„Je naozaj veľká škoda, keď si k anglickému seriálu zapneš slovenské titulky,“ hovorí jazyková mentorka, ktorá ovláda deväť cudzích jazykov. Žiadny pritom neštudovala v zahraničí. V rozhovore ti prezradí, ako sa cudzí jazyk naučíš bez bifľovania.
V dnešnom globalizovanom svete je znalosť cudzieho jazyka obrovskou výhodou. Zatiaľ čo pre niekoho je umenie zvládnuť základy angličtiny či nemčiny, len 34-ročnej Slovenke Lýdii Hric Machovej sa podarilo naučiť neuveriteľných deväť cudzích jazykov. Žiaden z nich pritom neštudovala v zahraničí.
Dlhodobo si udržiavam sedem jazykov, ktorými sú angličtina, nemčina, španielčina, poľština, francúzština, ruština a esperanto. V prvých štyroch dokážem kedykoľvek prepnúť do plynulej konverzácie, vo zvyšných po krátkom osviežení tiež.
„Potom mám ešte dva jazyky, žiaľ, zabudnuté, a to je slovenský posunkový jazyk a swahilčina. Je to preto, že som ich nikdy nedostala na sebavedomú úroveň, a keď som sa im prestala venovať, bohužiaľ, upadlo to,“ dodáva pokorne úspešná polyglotka, jazyková mentorka a zakladateľka Jazykového mentoringu. Jej príbeh je inšpiráciou pre všetkých, ktorí chcú posúvať vlastné hranice.
Unikátnym znalostiam však predchádzali roky úsilia a neustáleho experimentu. „Desať rokov som doučovala angličtinu a nemčinu klasickými metódami a nesmierne ma to frustrovalo. Kým ja som sa každé dva roky učila nový jazyk, úroveň mojich študentov sa nezlepšovala. Experimentom a samoštúdiom som prišla na to, ako svoje znalosti efektívnej výučby posunúť ďalej. Preto som sa rozhodla založiť aj Jazykový mentoring,“ dodáva Lýdia Hric Machová.
So svojím tímom vraj dokáže naučiť jazyk každého bez ohľadu na vek bez bifľovania a rýchlejšie ako v niektorých jazykovkách. V rozhovore nám prezradila najefektívnejšie metódy výučby, čomu sa vyhnúť a prečo si myslí, že nemať talent na jazyky skrátka neexistuje.
V Refresheri pre teba radi zbierame príbehy úspešných Slovákov. Len nedávno sme ti priniesli rozhovor so študentom na Oxforde. Tvorbu ďalších kvalitných výstupov môžeš podporiť, ak sa staneš členom klubu REFRESHER+.
Veľa ľudí má vášeň pre jazyky, len málokomu sa však podarí dostať k obdivuhodnému číslu deväť. Ako si to dokázala, čo bolo tvojou motiváciou?Ono to prišlo veľmi prirodzene, keď som chodila ešte na Gymnázium v Partizánskom. Tam som vlastne mala len angličtinu a nemčinu. Až na vysokej škole som si pridala tretí jazyk, španielčinu. Mám s ňou prelomový zážitok, pretože je to prvý jazyk, ktorý som sa začala učiť sama.
Len za pol roka som sa dokázala dostať z nuly na veľmi pohodlnú konverzačnú úroveň. Nesmierne ma to nakoplo. Neskôr som si povedala, že ktovie, či by som to dala aj s nejakým iným jazykom. Vyskúšala som to na poľštine a mala som podobné výsledky. Moja vlastná efektívna metóda sa tak osvedčila.
Čo sa týka čísla deväť, ja sa nikdy neučím jazyky len tak, aby som to mala na papieri alebo si niečo dokazovala. Napríklad taká ruština. Už dlho som mala na bucket liste Transsibírsku magistrálu. Skrsla vo mne myšlienka, že by bolo hodnotnejšie, keby som vedela daný jazyk. Dva roky som sa preto učila ruštinu a potom si to pri cestovaní aj patrične užila. Každé dva roky som si postupom času pridala nový jazyk a dostala sa k devinke.
Čo si ako samouk urobila inak?Španielčinu som sa už predtým skúsila naučiť trikrát. Trikrát som však aj zlyhala, išla som totiž klasickou školskou formou v zmysle gramatika, slovíčka a tak ďalej. Prelom nastal, keď som si povedala, že to skúsim len zo zábavy pre dobrý pocit. V španielčine som tak začala počúvať audioknihu Harry Potter a potom si ju čítať. Španielčina sa mi páčila, Harryho milujem, považovala som to za skvelý prienik.
Vytvorila som si systém, že každý deň tomu dám 20 minút pred spaním a uvidím, či sa vôbec dostanem po druhú kapitolu. Tým, že som Harryho už predtým poznala, nebolo to pre mňa nič nové a z kapitoly na kapitolu som rozumela čoraz viac. K tomu som ešte pridala konverzácie s jednou Mexičankou, stretávali sme sa raz týždenne.
Raz, asi po pol roku, prišla situácia, keď moja mexická kamoška prišla celá rozrušená a začala rozprávať, že videla nehodu na ulici. Vybafla na mňa veľa vecí a ja som v tom strese začala celkom plynulo reagovať. Kamarátka to počula a spýtala sa: ‚Vau, Lýdia, ty vieš takto po španielsky? To kde si sa takto naučila?‘ Vtedy prišlo to uvedomenie, že som to dokázala celkom sama a len za pol roka.
Metódy, ktorými si sa vtedy učila, využívaš dnes v Jazykovom mentoringu. Týkajú sa práve štyroch dôležitých krokov v učení.Presne tak. Ja tomu hovorím štyri piliere. Keď som ich zaradila do učenia, prinieslo mi to oveľa lepšie výsledky v každom jazyku. A aké sú? Poviem to celkom jednoducho.
Zábava, kontakt, efektívne metódy a systém. Okrem toho máme sedem jazykových oblastí: počúvanie, gramatika, slovíčka, rozprávanie, čítanie, písanie a výslovnosť. Na to, aby si vedela jazyk veľmi dobre, musíš mať zvládnuté všetky. Ale moje učenie je o tom, že sa ich nesnažíme v jednom čase pokryť naraz.
Keby som sa k vám prihlásila ako študent, ktorý má napríklad zvládnutú francúzštinu, no chce si ju oprášiť, ako by sme postupovali?
S ľuďmi, ktorí sa jazyk neučia od nuly, postupujeme tak, že im hneď na úvod dáme dotazníčky, aby sme zistili, na čom potrebujú zapracovať. Chyba, ktorú ľudia robia, je, že sa snažia v jazyku zlepšiť všetko naraz a pozornosť si tak zbytočne rozptýlia.
My učíme človeka nastaviť si maximálne tri priority, dajme tomu počúvanie, slovíčka, rozprávanie. Nič iné už neriešiš. Ďalej by sa urobil dotazník, aby sme pri každej z tvojich priorít zistili, ktorá metóda je pre teba najlepšia, zisťujeme, čo človeka prirodzene baví.
Sú ľudia, ktorí vedia na Youtube stráviť celý deň, iných baví Netflix. Niekomu nájdeme film, inému podcast o zdravej výžive. Takto si poskladáš metódy. Prvou z nich bude počúvanie, druhou slovíčka, pri ktorých využijeme metódu Goldlist, a treťou konverzácia. Postupuješ podľa učebného plánu a svoje učenie si, samozrejme, zapisuješ, každý má totiž svoju motivačnú tabuľku. Jazyk sa dokážeš takto naučiť za dva roky. Ak to však chceš pushnúť, na dobrú B1 sa dostaneš aj za tri mesiace.
Pri slovíčkach ma zaujala práve metóda Goldlist. O čo konkrétne ide?
Na úvod to môže znieť ako taká mágia. Ide o to, že sa slovíčka neučíš, len si ich vypisuješ do zošita. Každé dva týždne si z toho istého zoznamu prepíšeš 70 % slov, ktoré si tvoj mozog nezapamätal. Čím dlhšie prepisuješ, tým menej slovíčok ti z toho pôvodného zoznamu zostane. Každý deň si však vytvoríš nový zoznam a po dvoch týždňoch ho filtruješ.
Je fascinujúce sledovať, že sa nebifľuješ, len si v pokoji vypíšeš slovíčka pekným perom do pekného zošita a raz si ich prečítaš. Je vedecky dokázané, že náš mozog sa takto učí, funguje to na princípe dlhodobej pamäti. Existuje na to aj termín: spaced repetition system (SRS).
Ako v Jazykovom mentoringu postupujete s úplným začiatočníkom?Človek, ktorý sa učí úplne od začiatku, nemá ešte takú slobodu výberu, musí to byť niečo zjednodušené. Tam odporúčame začať s knižkou pre samoukov a naučíme ho, ako s ňou pracovať tak, aby to bolo efektívne.
Už keď máš základ, povedzme gramatiku a zhruba slovnú zásobu 500 až 1000 slov, vtedy si môžeš začať slobodne vyberať, aké metódy chceš. Zo začiatku je to viac o sedení na zadku a osvojení si základov jazyka, potom to začne byť oveľa väčšia zábava.
Rozumiem tomu správne, že neposkytujete klasické lekcie, ale človek sa učí sám? Čo možno očakávať od vášho mentoringu?
U nás je to nastavené úplne inak, nemáme žiadne osobné sedenia so študentmi a nefungujeme na princípe klasickej jazykovky, kde si naštuduješ text a my ťa z neho vyskúšame. My neučíme ľudí konkrétny jazyk, ale naučíme ich, ako sa sami dokážu jazyk naučiť, a potom ich na tej ceste sprevádzame a ďalej pomáhame, aby vytrvali a aby to robili efektívne.
Niekedy máme v jednej online triede aj dvesto študentov, pričom sa každý učí svoj jazyk na svojej úrovni, pokojne aj jazyk, ktorý my v tíme neovládame. Čítajú si knihy a články, pozerajú videá a seriály, robia si cvičenia, majú konverzácie. Sami si vyberajú materiály, ktoré ich bavia, podľa nášho usmernenia, a pomôžeme im zostaviť si konkrétny učebný plán. Veľmi pekne to funguje a máme super výsledky.
Koľko si u vás zaplatíme za kurz?Máme rôzne kurzy, od pár desiatok eur po pár stoviek eur. Môžu sa na prvý pohľad zdať drahšie, ale v skutočnosti človek ušetrí tisíce eur počas rokov – a hlavne sa jazyk konečne naučí plynule. U nás človek absolvuje jeden kurz a potom sa vie krásne do konca života učiť sám a už nás nebude potrebovať. Naše učenie môže okrem toho využiť na všetky jazyky.
Zvládne sa vďaka tejto revolučnej metóde naučiť jazyk každý? Ty napríklad zastávaš názor, že nemať talent na jazyky vraj neexistuje.Je logické, že si veľa ľudí myslí, že na jazyky nemajú talent, pretože majú opakované roky skúseností, ktoré im dokazujú, že do toho dávajú veľa energie, ale stále jazyk nevedia. Ja som si istá, že to je tým, ako intenzívne sa učíme. Keď sa niekto učí len v škole alebo jazykovke a nič viac tomu nedá, tak sa to ani skrátka nemôže naučiť.
Vezmime si napríklad ľudí, ktorí vedia dobre anglicky. Povedia, že sa to naučili v škole, ale pravdou je, že to nemajú len zo školy. Okej, majú niekoľko hodín týždenne, ale neuvedomujú si, že doma hrali štyri hodiny denne Age of Empires alebo pozerali Youtube. Takto mali kontakt s jazykom zábavnou formou, a preto ich ten jazyk aj bavil a rýchlo sa ho naučili. A presne to je ten „talent“, ktorý robí rozdiel medzi tými, čo jazyk vedia, a tými, čo nie. Tí úspešní našli spôsob, ako s jazykom stráviť zábavnou formou veľa hodín.
Keď chodí niekto do klasickej jazykovej školy dvakrát týždenne na hodinu a pol, dokopy má tri hodiny jazyka týždenne, čo znie na prvý pohľad ako intenzívny kurz. Ale v skutočnosti je tam skupinka šiestich ľudí a ty sa dostaneš k rozprávaniu tak asi na sedem minút týždenne. Rozprávanie je pritom tou najdôležitejšou zručnosťou. Za pár minút precvičovania jazyka týždenne sa ten jazyk nenaučíš na plynulú úroveň, rovnako ako by ti nestačilo pár minút týždenne na naučenie sa hry na klavíri.
Keď prídeš na hodinu klavíra, zahráš stupnicu a o desať minút odídeš, po polroku asi Beethovena nezahráš. Tak isto je to aj s jazykom. Treba mu venovať oveľa viac času.
Prečo je v učení jazyka najdôležitejšia práve konverzácia?
Položme si hneď na úvod otázku, prečo sa vlastne chceš učiť cudzí jazyk. Učíš sa, aby si si v ňom vedela niečo prečítať alebo ovládala gramatiku? Nie. Chceš ním vedieť rozprávať. Keď ideš do zahraničia, nepomôže ti, že dokonale rozumieš, keď nevieš odpovedať, tak si sa nikam nepohla. Akokoľvek sa ľudia snažia a učeniu venujú napríklad aj desať hodín denne, ak z toho nič nie je rozprávanie, nebudú ten jazyk vedieť použiť.
Je to, ako keď chceš mať svaly, musíš dvíhať činky. Nepomôže ti, že budeš čítať alebo pozerať videá o tom, ako ich zdvíhať. Musíš ich reálne dvíhať. Ak nemáš s kým konverzovať, pokojne sa rozprávaj sám so sebou. Je to, mimochodom, veľmi legitímna metóda, volá sa self-talk.
Čitateľov zrejme poteší aj to, že skvelým spôsobom pri učení je práve Netflix. Často si to však uľahčujeme titulkami.
Je naozaj veľká škoda, keď si k anglickému seriálu pustíme slovenské titulky.
Keď náš mozog počuje niečo, čomu dobre nerozumie, a zároveň vidí text, ktorému veľmi dobre rozumie, tak využije svoju šikovnosť a nájde si ľahšiu cestu. Radšej bude čítať titulky, no uchom tú angličtinu už veľmi nevníma.
Ja odporúčam buď žiadne, alebo na začiatok anglické titulky, ale časom ich vypnúť. Mozog si skrátka musíš trochu ponamáhať, ale ak vytrváš, uvidíš, že budeš rozumieť čoraz viac.
A čo vycestovanie do zahraničia? Mnoho ľudí si myslí, že sa tam na nich jazyk nalepí sám.Chybou je, že si ľudia myslia, že keď sa chcú naučiť nejaký jazyk, treba ísť do zahraničia hneď na začiatku. Ale v skutočnosti ak si začiatočník, každá veta má neznáme slová, ktoré ti nedávajú zmysel. Treba si uvedomiť, že mozog si dokáže zapamätať len to, čomu dokázal porozumieť. Preto odporúčam pripraviť sa radšej doma, získať základy a potom vycestovať do danej krajiny.
Treba si uvedomiť, že dnes si vieš to anglicky hovoriace prostredie ľahko vytvoriť už doma. Vďaka internetu môžeš angličtinu denne počúvať aj desať hodín denne a byť tak na lepšej úrovni ako človek, ktorý v Británii žije.
Mnoho Slovákov sa totiž často radšej zdržiava v komunite Poliakov alebo Čechov. Tých pár viet po anglicky, ktoré potom povedia v obchode, im nepomôže.
Do akej miery môže učenie jazyka ovplyvniť napríklad vek študenta?
Veľa ľudí si povie, že v dospelosti sa jazyk naučiť nedá, veď môj mozog už na to nie je stavaný. Nie je to však pravda. Spomalenie vo výučbe je maximálne len o 10 – 15 percent.
Farmaceutka Lucia: Môj osobný názor na homeopatiu je, že ide o placebo efekt
30. marca 2024, 9:30
Máme veľa príkladov dôchodcov, ktorí vnímajú, že sa dokážu a môžu učiť jazyk, pretože chcú komunikovať napríklad s vnúčikmi alebo cestovať. Samozrejme, je dokázané, že deti sa učia oveľa rýchlejšie, ich neuróny nasávajú všetko ako špongia, ale neznamená to, že v dospelosti to už nejde. Ja som sa sedem z deviatich jazykov naučila v dospelosti.
Keď hovoríš o deťoch, má význam na ne v ranom veku hovoriť viacerými jazykmi? Nie je to kontraproduktívne?
Naopak, pre dieťa je to veľmi dôležité. Ak má človek možnosť bilingválne vychovávať, určite to odporúčam.
Do veku šesť rokov to môžu byť pokojne aj tri-štyri jazyky, deti v tomto veku totiž dokážu nasať akýkoľvek jazyk, ktorý počujú okolo seba.
Je však nesmierne dôležité, aby to nebolo len z obrazovky, že im napríklad pustíme Youtube v turečtine. Dieťatko by jazyku pasívne rozumelo, ale nevedelo by rozprávať. Je potrebné zabezpečiť mu minimálne jedného človeka, s ktorým sa pravidelne môže rozprávať a ktorý z neho bude ťahať odpovede.
Už v úvode si nám spomenula, že ti klasický systém výučby jazykov nevyhovoval. Aké najčastejšie chyby robia súčasní lektori, čo by si zmenila na školách?
Skôr by som povedala, že ide o veľmi zlé systémové nastavenie. Vezmime si napríklad klasickú triedu na škole, kde je 15 študentov. To je naozaj strašne veľa! Už aj polovica z nich by bola veľa. Pokiaľ má učiteľ za úlohu čítať text, vysvetľovať gramatiku, písať eseje, kontrolovať eseje, tak je to kopec činností, ktorými na hodine zabíja čas. Lekcie by som venovala výlučne konverzácii a prípade dovysvetleniu gramatiky, ostatné zadania by sa robili doma a individuálne.
Druhá vec a obrovský problém je samotné nastavenie študentov. Ak dá lektor domácu úlohu, študenti často nereagujú, neberú to vážne alebo to berú negatívne v zmysle, tým ma teraz neotravuj, veď ti platím za hodinu, nalej mi to do hlavy. Nechápu pritom, že jazyk ich nemôže nikto naučiť, len oni sami. Učiteľ ich môže na tej ceste len sprevádzať. To pozitívne však je, že sa ho dokáže naučiť každý, stačí sa do toho len pustiť.
