Obdobie, kedy Slováci prvýkrát budovali najpopulárnejší šport u nás i vo svete samostatne a po svojom.
„Slovensko je hokejovou krajinou!“ hovorí ani nevieme kto. Ale určite si podobnú vetu už niekedy počul. Avšak, súhlasíš s ňou? Naši hokejisti už boli majstrami sveta, vicemajstrami a majú za sebou desiatky pamätných zápasov na najvyššej možnej úrovni. A veríme, že aj veľa ďalších ešte pred sebou. Jeden pohľad na obdobnú problematiku sme už priniesli.
Na dva najpopulárnejšie športy u nás sme sa pozreli podrobnejšie a vysvitlo nám, že Slovensko je skôr futbalovou ako hokejovou republikou. Takmer na každej jednej dedine i v meste u nás sú ihriská a do lopty vie kopnúť aspoň ako-tak každý. Naopak, mať halu alebo zamrznutý rybník, hokejky, puk a podobne... To už je náročnejšie. Pravdupovediac, väčšina Slovákov v rámci hokeja aj tak sleduje len MS, no nie? Až na fajnšmekrov.
Rozpad spoločného československého zväzu
Naši futbaloví reprezentanti sa mohli sprvu realizovať v spoločnom československom družstve. ČSR odohrala svoj prvý zápas v roku 1920 proti Juhoslávii a vyhrala 7:0. Išlo zároveň aj o našu najvyššiu výhru, akú sme kedy dosiahli. O desať rokov neskôr započala séria v súčasnosti najsledovanejšej športovej udalosti na svete - Majstrovstiev sveta vo futbale. Na prvý turnaj v roku 1930 sme sa síce neprebojovali, no o štyri roky neskôr sme získali striebro.
K poslednému šampionátu pred vypuknutím druhej svetovej vojny došlo v 1938 vo Francúzsku. Už vtedy bolo badať na kontinente napätie. Osmičky sú v dejinách Česka i Slovenska dôležité a práve v danom roku 1938 došlo na politickej mape k výrazným zmenám. Po Mníchovskej dohode sa z Československej republiky stali Protektorát Čechy a Morava a Slovenská republika.
Mužstvo, ktoré už smelo na hrudi nosiť len dvojkríž na trojvrší
14. marca 1939 započala svoju krátku cestu dejinami naša prvá republika. Spoločne s novým štátom, hoci o pár mesiacov skôr, vznikol aj Slovenský futbalový zväz (vtedy sväz). Presne 4. novembra 1938. Postupne bolo potrebné vybudovať všetko od základov. Jedným z nich sú aj domáce súťaže, či už mužské alebo v rámci mladších kategórií. Po zániku Československa bolo zároveň aj ťažké vysporiadať sa s hráčskou základňou. Podobnými úskaliami museli prejsť aj ďalšie športy, nielen futbal.
Keď začali vznikať prvé štruktúry
Slovenskí funkcionári potrebovali, aby sme sa stali členom FIFA. Spísali sa Predpisy a poriadky Slovenského futbalového sväzu, vytvorila štruktúra a medzinárodná federácia nám následne odobrila vstup. K svetovým zväzom sme sa tak začlenili v apríli roku 1939, zopár mesiacov pred vypuknutím veľkého konfliktu.
Čo sa týka súťaží, kvázi prvá tuzemská liga započala ešte pred všetkými spomenutými udalosťami, a to v roku 1934. Preto, lebo sa v Prahe rozhodlo o reorganizácii a jej následkom bolo vytvorenie tzv. Divízie. Hrali v nej kluby z územia Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Tiež však treba spomenúť aj prítomnosť klubu fungujúceho pod maďarským zväzom - VAS SK Bratislava.
Československá klubová elita sa tak východne od rieky Morava rozdelila na 2 časti - západ a východ. Obe po určitom čase „vyprodukovali“ dva najlepšie kluby, ktoré sa o celkového víťaza pobili vo vzájomnom zápase.
Systém sa zmenil so vznikom novej krajiny, a tak sa od roku 1939 už hrala Slovenská liga. Trvala takmer do konca vojny. Počas jej fungovania v nej dominovalo najmä hlavné mesto. Prvým víťazom sa stalo mužstvo z Považskej Bystrice. Následne už poháre putovali len do Bratislavy (4x ŠK Bratislava, 1x OAP Bratislava). Rok 1945 žiadny klub nepamätá, a to z dôvodu vojnovej situácie v Európe, ktorá vplývala aj na Slovenský štát. Samozrejme, existovali aj nižšie súťaže. Tie boli rozdelené pod hlavičkami žúp.
Reprezentácia prvej Slovenskej republiky
Dôležitý bol samozrejme aj reprezentačný výber mužov. Po vysporiadaní všetkých potrebných záležitostí sa dalo dokopy mužstvo a začalo písať svoju krátku futbalovú históriu. Prvýkrát v dejinách obliekali naši futbalisti dres, kde znak pozostával len z pre nás typického dvojkríža. Futbalisti, dresy, kopačky i chuť hrať bola, tak sa mohlo ísť na vec.
Slovensko odohralo za obdobie 1939 až 1945 dokopy 16 priateľských zápasov. Z nich bolo 7 domácich, 8 vonkajších. K prvému stretnutiu došlo v Bratislave na známom Tehelnom poli. Slovensko si na jeho trávniku zmeralo dňa 27.8. 1939 sily s nacistickým Nemeckom a vyhralo 2:0. V odvete v Chemnitzi sme však už na súpera nestačili a prehrali 1:3.
V napätých rokoch búrlivej vojny nebolo pravdupovediac ani s kým poriadne hrať. Poľsko, Belgicko, Holandsko, Francúzsko a ďalšie krajiny neboli v stave, že by dokázali postaviť mužstvo a ísť hrať nejaký reprezentačný zápas. Preto nám zostal vždy na výber súper z „priateľských krajín“. Nimi boli Chorvátsko, Rumunsko, Nemecko alebo Bulharsko. Hrali sme s každým, no celková bilancia, vrátane prvého dvojzápasu s Nemcami, nebola pre nás priaznivá. 3 výhry, 2 remíza a 11 prehier.
Slovenské dresy boli modré a biele už v minulom storočí. Dnes nám chýba len výrazný červený prvok ako napríklad trenírky
Zánik štátu a návrat k ČSR
Po zániku Slovenského štátu a skončení druhej svetovej vojny sa náš futbal opätovne spojil s českým. Následné dekády zaznamenali dodnes najväčšie úspechy nášho futbalu. Či už druhé miesto na MS v 1962 alebo titul majstrov Európy v 1976, kde väčšinu mužstva tvorili práve Slováci. Keď zanikla spoločná republika, logicky sa rozišli aj futbaloví reprezentanti. Vznikli dnešné zväzy, a to FAČR a SFZ.
Slovenský futbalový zväz už dnes píše svoju samostatnú kapitolu.
