhodovala porota skladajúca sa z belochov. Černosi v USA totiž nemali právo voliť, čím sa automaticky diskvalifikovali aj z pozície porotcov. Do súdnej siene sa malo taktiež dostaviť približne 1000 belochov. Čierni ale do miestnosti nemali prístup.
Film Carolina Skeletons (1991) inšpirovaný prípadom Georgea Stinneyho
40-kilogramového chlapca nevedeli umiestniť do elektrického kresla
Okrem troch policajných príslušníkov sa pred súd postavil reverend Francis Batson, ktorý objavil telá dievčat, a dvaja doktori stojaci za obhliadkou tiel. Georgeov obhajca sa ani raz nepokúsil o krížový výsluch prítomných a taktiež nepredvolal žiadneho vlastného svedka. V tomto bode treba zdôrazniť, že v jeho prospech mohla jednoznačne svedčiť Georgeova sestra. Práve s ňou mal totiž v čase vraždy tráviť čas. Alibi z jej strany ale nebolo využité.
Súdny proces s obžalovaným trval približne 2 hodiny. Po jeho skončení sa porota radila iba krátkych 10 minút, na konci ktorých ho uznali za vinného a odsúdili na smrť. Proti rozhodnutiu sa obhajoba neodvolala.
Obvinenému zostávala posledná šanca v podobe milosti od guvernéra. Na Georgeovu stranu sa postavila jeho rodina, miestne kostoly a občianska organizácia The National Association for the Advancement of Colored People (NAACP). Guvernér žiadosti obžalovanej strany ale nevyhovel.
Vzhľadom na to, že mal George iba 14 rokov, elektrické kreslo pre dospelých vrátane masky na tvár (tá mu po prvom vpustení elektriny do jeho tela skĺzla z hlavy) boli preňho príliš veľké. V deň popravy meral iba niečo cez meter a pol a vážil približne 40 kilogramov. Aby na elektrickom kresle sedel v normálnej polohe, musela mu byť pod zadok podsunutá Biblia. Prúd do mladého Georgea musel byť pustený až trikrát a celý proces trval dlhé 4 minúty. 16. júna 1944 George Stinney umiera.
Sudkyňa v roku 2014 označila jeho odsúdenie na smrť za výnimočne kruté
Česť jeho mena bola nálepkou dvojnásobného vraha poškvrnená až do roku 2014. V novom súdnom procese sa vzalo do úvahy, že podľa svedeckej výpovede jeho sestry Aime, ktorá bola v inklinovanú dobu po celý čas s ním, mal byť jej brat nevinný. Odsúdený Stinney sa mal navyše ešte pred popravou svojmu spoluväzňovi priznať, že žiadnu vraždu nespáchal a k usvedčujúcej výpovedi ho iba prinútili.
Niektoré výpovede ale svedčili aj v jeho neprospech. Istá žena z Georgeovej mladosti ho mala v roku 2014 označiť za nebezpečného tyrana, ktorý sa jej deň pred onou vraždou dokonca vyhrážal smrťou.
Sudkyňa Carmen Mullen však v rámci procesu uznala, že dôkazy voči nemu boli nepostačujúce. Rozsudok z roku 1944 v prípade Georgea Stinneyho preto zrušila a označila ho za výnimočne krutý. Život 14-ročnému chlapcovi toto rozhodnutie samozrejme nevrátilo, ale po dlhých 70 rokoch mohol byť konečne označený za nevinného.
Skutočným vrahom, ktorý ale do hrobu odišiel nepotrestaný, mal byť údajne belošský chlapec pochádzajúci z miestnej prominentnej rodiny. Členovia jeho rodiny boli navyše súčasťou takzvanej vyšetrovacej poroty, ktorá odporučila stíhanie Georgea. S ohľadom na všetky známe výpovede možno povedať, že malému Georgeovi sa jednoznačne nedostalo spravodlivého súdneho procesu.
