Ktoré jazero je najväčšie? Ktoré je skryté pod ľadom? Po ktorom jazere sa dá chodiť?
Väčšinu plochy zemegule tvorí voda. Avšak jedná sa skôr o oceány a moria. Tej vnútrozemskej je oveľa menej. Napriek tomu sa odhaduje, že na svete je vyše 300 miliónov jazier. A každé z nich je určite niečím špecifické. My sme pokúsili pre vás vypichnúť zoznam tých, ktoré sa radia k najzaujímavejším.
Kaspické more (Ázia) – more, ktoré je nie je more
Čím iným začať ako najväčším jazerom na svete? Kedysi dávno bolo Kaspické more súčasťou svetového oceánu, ale jeho vody boli od neho oddelené zdvihnutím pevniny, takže by sa správne malo nazývať jazero. Dnes sa rozprestiera na pomedzí piatich krajín (Rusko, Kazachstan, Azerbajdžan, Irán, Turkménsko) a rozlohou je väčšie ako Nemecko. Na jeho brehoch nájdeme divokú prírodu, ale aj silnú urbanizáciu. Dovedna je v jeho okolí 5 národných parkov a v kontraste k ním aj niekoľko veľkomiest vrátane hlavného mesta Azerbajdžanu – Baku.
Jeho hladina je v nadmorskej výške 28,5 m p.m., má slanú vodu, vlastné obrovské povodie a nachádza sa v ňom asi 50 ostrovov. Priteká do neho veľké množstvo riek, no až 80% vody prispieva Volga. Objem jazera sa odhaduje na 78 tisíc km3, no za posledné roky postupne klesá. Kaspické more totiž trápi vysychanie.
Aralské jazero (Kazachstan, Uzbekistan) – jazero, ktoré mizne
Keď už sme spomínali to vysychanie, nemôžeme obísť suseda Kaspického mora: Aralské jazero (alebo more) je už dnes iba pozostatkom toho, čím bolo ešte v minulom storočí. Kedysi štvrté najväčšie jazero na Zemi (rozloha 68 tisíc km2) sa dá dnes skôr označiť za sústavu jazier s celkovou rozlohou menšou než 10 tisíc km2. Slanosť jeho vôd však rapídne stúpla.
Viditeľné vysychanie (1989 - 2008).
Za tým všetkým je odklonenie dvoch hlavných tokov, ktoré kedysi jazero napájali objemom vody vyše 50 km3 za rok. Dnes do Aralského jazera privádzajú iba zlomok tohto množstva. Vody riek Amudarja a Syrdarja sa totiž využívajú v poľnohospodárstve na zavlažovanie. Hladina klesla už o viac než 20 metrov a zanechala za sebou len veľkú plochu vysušeného morského dna, z ktorého vietor rozfúkava 100 miliárd kilogramov prachu ročne. Vysychanie, soľné púšte, vraky lodí na suchu či znivočená fauna a flóra sú základnými poznávacími znakmi pre smutný príbeh tohto kedysi fantastického vodného ekosystému.
Aspoň Kazachstanu dnes slúži ku cti, že sa snaží obnoviť severné Aralské jazero vodou z rieky Syrdarja. Jeho hladinu sa podarilo zvýšiť o 12 m a rozlohu o 750 km2, a to len medzi rokmi 2003 a 2008.
Jazero Vostok (Antarktída) – jazero skryté pod ľadom
Predstavte si, že jedno z najväčších jazier sveta bolo objavené až v roku 1996. Polárna stanica Vostok je na ňom postavená už vyše 60 rokov, ale až po desiatkach rokov ruskí a britskí vedci objavili, že sa pod cca 4-kilometrovou vrstvou ľadu nachádza vodná plocha. Aj vďaka geotermálnej aktivite tu voda na dne pevniny nezamŕza. Jej teplota je síce mierne pod nulou, ale kvôli enormnému tlaku sa drží v kvapalnom skupenstve.
Vďaka dokonalej izolácii sa dalo hovoriť doslova o panenskom jazere, pretože až do roku 2012 neprišlo do kontaktu s človekom (5. februára 2012 dosiahli jeho hladinu ruskí vedci). Skromná biosféra (pozostávajúca z mikróbov) tohto jazera môže byť doslova cestou do minulosti. Veď si len predstavte, že milióny rokov boli mikroorganizmy jazera Vostok oddelené od zvyšku sveta. Neskôr sa však zistilo, že podobných jazier pod ľadovým povrchom Antarktídy je viac. Navyše sú navzájom prepojené a zrejme u nich prebieha nejaká výmena vody s oceánom. Napriek tomu sa výskumom môžeme dopracovať k informáciám, ako vyzeral tento tajomný kút sveta ešte pred zaľadnením.
Pingualuk Lake (Kanada) – jazero v kráteri
Toto prekrásne jazero sa nachádza na severe kanadského štátu Quebec a je zasadené priamo do meteoritického kráteru. Ten tu ostal po zrážke zemegule s iným vesmírnym telesom spred asi pred 1,5 miliónmi rokov. Tvar tohto jazera je takmer ideálny kruh s priemerom skoro 3 km. Zaujímavosťou je jediný druh ryby, ktorý tu žije – Sivoň alpský.
Taal Lake (Filipíny) – jazero na ostrove v jazere na ostrove
Jazero Taal, nachádzajúce sa neďaleko filipínskeho hlavného mesta Manila, je tretím najväčším jazerom tohto štátu. Filipíny sú ostrovná krajina, čo spomíname zámerne. Na najväčšom ostrove Luzon je spomínané jazero Taal. V ňom sa nachádza ostrov sopečného pôvodu s príznačným názvom Taal Volcano. No a na ňom je znova jazero, ktoré leží v sopečnom kráteri s priemerom vyše kilometra. A viete čo? V ňom nájdete ostrovček Vulcan Point Island o veľkosti asi 0,2 hektára.
Jellyfish Lake (Palau) – jazero medúz
Morské jazero v tomto malom ostrovnom štátiku je spojené s okolitým oceánom cez trhliny vo vápencových útesoch. Napriek tomu je od mora dostatočne izolované, aby v ňom boli iné podmienky a žili v ňom odlišné druhy živočíchov. Najznámejším z nich je zlatá medúza. Milióny týchto živočíchov migrujú dennodenne naprieč jazerom. Plávanie medzi nimi však nie je nebezpečné.
Pitch Lake (Trinidad a Tobago) – jazero, po ktorom sa dá chodiť
Čítate dobre, toto jazero je naplnené hlavne asfaltom. Jeho povrch, kde sa asfalt mieša s bahnom a vodou, pôsobí ako tekutý piesok a väčšinou sa po ňom dá chodiť. Jazero, ktoré je tvorené z viacerých vrstiev (nafta, íl, voda, blato) sa považuje za najväčší zdroj asfaltu na svete. A aj napriek svojmu zloženiu v ňom objavili život. Podobné jazerá sú na svete už iba dve, vo Venezuele a v Kalifornii.
Eyrovo jazero (Austrália) – jazero, ktoré nie je
Pokiaľ je zrovna naplnené vodou, tak je to najväčšie jazero v Austrálii. V niektorých obdobiach by ste ho ale hľadali márne. Svojou veľkosťou výrazne kolíše a počas suchého obdobia sa dokonca úplne vytratí. Je najväčším prechodným jazerom na svete a úplne naplnené býva iba párkrát za storočie. Nachádza sa v miestach najnižšej nadmorskej výšky kontinentu a tvorí ho severné a južné jazero, ktoré spája úzky prieliv.
V období sucha sa tu miesto jazera nachádza slaná panva s až 1 m hrubou soľnou kôrou. To má za následok, že keď sa jazero napúšťa, spočiatku je jeho voda sladká, ale postupne sa stáva čoraz slanšou. A ak vydrží dlhšie ako pol roka, zvyčajne je už salinita taká vysoká, že v nej hynú ryby.
Eyrovo jazero v "plnej kráse".
Laguna Colorada (Bolívia) – červené jazero
Toto veľké soľné jazero sa nachádza v nadmorskej výške vyše 4 tisíc m n.m. Je veľmi plytké a známym sa stalo vďaka červeným sedimentom rias, ktorých vegetácii sa tu darí vďaka vysokým koncentráciám solí. V kontraste s červenou farbou sú nabielo sfarbené (boraxové) ostrovčeky. Krásny obraz tohto jazera dotvárajú kolónie plameniakov.
Jazier s podobnými farbami je na svete viac. Napr. austrálske jazero Hillier, za ktorého farbu ale nemôžu spomínané riasy a doteraz sa vlastne neprišlo, čo je za jeho ružovým zafarbením. V Kanade má podobnú farbu jazero Dusty Rose. To však zafarbuje hornina, po ktorej steká voda, ktorá ho napája. Alebo jazero Red Lotus v Thajsku, ktoré sa ponorí do ružovkastej farby v zimných mesiacoch vďaka miliónom červených lotosových kvetov, ktoré tu v tej dobe kvitnú.
Jazero Hillier
Lake Nyos (Kamerun) – zabijácke jazero
Toto jazero je tiež známe, ale žiaľ negatívne. A to kvôli tomu, čo sa stalo 21. augusta 1986. V tom čase sa z jazera uvoľnil veľký mrak oxidu uhličitého, ktorý sám o sebe jedovatý nie je. Je však ťažší ako vzduch, kvôli čomu sa držal pri zemskom povrchu a vytlačil tak odtiaľ vzduch dýchateľný. Malo to za následok smrť 1746 ľudí a viac ako troch tisícok hospodárskych zvierat v okolí 25 km.
Vysoké koncentrácie CO2 sa v tomto jazere nachádzajú v spodných vodách. V rokoch 2001 a 2011 bolo nainštalované opatrenie – tzv. odplyňovacie rúry, ktoré zabezpečujú unikanie CO2 z dna jazera v bezpečných množstvách. Jazerá podobného typu sú na svete už iba dve – jedno taktiež v Kamerune a jedno v demokratickej republike Kongo.
