Nazreli sme do stále pomerne exotických vôd sveta cosplayerov, aby sme sa dozvedeli bližšie informácie.
Niekto si ho predstavuje ako maškarný ples, pre iných ide o prácu snov. Cudzie slovíčko cosplay u väčšiny Slovákov evokuje veci spojené výhradne s Japonskom, resp. svetom anime. No "tento svet" je oveľa bohatší, rozmanitejší a zaujímavejší.
Zaujal aj nás, a preto sme pripravili ďalší rozhovor, tentokrát s Barborou Kubincovou. Tá sa cosplayu venuje na amatérskej úrovni a prezradila nám, čo všetko obnáša výroba kostýmu, o reakciách okolia a veľa ďalšieho.
Postava Genji:
Ahoj! Väčšina Slovákov ani len netuší, čo cudzie slovíčko „cosplay“ znamená. Vedela by si nám objasniť jeho význam?
Ahoj. Ako to jednoducho vysvetliť... Samotné slovo vzniklo skrátením spojenia costume play. Cosplay zahŕňa okrem samotného kostýmu aj role-play tvoriaci jeho podstatnú časť. Podstata činnosti spočíva v oblečení sa do kostýmu (nezáleží na tom, či už je kúpený alebo vyrobený danou osobou) postavy z anime, hry, či filmu. No nejde len o samotný kostým, ale celé prevedenie danej postavy, ktoré z veľkej časti tvorí make-up, styling parochne a už vyššie spomenutý role-play. Práve to odlišuje cosplay od bežných kostýmov.
Keďže teba samotnú cosplay baví, vieš nám prezradiť niečo o jeho histórii?
Kostýmy, samozrejme, existovali dávno predtým, ako vzniklo samotné slovo cosplay. Nazývali sa inak, a to pojmom costuming. Avšak slovo cosplay bolo poprvýkrát použité až Nobuyukim Takahashim, japonským tvorcom a vydavateľom mangy, ktorý ho použil vo svojich článkoch po návrate z Worldconu, kde bol ohromený rozmanitosťou a prevedením kostýmov.
No prvou dôležitou udalosťou v histórii cosplayu bol určite prvý svetový sci-fi festival, kde mladý pár ako prvý dorazil vo futuristických kostýmoch inšpirovaných Frank R. Paulom. O rok neskôr dorazilo na festival oveľa väčšie množstvo ľudí oblečených v kostýmoch, inšpirovaných párom z predošlého ročníka. Stále narastajúcim počtom návštevníkov začína Worldcon Masquerade, prvá organizovaná prehliadka kostýmov podobná dnešným cosplay súťažiam, kde účastníci musia predviesť v kostýme scénku z daného anime či hry.
Postava Kirishima:
Ako si sa k nemu dostala ty?
Už ako menšia som obdivovala "kostýmy" na internete. Netušila som, že niečo ako cosplay vôbec existuje. Dostala som sa k nemu až po tom, čo som začala tráviť neskutočne veľký počet hodín pozeraním anime (moje prvé leto, keď som sa dostala k anime s názvom Fairy Tail, bolo strávené štýlom 20 epizód za deň). Chcela som o každom anime vedieť čo najviac, tak som samozrejme trávila hodiny a hodiny prezeraním Tumblru, kde som sa poprvýkrát stretla so slovom cosplay.
Myšlienka vyzerať ako postava z môjho obľúbeného anime ma absolútne nadchla. Hľadaním si viac o tomto nezvyčajnom hobby som sa dostala až ku slovenským festivalom. Konkrétne Animeshow, vďaka čomu vznikol môj prvý, veľmi narýchlo spravený, "cosplay" (neviem, či to tak môžem vôbec nazvať) na Touku Kirishimu z Tokyo Ghoul, pretože mi v tej dobe prišlo nepredstaviteľné ísť na festival bez cosplayu.
Postava D.Va:
Ako na tvoju zábavku reagovalo, resp. reaguje okolie? Predsa len, vytvárať si kostýmy vymyslených postáv a podobne môže niekomu prísť čudné, hlavne v našej konzervatívnej krajine, nie?
Veľmi záleží na tom, o akej skupine ľudí sa bavíme, pretože sú ľudia, ktorí to naozaj podporujú, aj keď nevedia, o čo ide, ale samozrejme aj tí, ktorí to odsudzujú. Veľakrát sa mi stalo, že ma zastavil niekto na ulici, hlavne osoby staršieho veku, keď som kráčala oblečená v cosplayi na nejakú akciu alebo fotenie a pochválil moju prácu. Spýtal sa o čo ide, čo mi naozaj vždycky vyčarí úsmev na tvári a neskutočne ma poteší.
Ale myslím si, že stále prevláda odsudzujúca skupina ľudí. Sú aj osoby nazývajúci cosplay chorou zábavou. Spájajú ho dokonca so schizofréniou alebo hovoria, že je to na ústav hrať sa na "vymyslenú postavu z vymysleného vesmíru". Bolo mi už povedané, že to vyzerá pedofilne (vďaka mojej tvári, ktorá vyzerá tak na 12) a zvrátené, čiže to asi zatiaľ nič neprekonalo.
Postava Yuri:
Moja rodina je mi veľkou oporou a veľmi ma v tom podporuje, začo som veľmi vďačná. Pravdepodobne preto, lebo sú radi, že už netrávim také veľké množstvo času za počítačom ako kedysi, pretože večne nestíham cosplay. Veľkou pomocou pri ňom mi je hlavne moja šikovná babka, ktorá ma učí šiť. Keď niečo neviem, tak mi vždy ochotne pomôže. To isté môj otec, ktorého sa vždy spýtam, ak mám nejaký problém skôr so zbraňami alebo zbrojom. Bez nich by moje prvé cosplaye nevznikli.
Dá sa cosplay prirovnať k udalostiam, napríklad, keď sú maškarné plesy a mládež si vytvára všakovaké kostýmy, aby stvárnili určitú osobu?
Myslím si, že kedysi určite, no povedala by som, že dnes má cosplay už trochu serióznejší ráz kvôli komunite, čo ma mrzí. Kedysi bolo v poriadku prísť v parochni z čínskeho obchodu, keď tak použiť sprej na vlasy aspoň trochu podobný farbe vlasov danej postavy. Keby tak prídete teraz, každý vás zhodí a poohovára. Kedysi to ľudia brali ako zábavu, oddych, možnosť zdieľať rovnaké záujmy s kamarátmi. Dnes to berú viac súťažne, každý sa snaží čo najpresnejšie stvárniť danú postavu.
