Najnovší výskum vedcov zo Salk Institute v Kalifornii informuje, že kapacita ľudského mozgu je 10-násobne vyššia ako sme si doteraz mysleli a mozog by mohol uchovávať až 1 petabajt informácií.
Najnovší výskum vedcov zo Salk Institute v Kalifornii informuje, že kapacita ľudského mozgu je 10-násobne vyššia ako sme si doteraz mysleli a mozog by mohol uchovávať až 1 petabajt informácií.
"Toto je naozaj úžasný objav na poli neurovedy," hovorí Terry Sejnowski, biológ na Salk Institute v Kalifornii. Pomocou presného merania vedci zistili, že mozog by mohol uchovávať až 1 petabajt (1 000 terabajtov) informácií. Ba čo viac, mozog je schopný toto obrovské množstvo informácií uchovávať pri takej nízkej spotrebe energie, aká stačí na rozsvietenie malej žiarovky. Pre porovnanie, počítač s rovnakou pamäťou by na skladovanie toľkých informácií potreboval až 1 gigawatt energie, čo je asi toľko, koľko v priemere vyprodukuje atómová elektráreň. Pri pozorovaní sa vedci zaoberali najmä štúdiom hipokampu, teda časťou mozgu, ktorá ovplyvňuje učenie a krátkodobú pamäť. Počas výskumu pracovali s potkaním mozgom, ktorý premietli do 3D. Potkaní mozog síce nie je podobný ľudskému, ale základné anatomické črty a funkcie synapsí (synapsia je miesto styku medzi neurónmi alebo inými bunkami a slúži na prenos vzruchov z bunky do bunky) sú veľmi podobné u všetkých cicavcov. Pri procese pozorovania odobrali kúsky tkaniva, ktoré pozorovali pod mikroskopom a nasledujúci rok dôkladne študovali a analyzovali každý typ bunky, ktorý hipokamp obsahoval.
Výskum ukázal, že väčšie synapsie zatienili menšie až o faktor 60. "Ak neuróny navzájom komunikujú pomocou synapsí, potom mozgová bunka prechádzajúca cez väšiu synapsiu komunikuje hlasnejšie, ako tá, čo prechádza cez menšiu synapsiu," vysvetľuje spoluautor štúdie Tom Bartol. Neurón sa skladá z tela bunky a z vodivých výbežkov, ktoré sa delia na dendrity a axóny. Dendrity prijímajú vstupnú informáciu a axóny vedú informáciu od tela neurónu. Počas výskumu si vedci všimli, že axóny posielali úplne rovnakú informáciu do každého výbežku dedritu, hoci veľkosť synapsí, cez ktoré axóny túto informáciu dendritom posielajú, sa v priemere líši asi v rozmedzí 8 %. Tak si vedci položili otázku, koľko rôznych veľkostí synapsí existuje, ak sa synapsie môžu líšiť veľkosťou až do 60 % a ich veľkosť sa pohybuje v rozmedzí okolo 8 %. Kombináciou týchto poznatkov s teóriou detekcie signálov, ktorá udáva, ako rozdielne musia byť 2 signály, aby mozog medzi nimi tento rozdiel detekoval, zistili, že synapsie môžu mať až 26 rôznych veľkostí. Vďaka tomu mohli presne vypočítať, aké množstvo informácií môže byť prenášané medzi hociktorými dvomi neurónmi. Údaje v počítači sú kódované pomocou rôznej kombinácie hodnôt bajtov a každý z bajtov môže nadobúdať iba dve rôzne hodnoty - 0 a 1. Binárne správy z neurónu môžu nadobúdať až 26 rôznych hodnôt. Vedcom sa teda podarilo aplikovať jednoduchú teóriu na vypočítanie množstva bajtov, ktoré by bol neurón schopný uniesť a zistiť, že jeden neurón môže obsahovať až 4,7 bajtov informácií, čo je asi 10-kráť viac ako udávali predchádzajúce štúdie.
