S obľúbeným bývalým slovenským hokejistom sme sa porozprávali nielen o stave slovenského hokeja, ale aj ďalších veciach.
Vladimír Országh je známou tvárou slovenského hokeja a patrí medzi najobľúbenejších hráčov u nás v najpopulárnejšom športe krajiny. Bol členom zlatého výberu z Göteborgu, strelil pamätný gól Švédsku po návrate z trestnej lavice a zahral si aj niekoľko sezón v NHL. Dnes už však pôsobí ako tréner v HC ´05 iClinic Banská Bystrica, ktorú najskôr doviedol do finále, kde síce ťahal za kratší koniec, no rok na to si to vynahradil a spolu s Rišom Zedníkom a Mišom Handzušom zabezpečili svojmu mestu historicky prvý triumf. Vlado Országh tak má určite čo povedať k slovenskému hokeju, preto sme sa s ním porozprávali o jeho trénerskom úspechu s Bystricou, o úrovni Extraligy či súčasnom stave nášho hokeja.
Dobrý deň pán Országh, v prvom rade oneskorene gratulujeme k historickému titulu, ako vnímate s odstupom času tento obrovský úspech?
Je to obrovský úspech pre HC ´05 iClinic Banská Bystrica, v minulosti bola známa tým, že vychovala strašne veľa hráčov, ktorí sa uplatnili v zahraničí, či už v NHL alebo kvalitných európskych ligách, ale nikdy sa nám nepodarilo získať majstrovský titul, takže my chalani, keď sme ešte aktívne hrali, či už som to bol ja, Rišo Zedník, Mišo Handzuš, Ivan Majeský alebo Tomáš Surový, vždy keď sme sa vracali naspäť v lete do Bystrice, tak sme hovorili o tom, že jedného dňa by sme sa chceli vrátiť, dohrať možno tú kariéru v Bystrici a pre klub a mesto získať niečo veľké, čo sa nám nakoniec aj podarilo - Mišo Handzuš, Tomáš Surový a Ivan Majeský ako hráči, ja s Rišom Zedníkom ako tréneri, takže je to obrovská satisfakcia jednak pre nás a aj pre celé mesto.
Vo finálovej sérii proti Nitre sme videli niečo, na čo celkovo v slovenskom športe nie sme príliš zvyknutí a závidíme to ostatným krajinám – obrovskú bojovnosť až do konca zápasu. Motitovali ste vtedy nejako špeciálne chalanov alebo ste im jednoducho verili, keďže máte v tíme mnoho skúsených mien?
Motivácia samozrejme bola, hrá sa playoff, hrá sa finále, dvakrát po sebe sme finále prehrali, raz s Košicami a raz s Nitrou a tam rozhodujú maličkosti. Tohto roku sme jednoducho nechceli dopustiť to, aby znovu nám ten titul niekto vyfúkol, snažili sme sa, aby chalani boli koncentrovaní celých 60 minút, čo sa nám vyplatilo hlavne v Nitre, kde sme takmer celý zápas ťahali za kratší koniec, ale v tých posledných minútach sme to otočili, a to nás výrazne posunulo k majstrovskému titulu.
Považujete práve túto nezlomnosť za kľúčovú v celej sérii, po ktorej ste svojmu súperovi zrazili sebavedomie?
Je to playoff, tam naozaj už nie je kde uhnúť, keď prehráte jeden zápas, samozrejme hrá sa na štyri víťazné, ale už nie kde cúvnuť, každá jedna malá chyba môže rozhodnúť o tom, že budete alebo nebudete majstri, takže či my ako tréneri alebo či tí lídri v kabíne , neustále sme pripomínali to, že musíme byť koncentrovaní celých 60 minút a nemôžeme vypustiť ani jedno striedanie.
V poslednej dobe sa okrem českých hráčov zháňajú do tímov aj hráči zo zámoria a ukazuje sa, že takáto taktika je úspešná. V čom vidíte hlavný prínos takýchto hráčov?
V Bystrici vždy máme nejakú kostru danú, ktorá je väčšinou poskaladaná z tých našich hráčov, čo sú Bystričania, čo sú hráči, s ktorými môžeme dlhodobo počítať, poznajú, ako ten klub funguje, nás trénerov a, samozrejme, okolo nich potom skladáme tú skladačku. V Bystrici už dlhšiu dobu preferujeme zámorský štýl, kde sa snažíme hrať priamočiaro, jednoducho, tlačiť sa do brány a aj preto sú pre nás najvhodnejší práve tí zámorskí hráči. V zámorí je obrovský výber hráčov, takže jednak sa nám hodia do mužstva, aj na náš štýl hokeja, sú to hráči, ktorí prinesú niečo iné. Legionári sú pre nás hráči, ktorí budú posúvať nielen klub vyššie, ale takisto budú posúvať našich hráčov, mladých hráčov, či už správaním, prístupom alebo samotnou hrou.
Dve sezóny predtým ste sa museli vždy vo finále skloniť pred súperom a možno aj to bolo dostatočnou motiváciou, aby ste to do tretice konečne zvládli. Kliatbu ste však prelomili a teraz vás čaká ešte možno ťažšia úloha, obhajoba titulu. Veríte si aj na to?
Tak samozrejme bude to veľmi ťažké obhájiť, treba povedať, že sme mali úspešnú sezónu a chalani dostali lukratívne ponuky niekde inde, to mužstvo bude potrebné jednoducho prebudovať, pretože sme nemohli konkurovať iným ligám, čo sa týka ponúk pre chalanov, ktorí mali dobrú sezónu. Niektorí odchádzajú z finančných dôvodov, niektorí sa chcú posunúť do lepšej ligy, čo absolútne chápeme a našou úlohou bude zaplátať tú dieru a zabudovať našich mladých chlapcov do systému a spravíme všetko pre to, aby sme znovu hrali o vrchné priečky.
Neutrálny fanúšik pravdepodobne fandil vo finále práve HC ´05 iClinic Banská Bystrica, a to hlavne vďaka trojici Országh, Zedník a Mišo Handzuš. Aké boli prvé slová, keď bolo po všetkom a vy traja ste sa stretli zoči voči?
Predtým, ako sa nám podarilo uspieť, sme boli dvakrát vo finále, takže určíté sympatie mohli byť na našej strane, Bystrica titul dovtedy ešte nevyhrala a keď sa nám to samozrejme konečne podarilo, padol nám veľký kameň zo srdca, že konečne je pohár doma, tam, kde má byť a dá sa povedať, že trojročné úsilie, v mojom prípade dvojročné, prinieslo ovocie. Boli sme hlavne radi kvôli Mišovi Handzušovi, pre ktorého to bolo myslím štvrté extraligové finále a konečne uspel. Boli sme tak radi jednak pre neho, ale aj pre fanúšikov, ktorí dva roky po sebe museli pretrpieť tú finálovú prehru a súperi navyše vždy získali tituly na našom ľade a sme tak radi, že sa nám to podarilo konečne získať.
Aby sa vám podarilo zopakovať úspech, bude dôležité udržať kostru tímu. Môžu sa fanúšikovia aj v ďalšej sezóne tešiť na opory z tej minulej?
Momentálne je mužstvo v prestavbe, ako klub nemôžeme konkurovať silnejším ligám, je to prirodzený proces, že chalani sa posúvajú za lepším zárobkom či kvalitnejšou ligou. Tento problém máme každý rok, no dôležité je, že zostáva Tomáš Surový ako kapitán a líder a ostávajú aj niektorí domáci hráči, okolo ktorých to chceme budovať, takže urobíme všetko pre to, aby sme znovu postavili konkurencieschopné mužstvo.
Keby máte porovnať emócie po titule majstra sveta a výhre v domácej súťaži v rodnom meste, ktorý moment vás viac dojal?
Majstra sveta som získal ako hráč, ten domáci titul ako tréner, čiže treba to trošku brať s nadhľadom, ale myslím že jedno majú spoločné - v tom okamihu si ani neuvedomíte, čo ste vlastne získali. Samozrejme, tá eufória bola neuveriteľná, či už po zisku majstra sveta alebo domácej ligy a s odstupom času, keď si to zanalyzujete, si uvedomíte, akú dlhú cestu ste museli prejsť.
Momentálne prebiehajú v Kolíne a Paríži majstrovstvá sveta v hokeji, ako hodnotíte zatiaľ výkony našich?
Momentálne to nie je ideálne, ale treba sa reálne pozrieť, kde sa náš hokej nachádza. Máme obrovskú generačnú dieru, kde sme nevychovali, dá sa povedať, viacero chalanov v priebehu desiatich rokov, čo je teraz výrazne cítiť. Máme čoraz menej hráčov v NHL, sú tam väčšinou tí starší, mladšia generácia nám chýba a na to doplácame. Tam, kde sme, je momentálne reálny obraz toho, kde sa slovenský hokej nachádza.
Zatiaľ čo krajiny ako Dánsko či Francúzsko idú vpred, hlavne domáci dokázali potrápiť aj Kanadu, my sa trápime do posledných sekúnd aj s Talianskom. Už dlhé roky sa hovorí o zostupe slovenského hokeja, ale že padneme až takto asi nikto nečakal.
Toto by sa nemalo stávať, keďže tá kvalita je tam stále, aj keď treba povedať, že tá špička sa vyrovnáva, hlavne, čo sa týka mužstiev okolo 16. do dajme tomu 10. miesta. Tá úplná špička je jednoducho niekde úplne inde, my už nepatríme do prvej šestky, sedmičky a už ani osmičky. Chvala bohu za tie body, ktoré sme uhrali proti Taliansku, no aj tak budeme potrebovať pomoc od Dánska.
Ktorý tím vás najviac zaujal na tohtoročnom šampionáte?
Veľmi dobre hrajú Lotyši, sú organizovaní, majú vynikajúceho trénera, mnoho hráčov hrá celú sezónu pokope v Diname Rige a tí sú doplnení o ďalších kvalitných hráčov, takže na to, ako sa trápili minulé roky, hrajú teraz veľmi dobre.
Toto spomínal aj Julo Hudáček, ktorý vyzdvihol lotyšský prístup a trochu sa pustil do Slovana. Ako to vidíte vy s naším zástupcom KHL?
Ťažko povedať, určite by tam malo hrať viac slovenských hráčov, na druhej strane otázne je, že ktorí. Aj keby mnohí pôsobili v tom Slovane, pravdepodobne by nehrali v top lajnách, pretože jednoducho takí hráči momentálne nie sú a aj reprezentácia je poskladaná z hráčov, ktorí vo svojich tímov hrajú v tretej či štvrtej päťke, samozrejme česť výnimkám ako Libor Hudáček či Michel Miklík.
Ľudia aj kvôli súčasnému stavu radi spomínajú na časy minulé, hlavne tie zo začiatku tisícročia, napríklad teda rok 2002. Váš štvrtý útok z Goteborgu je asi najlepším štvrtým útokom slovenskej hokejovej histórie. Tvoj gól, ktorý si vsietil rovno po opustení trestnej lavice, by mohli použiť ako učebnicový príklad toho, ako riešiť takúto situáciu. Ako spomínate na tento moment?
Hlavne ľudia mi ho pripomínajú, ja som príliš na osobné štatistiky nehľadel, pre mňa je naozaj dôležité, že sme vtedy získali ten titul a byť súčasťou toho tímu, ktorý bol našlapaný a vyvážený vo všetkých štyroch útokoch. Samozrejme, ten gól mi vždy budú pripomínať, vždy si ho budú pamätať, pretože to bol aj dôležitý gól, ale ako hovorím, viac ako gól ma tešil tímový úspech.
Hokej je tvrdý a kontaktný šport, čiže počas kariéry sa hráči nevyhnú mnohým zraneniam, tieto roky však už máte za sebou. Je však aj niečo, čo obmedzuje vašu prácu trénera?
Ja som ako hráč skončil už pred niekoľkými rokmi a ku koncu kariéry som začal pociťovať zrakový deficit, trošku ako keby som nestíhal očami v niektorých situáciach. Pre bežný život to ako tak ešte stačilo, ale za posledné roky sa mi ten zrak začal postupne zhoršovať, výrazne ma obmedzoval ako v osobnom, tak aj profesionálnom živote, keďže pravidelne robím na počítači napríklad rozbory zápasov alebo som mal problém si prečítať napísané poznámky. V profesionálnom živote som napríklad mal problém dovidieť na našu trestnú lavicu a nevedel som tak, koho nám vlastne vylúčili.
Aj preto som musel s týmto problémom niečo urobiť, aby som mohol svoju prácu vykonávať naplno. Podstúpil som tak operáciu očí na očnej klinike iClinic v Bratislave, kde som sa zveril do rúk doktora Iva Ďurkoviča a výrazne mi to zlepšilo život, jednak osobný a aj profesionálny. Dôležité bolo, že takmer okamžite som sa mohol zapojiť do svojej práce, dá sa povedať, že už hneď na druhý deň, takže naozaj to zobralo minimum času, rehabilitácie a výrazne mi to pomohlo.
A keď si idete teraz len tak s chalanmi zahrať, cítite aj z pozície hráča tento rozdiel?
Viac-menej teraz už len trénujem, zahrať si chodím raz za rok, ale ten rozdiel tam určitý je. Z pohľadu hráča teda ťažko povedať, ale moja malá sa teší, že jej môžem čítať rozprávky, už na to konečne vidím, môžem si prečítať noviny bez toho, aby som musel použiť okuliare, počas zápasu, keď sa ku mne dostanú poznámky, viem vďaka tomu rýchlo reagovať.
MUDr. Ivo Ďurkovič (vľavo) a Vladimír Országh (vpravo)
Ľudia hovoria pri stave nášho hokeja hlavne o korupcii, no ďalšou vecou je, že mladých chalanov hokej až tak nepriťahuje a napríklad také Česko má o desiatky tisíc viac hráčov ako my. Ako by ste vedeli presvedčiť mladých, aby sa nevydali napríklad na zelené trávniky, ale vybrali si práve ľad a hokej?
Česi sú ďaleko pred nami, jednak je ich dvakrát toľko ako nás, potom majú veľmi dobre vybudovanú infraštruktúru, štadiónov majú niekoľkonásobne viac ako my. Dnes je naozaj veľký boj o mladých ľudí, za našich čias sme sa rozhodovali medzi futbalom, hokejom alebo basketbalom, dnes sú tu aj počítačové hry a deti radšej sedia doma. Tých "súperov" je dnes teda viac a je hlavne na rodičoch, aby prinútili deti športovať a potom aj na zväzoch či kluboch, aby robili osvetu, či už v školách alebo škôlkach, aby tie deti pritiahli na štadión. U nás v Bystrici je najlepšou reklamou určite titul, veľa detí videlo náš úspech priamo na štadióne, máme tu hokejový boom a hlási sa stále viac ľudí. Zväz taktiež musí pomáhať nejakými projektami, je to beh na dlhú trať a zatiaľ sme to zanedbali.
Od nástupu Riša Lintnera sa záujem o extraligu zvýšil a je vidieť, že diváci sa vracajú na tribúny. Ako zatiaľ hodnotíte jeho prácu?
Mne je ťažko hodnotiť jeho prácu, pretože on robí hlavne takú administratívu, malé kroky, ktoré my nevidíme, ale vidíme, že sa zlepšil marketing, a to nielen v extralige, ale vidím to aj priamo u nás v Bystrici. Extraliga ide hore, sú vyrovnanejšie mužstvá, nielen my, ale aj ostatné mužstvá, napríklad Nitra, dokázala pritiahnuť cudzincov, ktorí sú ťahúňmi ligy a zvyšujú úroveň a kredit Extraligy. Myslím si, že za posledné dva/tri roky išla tá Extraliga hore a dúfajme, že tento trend bude pokračovať.
Zvyklo sa hovoriť aj o spoločnej československej lige, ako by ste vnímali tento krok, ak by sa ho podarilo uskutočniť?
Bolo by veľmi dobré, kedy sa liga opäť spojila spolu, ale treba povedať, že česká liga je momentálne pred nami, aj keď síce my sa stále zlepšujeme, ale stále sme ich nedobehli. Majú 14 mužstiev, ktoré sú veľmi vyrovnané, každý zápas je tam ťažký a nemyslím si, že by nás Česi chceli pustiť naspäť do spoločnej ligy. Určite by to bolo obrovským prínosom minimálne pre nejaké štyri mužstvá zo Slovenska, každý zápas by bol ťažký, pre Slovákov by to bol určite krok vpred, otázne ale je, aký by to bol krok pre Čechov.
Sledujete aj playoff NHL? Máte aj v zámorí svoj obľúbený tím/hráča?
Samozrejme, ja som strávil tri roky v Nashville, kde som zažil najkrajšie hokejové roky a veľmi im fandím. Bol to klub, ktorý sa dlhodobo nevedel dostať do playoff, keď som tam ja bol, tak sa nám to konečne podarilo, odvtedy ich sledujem, majú dobré mužstvo a výborného trénera. Postupnými krokmi sa posúvajú ďalej, tohto roku dosiahli historický úspech, sú v semifinále celej ligy a ja dúfam, že to dotiahnu až do finále.
V rozhovoroch zvykneme zabŕdať aj do voľného času. Keďže sa na webe venujeme aj filmom či seriálom, máte nejaký obľúbený? Alebo na ktorom ste boli naposledy v kine?
Vo voľnom čase sa väčšinou venujem rodine, mám malú dcérku, ktorá pôjde do školy, takže všetok voľný čas trávim s ňou alebo s manželkou, keďže počas sezóny som viac-menej zaneprázdnený. Čo sa týka nejakých filmov a seriálov, absolútne nestíham, pretože hráme dva či tri zápasy za týždeň a vždy večer si ja pripravujem zápas alebo podklady na ďalší deň.
A čo váš hudobný vkus? Aká hudba hrá v kabíne pred zápasmi?
Chalani majú v kabíne svojho DJa, kde si robia svoje veci, pripravujú sa na zápas, my v trénerskej kabíne sa sústreďujeme na svoje veci, takže tam je väčšinou kľud. Čo sa týka hudby, pre mňa to je skôr také rádio, nemám nič vyhradené, mám rád všetko z každého žánru, čo je dobré a čo sa mi páči.
Na záver vám nechávam pár slov či už pre fanúšikov Bystrice, alebo celkovo slovenských fanúšikov hokeja.
Dúfame, že budeme ďalej baviť fanúšikov v Bystrici dobrým hokejom, na ktorý si za posledné roky zvykli a budeme robiť všetko pre to, aby sme sa znovu dostali čo najďalej. Slovenským fanúšikov, samozrejme, veľa trpezlivosti, pretože vidíme, že je tam generačná diera a momentálne na tie úspechy, čo sme mali, môžeme spomínať. Všetci ale veríme, že sa to nakopne a Slovensko začne znovu vychovávať mladých talentovaných hráčov, ktorí nám budú robiť radosť nielen na majstrovstvách sveta, ale aj v ďalších kvalitných ligách.
