Exkluzívny titul pre PS4 poteší každého hráča na planéte.
Úvod k Shadow of the Colossus a Fumitovi Uedovi sme si povedali v poslednom článku len pred pár dňami, takže odporúčam prečítať si ho. Dnes sa totiž pozrieme na remake jednej z jeho troch hier. Všetky tri sú neuveriteľné herné zážitky a hry ako žiadne iné. Ueda je nepochybne génius a vie čo robí, preto sa už nesmierne tešíme na odhalenie jeho ďalšieho projektu, ktorý už začína teasovať.
Dovtedy však jemu, ako aj sebe ako hráčovi dlhujete kúpiť si a prejsť Shadow of the Colossus, remake klasiky pre PS2 z roku 2006. A o čom táto hra je? Predstavte si všetky svoje obľúbené boss fighty z úžasných hier. Spojte ich a vznikne vám Furi Shadow of the Colossus. Hra, v ktorej sa pohybujete po gigantickej mape s cieľom nájsť a zničiť 16 obrovských Kolosov (Colossi).
Z akého dôvodu a či sa vám to podarí budete musieť zistiť sami v hre. Veľa vám totiž neprezradím. Sám som to ocenil, keďže som sak tejto hre až doteraz nedostal. Už dlhšie som plánoval zaobstarať si kolekciu Ico a Shadow na PS3, avšak po oznámení remaku tejto legendy brilantným Bluepoint Games som sa rozhodol, že prvýkrát to všetko zažijem práve na PS4. A neľutoval som.
Vám všetkým, ktorí ste hru v minulosti prešli alebo s ňou máte nejaké skúsenosti, respektíve ste ju nikdy nehrali alebo o nej počujete prvýkrát. Nečakajte na koniec recenzie, nescrollujte pre výsledné hodnotenie a nečítajte ani iné recenzie. Rozhodne nepozerajte žiadne gameplay videá, titul si jednoducho predobjednajte. Pre tých ostatných, potrebujúcich vedieť, prečo by tak mali učiniť, bude práve množstvo odsekov nižšie. Poďme teda na to.
V prvom rade by sme mali vyzdvihnúť Bluepoint Games za to, čo pre hráčsku komunitu za posledné roky spravili. Vytvorili remastery/remaky kultových a úžasných hier. Celé to začalo s ich vlastnou FPS Blast Factor, no a ďalej už nič vlastné nevytvorili. Naopak, väčšinou boli SONY poverení vytvárať remaky a HD kolekcie ich starších hier.
A tak sme sa postupne dočkali God of War Collection, The Ico & Shadow of the Colossus Collection, Metal Gear Solid HD Collection, PlayStation All Stars-Battle Royale pre Vitu, Flower, Uncharted: The Nathan Drake Collection, Gravity Rush Remastered či port Titanfall 1 pre Xbox 360.
Nebudeme prekvapení, ak aj ich ďalší projekt vyjde exkluzívne pre Sony. Síce japonskej spoločnosti nepatria, ale majú s nimi taký dobrý vzťah a bohatú históriu, že sa od nich pravdepodobne v budúcnosti dočkáme ďalších remakovaných/remastrovaných klasík z PlayStation.
Ich klenot ale dorazil už teraz, remake Shadow of the Colossus je ich druhou najlepšou hrou (hneď po Uncharted 2, teda aspoň v mojich očiach) a jedným z najlepších remakov, aké v tomto odvetví kedy vznikli. A keďže za herný obsah, koncept, Colossov a všetko ostatné môže Fumito Ueda a jeho tím, máme na mysli technickú, "grafickú" stránku a všetko, čo museli v texaskom štúdiu vytvoriť od začiatku.
A že toho bolo mnoho, keďže väčšina, ak nie všetky kódy z hry boli prepísané, respektíve prerobené. Obsah ostal rovnaký, nič sa nepridalo ani sa nič neubralo, no hráč má na možnosť vybrať si medzi klasickým a modernejším - prístupnejším ovládaním. Shadow bol pri launchi aj kritizovaný.
Šlo o neduhy s kamerou a nešikovné ovládanie. Dovolím si tvrdiť, že oba aspekty hry sa Bluepointu podarilo vyšperkovať. Čo to znamená v praxi?
Že Shadow of the Colossus sa na PS4 hrá famózne. Žiadne bugy, žiadne lagy, žiadny problém s ovládaním či nefunkčnými povelmi. Jediným problémom môže byť reálnejšie správanie vášho koňa Agra, ktorý nebude pomedzi hustý les cválať rovnako rýchlo ako na šírej planine a taktiež párkrát otravne spomalí.
Pri jednom Kolosovi som bohužiaľ zaznamenal The Last Guardian "vibe", kedy jednoducho nerobil to, čo som od neho chcel, respektíve to, čo robiť mal. Po polhodinovom trápení som sa pozrel na youtube návod, len aby som zistil, že som na to šiel správne, akurát hra ma akosi neposlúchala. Okrem toho je však gameplay bezproblémový a prístupný.
A čo je vlastne jeho náplňou? Hra vám po každom zabití Kolosa opíše toho ďalšieho a vy sa vďaka "čarovnému" meču a slnečným lúčom odrážajúcim jeho približnú polohu snažíte nájsť ho. Následne musíte logicky prísť na to, ako sa dostať k jeho slabým miestam a tie následne prebodnúť.
Niekedy pritom využijete Agra, inokedy luk a šípy, no a niekedy sa budete musieť spoliehať len na vlastnú vynaliezavosť. V každom prípade, prostredie vám častokrát veľa napovie, takže ak ste vnímavý hráč a dokážete sa logicky zamyslieť nad daným problémom, vždy prídete na to, ako jednotlivého Kolosa zdolať.
A ak nie, zapnite si nápovedy. Hra vám v jednoduchosti povie, čo približne máte urobiť. Niekedy je to až príliš jasná pomôcka, inokedy nad ňou budete môcť rozmýšľať.
Ak si však chcete užiť hru naplno, odporúčam zvoliť obtiažnosť Hard, nepozerať si video návody a vypnúť si aj nápovedy. Hoci to pre hráčov, ktorí hru zvládli prejsť ešte ako deti môže znieť smiešne, no Shadow of the Colossus je "na slepo" miestami skutočná výzva.
Po dohraní hry som sa pozrel na nejaký ten speedrun a žasol som, ako prosto, jednoducho a rýchlo sa niektorí hráči dokázali dostať na vrh Kolosov, zatiaľ čo ja som sa trápil s logickým a opatrným postupom. Odpoveď je niekedy priamo pred očami, treba len skúšať, byť pozorní a nevzdať sa, pretože hra vás dozaista odmení.
Zabitie Kolosa, hoci smutné, je zároveň adrenalínové. Sprevádza ho silný pocit satisfakcie, emócie a úľava či odplata pre Kolosov, ktorí vám dali zabrať. Pomáha tomu aj citlivý soundtrack s množstvom emocionálnych tém a obzvlášť tá pri skolení vášho nepriateľa dodáva jeho zabitiu podtón zbytočnej smrti. Akoby sa vo vás hra snažila prebudiť pocit viny. Niekedy to skutočne zabralo, inokedy som bol len rád, že som sa toho hnusného obra zbavil.
Nie všetci Kolosovia sú však gigantickí. Rozhodol som sa, že v recenzii vám ich ukážem len troch. Keďže sú základnou náplňou hry, bolo by kontraproduktívne ukázať vám ich viac. Užite si prvý pohľad na tieto neobyčajné tvory na vlastnú kožu, tak to bude skutočne najlepšie.
Pripravte sa však, že niektorí nie sú až tak pamätihodní ako ostatní. Pri niektorých sa zapotíte, budete premýšľať dlhšie, zatiaľ čo pri iných vám bude všetko hneď jasné a navyše vás neočarí ani ich dizajn.
To je však prípad len malej časti hry. Väčšina Kolosov je totiž nádherná, s originálnym dizajnom, správaním a nebojím sa tvrdiť, že aj s osobnosťou. Ueda vždy vedel podobným tvorom dávať niečo viac než len umelú inteligenciu. Vo svojej podstate primitívne tvory dokážu v hráčovi vzbudiť širokú paletu emócií a pocitu, že zabíjať ich nie je správne, aj keď oni sa o to pokúšajú v sekunde, kedy vás uvidia.
Je škoda, že sme sa nedočkali aspoň tých 24 Colossov, ktoré Ueda plánoval do finálnej verzie. Tu si môžete pozrieť, ako vyzerali. Boli vymazaní priamo z hry, takže v kútiku duše tak nejak stále dúfam, že sa ich raz dočkáme. Kiež by prišiel datadisk priamo od Bluepointu, ale toho sa asi nedočkáme.
Bolo by zaujímavé bojovať proti ďalším obrom a rovnako tak by to pomohlo dĺžke hry. Ani obrovská herná mapa nepomohla celkovej dĺžke hry. Shadow of the Colossus som ako hráč neoboznámený s princípom hry/hádaniek a podobne na obtiažnosti Hard zvládol behom 8 hodín. To rozhodne nie je veľa.
Problémom je aj nízka hodnota znovuhrateľnosti, keďže už viete, ako každého z Kolosov oklamať, respektíve skoliť ho. Stále môžete skúšať iné spôsoby, ale už to nebude také úžasné, ako prvýkrát. Prvýkrát však stojí za to, a preto hre tento neduh odpúšťam. Nedokážem si predstaviť, aké obete by hra musela podstúpiť, aby sa stala znovuhrateľnejšou a nestratila nič na svojej unikátnosti a originálnosti.
Jedným z negatív, ktorým by som sa chcel venovať, je príbeh. Nerobil mi problém štýl jeho vyrozprávania, postavy či tajomno. To všetko bolo v poriadku. Avšak, po hre ako The Last Guardian som od Shadow of the Colossus očakával oveľa silnejší záverečný punchline, oveľa zmysluplnejší koniec, nejaký ten element prekvapenia a podobne.
Nepomohol tomu ani fakt, že som sa s chlapcom menom Wander nedokázal naladiť na jednu vlnu a jeho osud mi bol prakticky ukradnutý. To sa o Tricovi či chlapcovi z TLG povedať rozhodne nedá.
Príbeh je však len akýmsi vodítkom hry, dôvodom, prečo vôbec mohla vzniknúť. Kľúčový je skutočne gameplay a ten je vynikajúci. Lozenie po obroch, hľadanie slabín a objavovanie obrovského, bohatého a poetického sveta je skvelou náplňou hry.
Samotné boje s Kolosami a hľadanie ich slabín spojené s obrovským pocitom satisfakcie vyvoláva chuť neprestávať a čeliť ďalším a ďalším nepriateľom. Koniec však príde celkom skoro a celkovo 16 Kolosov, ktorým musíte čeliť, zdoláte až príliš rýchlo.
Avšak, nesmieme zabúdať, že ide o remake titulu z éry PS2, kedy posúval hranice technológie a obsahu. Shadow of the Colossus by ma nepochybne viac zasiahlo v dobe, kedy vyšlo. Muselo to byť niečo nepredstaviteľné, no podobne to vidím aj dnes. Hry Umita Fueda nemajú v biznise konkurenciu. Shadow of the Colossus je nezabudnuteľné dielo, na ktoré budem ešte dlho spomínať, rovnako ako na niektorých Kolosov.
Záverečným veľkým plusom je vizuál. V Bluepoint si skutočne dali záležať a prepracovali každučký kúsok skaly od začiatku. Hra vyzerá, beží a správa sa famózne. Vývojári ju vlastne celú stvorili ako novú, takže pokojne môžeme hovoriť o jednom z najkrajších titulov na súčasnú generáciu konzol.
Či už sú to textúry, detailnosť objektov v diaľke, brilantné nasvietenie, práca s farbami, fyzika srsti a mnoho ďalšieho... Shadow of the Colossus je vizuálne podmanivá a technologicky špičková hra.
S photo módom si užijete veľa zábavy. Táto nádherná hra ponúka množstvo krásnych scenérií nielen v boji s Kolosmi
Úroveň detailov, kvalita textúr a kompozícia scenérii je niekedy až dychvyrážajúca. Toto už nie je o vymodelovaní krajšieho stromu na tom istom mieste, kde stál vo verzii pre PS2. Vegetácia, pohoria, skalnaté výšiny, kopce, lúky, púšť, husté lesy... všetko vyzerá bohato napriek tomu, že je to občas prázdne. V miestach, kde sa však autori museli ukázať, sa vskutku ukázali a výsledkom je nádherná hra v každom ohľade.
Na PS4 pritom beží v 1080p v 30 snímkoch za sekundu, pričom PS4 Pro už rozlíšenie zvyšuje na 1440p (1080 pre majiteľov HD televízorov). To však nie je všetko, hráči majú totiž na výber medzi vyšším rozlíšením a väčšou plynulosťou hry. Tá totiž dokáže bežať na uzamknutých 60FPS, čo je pri pohybe vás a Kolosov skutočne pohľad na nezaplatenie.
Ak chcete o vizuále a technickej stránke titulu získať viac informácií a nadšený dojmov od profesionálov, klikajte na toto video. Nižšie sa zase môžete pozrieť, aký kus práce v Bluepoint Games odviedli. Po HD remasteri Shadow of the Colossus a ICO pre PS3 tu od nich máme pre Shadow kompletný remake. Využívali na to engine . Pre ďalší technický rozbor klikajte sem. Uvidíte pár nádherných screenshotov a taktiež krásny príklad práce so svetlami a tieňmi.
A vy už viete, že vás nečaká žiadny poník zabalený v škatuli...
Shadow of the Colossus je jedna z najlepších PS4 exkluzivít a pravdepodobne sa objaví v mnohých rebríčkoch o najlepších hrách roka 2018. My sme sa rozhodli, že recenziu pre tento titul pre vás pripraví skúsený hráč, ktorý sa však nestretol s jej predošlými verziami a bude ju teda vnímať ako novinku. Nostalgickejší hráči si môžu pokojne pripísať bodík, no pre mňa ako nového hráča Shadow of the Colossus neznamená toľko, čo pre nich pred toľkými rokmi.
Stále však ide o neuveriteľný zážitok s vynikajúcou hrateľnosťou a nádherným vizuálom. Avšak, kvôli nepostačujúcemu príbehu a krátkej dĺžke hry spoločne s faktom, že sme sa v remaku predsa len nemohli dočkať zvyšných Kolosov, ktorí boli z hry vystrihnutí, nemôžem titulu udeliť vyššiu známku. Je pravdepodobné, že pre starších hráčov a fanúšikov Shadow of the Colossus bude výsledná známka vyššia a celkom ich chápem. Novej generácii to však predsa len zrejme príde o bodík slabšie, a tak udeľujem prísnejších 8/10.
Keby bola hra o čosi dlhšia a neostalo by z nej na mne tých pár negatív, atakovali by sme hranicu 9 bodov. Stále však ide o hru, akú by si mal zahrať každý z vás. Som si istý, že to neoľutujete. Za tých 32 eur je to jasná kúpa.
