Ktoré je jazero múmií? Ktoré jazero vrie a ktoré má tvar kružnice?
V predošlom článku sme vám predstavili 10 svetových jazier, ktoré sú niečím špecifické. Dnes z tempa nepoľavíme, pretože pre vás máme druhú desiatku.
Five-Flower Lake (Čína) – rozprávkové jazero
V úplne priezračnej vode tohto jazera, ktoré leží v nadmorskej výške 2472 m n.m., by ste bez problémov dokázali dovidieť až na dno. Na ňom sa nachádzajú popadané stromy, na ktoré je vďaka piesočnatému podkladu úchvatný pohľad. Rozprávkovosti tohto jazera nahráva aj jeho sfarbenie, ktoré prechádza z modrej až po tyrkysovú farbu a niekedy dokonca chytá nádych žltej.
Titicaca (Bolívia, Peru) – najvyššie položené splavné jazero
Aby sme výraz „splavné“ spresnili, mali sme na mysli pravidelnú lodnú dopravu. Nachádza sa vo výške 3812 m n.m. a je to najväčšie sladkovodné jazero Južnej Ameriky. Prívod vody zabezpečuje viac než 25 riek. Vyteká z neho iba jedna rieka a väčšinu odvodu vody má na svedomí odparovanie.
V jazere sa nachádzajú početné ostrovy, na ktorých môžeme nájsť pozostatky kultúry Inkov, pre ktorých je jazero posvätné. Nachádza sa tu aj niekoľko umelých ostrovov vytvorených z vrstiev trstiny. Tieto ostrovy musia byť zakotvené, aby neodplávali. Na svedomí ich majú miestni obyvatelia (kmeň Urov), ktorí ich aj obývajú.
Sodné jazero (Tanzánia, Keňa) – jazero múmií
Toto plytké jazero s rozlohou okolo 600 km2 sa objavuje aj pod názvom Natrónové jazero. Kúpať sa by sme vám tu naozaj neodporúčali. Teplota tu dosahuje 60 °C a voda má kvôli sopečnému popolu z blízkej sopky zvláštne chemické vlastnosti. Je veľmi zásaditá a má vysoký obsah uhličitanu sodného. Jeho farba je krvavo červená kvôli siniciam, ktoré tu prežívajú aj v takýchto podmienkach. Okrem toho sa v týchto nehostinných podmienkach darí aj plameniakom.
Kvôli vysokému obsahu solí sa tu stáva, že telá živočíchov, ktoré uhynú v blízkosti jazera, sú dokonale mumifikované. Látku, ktorá to spôsobuje, používali na mumifikáciu aj starí Egypťania.
Jazero Karačaj (Rusko) – rádioaktívne jazero
Možno vás neprekvapí, že takýto prívlastok dostalo jazero, ktoré leží v Rusku. V 50-tych rokoch minulého storočia začal toto jazero ZSSR využívať ako skládku pre rádioaktívny odpad, ktorý vznikal v závode Majak. Ten postavili kvôli sovietskemu programu na výrobu atómových bômb.
Jazero Kyzyltaš bolo využívané na chladenie reaktoru (nie uzavretý, ale otvorený cyklus chladiacej vody => okamžitá kontaminácia) a do jazera Karačaj bol vyvážaný odpad. Keďže je to bezodtokové jazero, bolo to časom lepšie riešenie ako vyvážať tento odpad do rieky Teča, ktorá bola zdrojom pitnej vody (!) a rádioaktívny odpad odvádzala až do Severného ľadového oceánu. Mimochodom, aj závod Majak by stál za samotný článok. Na jeho vybudovaní sa podieľali tisícky väzňov, ktorí mali na výber – odmakať 5 rokov tu alebo 25 rokov na Sibíri...
Výbuch v závode v roku 1957 znamenal uvoľnenie cca štvrtiny množstva radiácie, ako sa uvoľnilo neskôr v Černobyle. Pri suchách o 10 rokov neskôr poklesla hladina jazera natoľko, že vrstvy bahna (pôvodne pod vodou) vyschli a rádioaktívny prach odniesol vietor do okolia... Úroveň radiácie v blízkosti jazera je tak vysoká, že pár minút strávených v takomto prostredí by bolo pre človeka smrteľných. Dnes je toto jazero z veľkej časti zabetónované.
Na družicovej snímke jazero takmer nevidno kvôli zabetónovaniu.
Boiling Lake (Dominika) – vriace jazero
Jazero na tomto karibskom ostrove má kruhovitý tvar s priemerom 60 metrov. Hĺbka je dosiaľ neznáma. Zatiaľ sa podarilo namerať 60 m, ale v jeho strede by mohla byť väčšia. Teplota vody dosahuje pri brehoch 90 °C. Jeho hladinu možno kvôli oblaku pary zreteľne vidieť iba pri silnejšom vetre.
Bajkalské jazero (Rusko) – najhlbšie jazero
Rozlohou šieste najväčšie jazero sveta je vďaka veľkej hĺbke jazerom s druhým najväčším objemom (medzi sladkovodnými jazerami s najväčším). Hĺbka tu dosahuje až 1642 m a nachádza sa tu približne 20% svetových zásob povrchovej sladkej vody. Okrem toho je považované za najstaršie jazero na svete. Vtekajú do neho stovky vodných tokov a vyteká rieka Angara, ktorá ústí do Jeniseja. Ekosystém jazera je hodný obdivu – až tri štvrtiny živočíchov, ktoré v ňom žijú, nenájdete nikde inde na svete.
A prečo je také hlboké? Bajkal sa totižto nachádza v priekopovej prepadline medzi dvomi litosferickými platňami. Voda Bajkalu je priezračná, niekedy možno vidieť až do hĺbky 40 m. Navyše v rôznych obdobiach mení farbu, od modrej na jar až po zelenkastú na jeseň. Tento kút Ruska je nepochybne čarovný, čo nám dokazujú najmä obrázky nasnímané v zimnom období.
Tanganika (Afrika) – dvojička Bajkalu
Taktiež veľmi staré, taktiež veľmi hlboké. Druhá priečka v rebríčku najobjemnejších sladkovodných jazier sveta patrí Tanganike, vodnej ploche rozprestierajúcej sa na pohraničí štyroch krajín – Tanzánia, Zambia, Demokratická republika Kongo, Burundi. Nachádza sa, podobne ako Bajkal, v priekopovej prepadline. Z toho vyplýva dlhý a úzky tvar oboch jazier. Ďalšia vlastnosť, ktorá Tanganiku spojuje s Bajkalom, je vysoký podiel endemitov – druhov fauny a flóry, ktoré nájdete iba tu.
Z jazera vyteká rieka Lukuga, ktorá ústi do rieky Kongo. Zaujímavosťou však je, že počas dlhého obdobia v 19. storočí bolo jazero bezodtokové. Kvôli zosuvu pôdy vznikla hrádza, kvôli ktorej rieka Lukuga neodvádzala žiadnu vodu. Hladina sa zvyšovala, až pokým sa táto etapa neskončila pretrhnutím hrádze v roku 1878.
Jazero Vanda (Antarktída) – najslanšie jazero
Nie, Mŕtve more nie je najslanším jazerom, vyvedieme vás z omylu. Je síce extrémne slané, ale so salinitou 33,7 % je až štvrté na svete. Najslanším je málo známe jazero Vanda v Antarktíde, ktorého vodu tvorí soľ až z 35 %. Dokonca kúsoček od neho sa nachádza minijazierko Don Juan so salinitou až 44 %! S jeho hĺbkou ani nie 10 cm je už takmer vyschnuté, tak sme ho z rebríčku vyškrtli.
Jazero Vanda má 5,2 km2 a je pokryté úplne priehľadným ľadom. Nachádza sa v tzv. polárnej púšti, množstvo zrážok je tu minimálne, a preto na vrstve ľadu nie je sneh. Vďaka týmto okolnostiam funguje ľad ako skleník, kvôli čomu má teplota vody v jazere plusové hodnoty (na dne až 23 °C). Vďaka ľadu je voda izolovaná od vetra. Znamená to žiadne prúdenie a možno aj preto má jazero tri vrstvy s rozdielnymi teplotami a salinitou, ktoré sa nepremiešavajú.
Manicouagan Lake (Kanada) – jazero v tvare kružnice
Rovnako ako Pingualuk Lake, ktoré sme spomínali v prvej časti, aj toto jazero sa nachádza v jednom z quebeckých kráterov. Manicouagan je najväčším zachovalým meteoritovým kráterom na zemi. Nie je nič neobvyklé, ak sa obrovitá diera v zemi rokmi naplní vodou. Ale aby bola voda iba po okrajoch?
Pred vyše 200 miliónmi rokov sem narazil meteorit široký cca 5 km a vytvoril kráter s priemerom okolo 100 km. Kráter má tzv. viackruhovú štruktúru a na okraji kruhu o priemere približne 60 km sa nachádza naše jazero s plochou 1942 km2. V jeho strede sa rozprestiera ostrov s rozlohou 2020 km2. Áno, ostrov teda je väčší ako samotné jazero, v ktorom sa nachádza!
No dobre, trošku sme vás ťahali za nos. Toto jazero nie je tak úplne prírodným dielom. Voda po obvode krátera je najmä vďaka vodnej nádrži, čiže za spomínanú kružnicu môže ruka človeka. Napriek tomu si myslíme, že si zaslúži byť v tomto rebríčku.
Rotomairewhenua (Nový Zéland) – najčistejšie jazero
Tento krkolomný názov znamená „kľudné jazero na zemi“, no známe je aj pod názvom Modré jazero. Nachádza sa na južnom ostrove Nového Zélandu. Voda je tu tak čistá, že možno vidieť až do hĺbky 80 metrov! To je približná viditeľnosť v destilovanej vode. Aj preto sa hrdí titulom oficiálne najčistejšieho jazera na svete.
A aké jazerá by ste do nášho zoznamu doplnili vy?
