- produkty a služby určené pre osoby staršie ako 18 rokov
- sex, nahotu a iný NSFW obsah
- násilie, krv alebo obsah nevhodný pre citlivé povahy
Radoslav Pekar sa medzi mŕtvymi pohybuje častejšie ako medzi živými.
Po smrti človeka jeho telo musí niekto obhliadnuť, premiestniť, zistiť príčinu smrti a pripraviť na pohreb. Nie je to ľahká práca a ani ju nevyhľadáva každý. My sme sa rozprávali s človekom, ktorý sa práci so zosnulými venuje už takmer 31 rokov.
„Ja som si zvykol, lebo som si na patológii prešiel už všeličím, no pre človeka, ktorý si toho toľko nezažil, je to veľmi nepríjemná situácia. Vnútri bytu zomrel pán na toalete, mal 160 kíl. Pre nás to bolo nesmierne ťažké, pretože jeho telo bolo v značnom štádiu rozkladu a nevedeli sme ho odtiaľ dostať. Najhoršie na tom je, že keď je človek už v takomto štádiu rozkladu, nemôžete ho uchopiť ani za končatinu, keďže sa oddeľujú mäkké tkanivá a ruka sa dá ľahko odtrhnúť.“
Aj keď je smrť súčasťou života, je podľa neho normálne, že je bežnému človeku kontakt s mŕtvolou nepríjemný: „Od prírody je nám dané, že sa ľudskej mŕtvoly stránime. Nechceme sa jej dotknúť a taktiež sa nám prieči nepríjemný mŕtvolný zápach, ktorý vzniká prirodzeným rozkladom.“ Radoslav svoju prácu slabým povahám neodporúča.
Pri pohľade na 48-ročného, večne usmiateho a vtipného Radoslava by málokomu napadlo, kde pracuje. „Najprv som robil asistenta na súdnych aj zdravotných pitvách, potom som brigádoval v pohrebných službách, prevážal som zosnulých, kopal som hroby a neskôr som zosnulých začal aj esteticky upravovať.“ Ako prvý Slovák si pred dvoma rokmi otvoril balzamovňu a momentálne vlastní aj pohrebnú službu. V rozhovore pre Refresher porozprával, ako sa k tejto práci dostal, prečo sa rozhodol pracovať práve so zosnulými, vysvetlil, ako fungujú prevozy, či sa bojí smrti, a prezradil, aké rôzne situácie v práci zažíva.
Ako si sa k tejto práci dostal?Čírou náhodou. V živote by mi nenapadlo, že budem robiť práve túto prácu. Pôvodne som chcel byť aranžér alebo záhradník. Za komunistov mi však môj otec nechcel dovoliť pracovať v tomto odvetví, preto som išiel na strojarinu. V sedemnástich som mal ísť na vojnu, no zo zdravotných dôvodov som robil len civilnú službu. Ponúkli mi miesto v nemocnici na patológii. Nebol som z toho nadšený, no zlákali ma na to, že keby som bol robil v nemocnici sanitára, bol by som musel pracovať na zmeny cez víkendy aj sviatky. Na patológii fungovala len jedna zmena a bol tam pokoj. Prijal som to a nakoniec som tam aj ostal. Vyhovovalo mi to.
A čo tie ďalšie povolania spojené so zosnulými?Tie išli ruka v ruke. Na patológii som nevedel zarobiť tak, ako som chcel, takže som si urobil vysokú školu a nespočetne veľa kurzov. Privyrábať som si chodieval do pohrebných služieb, upravoval som zosnulých, obliekal som ich. Neskôr som chodieval aj na prevozy zosnulých. Následne sa mi naskytla možnosť otvoriť si vlastnú pohrebnú službu, ktorej som sa chopil. K balzamovaniu som sa dostal tak, že som sa snažil zdokonaľovať v úprave zosnulých. S púdrom nezakryjete úplne všetko a premýšľal som, ako to robiť tak, aby zosnulý ani nevyzeral ako mŕtvy. Takto som zistil, že je niečo oveľa efektívnejšie a zosnulý po tom naozaj vyzerá, ako keby len spal. Nemáte tak traumu z toho, keď ho uvidíte v truhle, a môžu sa na neho pozrieť aj deti, dokonca ho aj chytiť.
Ako v praxi funguje prevážanie zosnulého?Postup je taký, že na to, aby sa mohol vykonať pohreb, pitva a podobne, je potrebné previezť zosnulého z miesta, kde zomrel. Na to sme tu my. Zavolá nám buď rodina, alebo polícia. Musíme počkať na koronera (lekár, ktorý robí obhliadku zosnulého na mieste úmrtia – pozn. red.), ktorý určí, kam zosnulého odvezieme. Následne ho uložíme do patologického vaku, prenesieme na nosidlách a následne odvezieme na určené miesto.
Stalo sa ti počas prevozu niečo, na čo len tak nezabudneš?To sa stáva najmä vtedy, keď nájdeme niekoho v lete po dvoch alebo troch týždňoch. Keď v takomto prípade prídeme na miesto úmrtia, väčšinou vonku niektorí policajti dokonca vracajú. Ja som si zvykol, lebo
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako opisuje Radoslav zážitky pri pitvách.
- Čo je pre neho v práci najťažšie.
- Či sa pri ňom zosnulý už zobudil.
- V akom najhoršom stave našiel ľudské telo.
- Či sa bojí smrti.
- Vtipné príhody z jeho práce.
