Keď mal priveľa energie a týždeň nespal, jeho okolie si všimlo, že niečo je zle.
Lukáš (29) vyštudoval na univerzite, má prácu i priateľku, rád pozerá filmy a seriály či chodieva na prechádzky so psom a do okolitej prírody. Dotiaľto by sa ničím zvláštnym neodlišoval od väčšiny ostatných rovesníkov. Sympatický Trenčan si však už roky nesie so sebou veľké bremeno, ktoré má na jeho život značný vplyv. Trpí totiž maniodepresiou, čiže bipolárnou afektívnou poruchou, psychiatrickou chorobou, ktorú charakterizujú zmeny nálad, presne takých, ako znie samotný názov ochorenia. Od mánie až po depresiu. V Lukášovom prípade to začalo mániou ešte pred ôsmimi rokmi. Ochorenie musel prijať, pretože ako hovorí, inak by tu už asi nebol.
Kedy ste zistili, že trpíte psychickou poruchou a ako sa to začalo prejavovať?
Zistil som to, keď som mal 21 rokov. Mal som nadmerné množstvo energie, čo bolo zo začiatku príjemné a potom ešte viac. No nespal som asi týždeň.
Ako ste zistili, že to množstvo energie môže vlastne znamenať nejakú poruchu? Išli ste za odborníkom?
Zistilo to moje okolie. Mne sa totiž v tom stave páčilo a sám by som za odborníkom nešiel.
Lukáš
Čo všetko môže človek počas manických epizód robiť? Ako rôzne sa prejavuje a ako sa to prejavilo u vás, okrem spomínaného množstva energie?
Viac-menej je to u každého individuálne. Ja som mal takzvaný božský komplex, pocit, že čítam myšlienky. Pred hospitalizáciu som sedem dní nespal, no nebral som žiadne metamfetamíny.
K odborníkovi ste sa teda dostali na základe reakcií vášho okolia?
Áno, bol ním doktor Branislav Moťovský, ktorý je teraz primárom na psychiatrii v Trenčíne (prednosta a primár Psychiatrickej kliniky vo Fakultnej nemocnici Trenčín - pozn. red.).
Ako dlho ste boli hospitalizovaný a ako to prebiehalo?
Prídete na príjem, kde doktor posúdi, či ide o stav potrebný na hospitalizáciu. Potom idete na príjem k sestrám, kde vám dajú pyžamo, zmerajú tlak, odvážia vás, urobia odbery krvi i moču. Skrátka, urobia diagnostiku, aby mohli vylúčiť všetky ostatné faktory. Všetko je totiž o chémii v mozgu. Potom záleží aj na tom, či spolupracujete alebo nie. Ak áno, dajú vám nejaké lieky na upokojenie a idete si ľahnúť. Ale ak nespolupracujete, môžu zavolať políciu. V tom prípade vás pripútajú k posteli a do svalu pichnú diazepam. Do rána spíte, a tak 90 percent prípadov aj skrotne.
Ilustračné foto
To znie celkom drsne...
Nemocničný personál v nemocnici v Trenčíne je však super. Všetko, čo robia, je skutočne v záujme pacienta. Niektorí ľudia ani nevedia, ako sa tam dostali a na druhý deň si nič nepamätajú. A nie vždy sú za tým drogy. Táto chemická nerovnováha v mozgu je veľmi nebezpečná. Ja mám za sebou hospitalizácie od 3 týždňov - to boli tie ľahšie, až po 5 mesiacov.
Keďže ste v tom čase študovali, aký vplyv mala na štúdium dĺžka hospitalizácie? Ako ste trávili všetok čas?
Jednu z prác som písal zo psychiatrie za pomoci sestry a diplomovku za pomoci mamy v dosť drsnej depresii. Najdlhšia hospitalizácia bola vo Veľkom Záluží, kde som bol päť mesiacov, z toho dva na uzavretom oddelení, počas ktorého mi bola naordinovaná spánková liečba alebo ETC, čiže elektrošoky. Žiadne lieky mi totiž nezabrali ani v maximálnych dávkach. Takže buď to, alebo by som si „usmažil“ mozog, keďže som bol veľmi dlho bez spánku.
Čo môže túto poruchu spôsobiť?
Je to väčšinou genetická predispozícia na bipolárne a schizofrenické ochorenia. A ak má človek na to predispozíciu, tak sa môže prejaviť, no nie vždy.
Spomínali ste i drsnú depresiu. Ako pri maniodepresii prebieha tento stav?
Prvá taká depresia u mňa nastala až asi po tretej mánii. Človek je bezmyšlienkový, spomalený, chce sa mu spať a má to i fyzické dopady.
Ilustračné foto
Ako často sa vám mánia alebo depresia prejaví, respektíve ako často sa dostanete do jednej z týchto fáz napríklad v rámci jedného roka?
Každý rok je to iné, ale klasikou je mánia na jar a na jeseň či v zime depresia. Množstvo energie je závislé i od slnka, lenže my, ľudia s týmto ochorením, to vnímame dosť intenzívne či znásobene.
Fungujete na liekoch? Beriete ich každý deň?
Fungujem na liekoch, hoci som mal zopár pokusov o ich vysadenie, ale neboli zdarné. Do mesiaca som bol v mánii. V kombinácii s liekmi však často vzniká obezita, čo sa ale mne vyhlo. Za to môžem ďakovať svojmu metabolizmu a celkovo veľkej odolnosti. Na druhej strane mám viac liekov, lebo bežné dávky sú mi primálo. Teraz mám 11 tabliet za deň a to je moja najnižšia dávka, na ktorej som stabilizovaný.
Ako maniodepresia ovplyvňuje váš život teraz, čiže napríklad prácu a vzťah?
Najprv to človek nechce prijať a klame sám seba, že je zdravý. Ale keď sa to opakuje, prijme to a nejako sa s tým učí žiť. V práci je pohoda, robím v chránenej dielni. Nezarobím však až tak veľa a keby som nemal invalidný dôchodok, tak asi ťažko vyjdem.
Môj život to však nabralo dosť vážne. Je to bremeno, s ktorým sa musím vliecť a plány do budúcna sú peč. Ale dá sa to zvládať na dennej baze, dôležité je zaviesť si režim a dodržiavať ho. To je základ úspechu, ak sa to vôbec úspechom dá nazvať. Vzťahy sú samostatná kapitola. Keď ste v mánii, nie je problém nájsť si dievča, srší z vás energia, myšlienky i výrečnosť. Ale ak ste sám v depresii, tak aj ostanete sám. Momentálne mám priateľku, sme spolu rok a nejako to dávam vďaka nej, pretože v depresii sú city i prežívanie ako také utlmené.
Čiže je pre vás podporou?
Áno, je to zlatíčko.
Dajú sa popri tejto chorobe robiť aj nejaké aktivity? Čo robíte vo voľnom čase?
Kedysi som bol veľmi aktívny, teraz je to výnimočné. Skôr som upadol do letargie, no ani sa ničím nestresujem. Pretože aj stres je jedným zo spúšťačov. Teraz hrám Playstation, pozeráme seriály, filmy, ale chodievame i von so psíkom na prechádzky či do prírody v Trenčíne a okolí. Ale keď na mňa padne čierno-čierna depresia, aktivity sa zúžia na pasívne ležanie na posteli. A neskutočný boj s myslienkou na to, ako musím prejsť do obchodu na druhej strane cesty.
S maniodepresiou žijete už pár rokov, dalo by sa teda povedať, že už ste ju prijali?
Keby som to počas tých ôsmich rokov neprijal, tak už tu nie som. Poznal som totiž zopár ľudí, ktorí to jednoducho nezniesli.
Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí tiež bojujú so psychickou poruchou?
Aby s ňou v prvom rade prestali bojovať a naučili sa s ňou nažívať v symbióze do maximálnej možnej miery. Aby si našli koníček, niečo čo odvedie myseľ od problému, aby si zamestnali hlavu alebo sa venovali manuálnej práci. Treba sa tiež vyhýbať stresu a alkoholu.
Alkohol je úplne tabu? Môže zhoršiť ochorenie?
Neodporúča sa na tabletky piť, na psychofarmaká to vôbec nie je rozumné. Alkohol nielenže zhorší symptómy, ale je i samotným spúšťačom ochorenia. No ja som bol aj pred chorobou abstinent, takže mne to problémy nerobilo.
