Slovák Martin Gaži študuje na Oxforde: Na pohovore sa ma spýtali, koľko tenisových loptičiek sa zmestí do boeingu 737

Univerzita Oxford (oficiálnym názvom University of Oxford), založená v roku 1096, patrí medzi najstaršie a najvýznamnejšie vzdelávacie inštitúcie na svete. Jej prestíž a renomé sú už stáročia formované práve excelentným akademickým zázemím a popredným výskumom v oblasti prírodných či humanitných vied, kultúry a literatúry. Jej tradíciu zachovávajú aj elitní absolventi, medzi ktorými nechýbajú Oscar Wilde, Stephen Hawking či Malala Yousafzai. 

Na to, prečo je univerzita taká kvalitná a ako sa na nej študuje, sme sa spýtali Martina Gažiho, ktorý na Oxforde absolvoval integrovaného magistra (spojené bakalárske a magisterské štúdium) v odbore fyziky. Momentálne však na univerzite dokončuje aj finálny ročník doktorandského štúdia. 

„Za ten čas, ako tu Oxford bol, si vybudoval vlastnú kultúru a špičkovú úroveň vedy a výskumu. Čo sa týka kvality výučby, vybavenia školy a financovania prostriedkov na výskum, je to na fantastickej úrovni,“ hovorí Martin pre Refresher. 

„Ja konkrétne sa v rámci doktorandského projektu podieľam na výskume snímačov častíc, kde sú potrebné špecifické prístroje, ako napríklad osciloskopy, takže nejde o najlacnejšiu záležitosť, ale univerzita si ich môže dovoliť,“ dodáva. Okrem spomínaných benefitov sú však dôležitou súčasťou štúdia na Oxforde aj vzácne konexie. Martin vďaka nim absolvoval aj polročnú stáž v CERN-e, teda medzinárodnej organizácii pre výskum v oblasti jadrovej a časticovej fyziky so sídlom v Ženeve.

Okrem toho, že nám prezradil detaily o tom, ako sa na školu dostať, vyrozprával aj niekoľko zaujímavých príbehov, o ktorých väčšinou vedia len členovia univerzity. Najstaršia anglická vysoká škola totiž so sebou prináša aj poriadnu dávku mystérie (rovnako ako samotné mesto, v ktorom sa nachádza).

V Refresheri pre teba radi zbierame príbehy Slovákov zo zahraničia. Len nedávno sme ti napríklad priniesli rozhovor so študentkou zo St Andrews, kde študoval aj princ William. Tvorbu ďalších kvalitných výstupov môžeš podporiť, ak sa staneš členom klubu REFRESHER+.

Takto zvládneš prijímačky

„Ešte predtým ako som sa hlásil na Oxford, som posledné dva roky strednej študoval v Anglicku, a to vďaka štipendiu cez program HMC. Bol to pre mňa veľmi dôležitý míľnik. Ak by som sa hlásil priamo zo Slovenska, teda z gymnázia v Novej Bani, kde som bol predtým, asi by som o tejto konkrétnej univerzite neuvažoval,“ hovorí na úvod Martin.

„Nechcem tým povedať, že študenti na Slovensku na to nemajú, to rozhodne nie, určite máme veľa šikovných talentov. Avšak, čo nám podľa mňa doma chýba, je informovanosť. Byť na strednej v Anglicku mi však okrem iného dalo aj motiváciu zotrvať. Prvý ročník som sa totiž na Oxford nedostal a nastúpil som na Karlovu Univerzitu v Prahe,“ hovorí slovenský študent. Podľa neho sú prijímačky na prestížnu univerzitu aj vecou šťastia a okolností. Tie mu do karát zahrali počas druhého úspešného pokusu. 

Základom je nezmeškať termín prihlášky, keďže sa podáva oveľa skôr ako na iné univerzity, a to v októbri, rok pred nástupom na školu. Termíny sa môžu líšiť podľa odboru. 

„Systém prijímačiek v Anglicku je dosť centralizovaný, naraz sa tak hlásiš na 5 vysokých škôl, pričom jedna z nich môže byť buď Oxford, alebo Cambridge, nikdy nie oboje. V tomto štádiu je dôležité napísať motivačný list, ktorý je všeobecný v zmysle, prečo práve fyzika alebo štúdium v zahraničí,“ opisuje Martin.

Najväčšia selekcia však nastáva až pri testovaní z predmetu, ktorý chceš študovať. To sa deje takisto rok pred nástupom na školu (v novembri). Ak prejdeš písomnými testami, čakajú ťa tri ústne pohovory. „Ide o to, aby sa vytvorila určitá nestrannosť a aby študent dostal viac možností, môžeš byť napríklad nervózny alebo nepodáš najlepší prejav,“ vysvetľuje Martin.

Aj v tomto štádiu sú pohovory na akademickej úrovni, teda cez zadania. „Na pohovore sa ma spýtali, koľko tenisových loptičiek môžeme vopchať do boeingu 737. V otázke išlo o to, ako si daný študent vie problematiku rozložiť, aké metódy by mohol využiť a či odpoveď podhodnotil alebo skôr preháňa. Takisto je dôležité komentovať a obhájiť svoje myšlienky aj v problematike, v ktorej sa napríklad neorientuješ,“ dodáva.

Čo sa však týka prihlášky na doktorandské štúdium, Martin podstúpil ďalší prijímací proces. Absolventom predchádzajúcich stupňov sa vraj na škole nenadržiava, a preto musíš dať zo seba čo najviac. Pri PhD. je však pohovor oveľa detailnejší a odbornejší. 

Brutálnym poplatkom za školné sa nevyhneš 

Financovanie vysokých škôl vo Veľkej Británii je po brexite enormný problém. Slováci sa totiž radia do kategórie zahraničných študentov, čo sa odráža aj na poplatkoch školného. Kým predtým si za rok bakalárskeho štúdia zaplatil 9 250 libier (10 802 eur), dnes to je približne 42-tisíc. Cena za doktorandské štúdium je zvyčajne o polovicu nižšia.

Martin však na integrovaného magistra a neskôr doktorandské štúdium stihol nastúpiť ešte pred brexitom, takže poplatky preňho boli rovnaké ako pre domácich študentov. Okrem toho dostal aj študentskú pôžičku od Student Loan Company (na tú však už v súčasnosti slovenskí študenti nemajú nárok).

„Domáci študenti v čase pred brexitom dostávali aj sociálne či menšie prospechové štipendiá, college sa snažila podporiť študentov podľa ich okolností. V mojom prípade časticovej fyziky k nám počas doktorandského štúdia ide aj veľa financií z výskumných grantov či vládnych programov v Británii, ktoré podporujú rozvoj vedy a techniky. Veľa poplatkov na život som si však skladal z rôznych zdrojov, či už od rodiny, alebo Fondu na podporu vzdelávania na Slovensku,“ opisuje Martin. Jeden rok však čerpal aj štipendium Krídla od Nadácie Provida.

Hoci každá pomoc je pomoc, výška štipendií zo Slovenska sa väčšinou pohybuje na úrovni 2- či 3-tisíc eur, čo ani zďaleka nepokrýva náklady na život v Oxforde. Martin však dáva do pozornosti aj možnosti pre študentov, ktorí by si chceli vyskúšať práve stredoškolské štúdium v zahraničí, tak ako predtým on. „Na strednú školu ma vtedy dostal už spomínaný program HMC, ktorý zastrešuje Secondary School Scholarship. Fungujú aj po brexite, no okrem Británie sa dá cez nich dostať aj do USA,“ povzbudzuje študentov Martin.

Pri skúškach aj výučbe sa zapotíš 

„Čo sa týka výučby, povedal by som, že je to vec, ktorá odlišuje Oxford od iných univerzít v Británii. Kým prednášky sú tu riešené centrálne pod fakultou, teda všetci študenti majú fyziku spolu, cviká (teda semináre) sú riešené jednotlivými college a konajú sa v oveľa menšom počte. Povedzme, že prednáška v aule je pre 140 ľudí, seminár len pre šiestich, ale častokrát sa aj tá malá skupina rozdelí na dvoch študentov a jedného profesora,“ vysvetľuje Martin Gaži a hovorí, že na univerzite v Prahe ich počas seminárov bolo aj 30.

Takýto individuálny prístup podľa Martina dopomáha študentovi v akademickom rozvoji, ale aj v tom intelektuálnom. Pri osobnom kontakte s učiteľom je študent motivovaný pripraviť sa, ale aj nabrať odvahu vystupovať či obhájiť svoje myšlienky. 

So skúškami sa tu však podľa Martina poriadne zapotíš. Okrem toho, že testy sú len písomné (výnimka sú obhajoby záverečných prác), si musíš zvyknúť aj na špecifický systém. „V Prahe som bol zvyknutý, že skúškové trvalo mesiac a pekne som si to rozložil, tu človek príde a zistí, že skúškové trvá len týždeň a dátum si nevyberáš. Okrem toho sú opravné termíny len v prvom ročníku. V ďalších ročníkoch to skrátka človek nejako napíše a výsledok sa mu zaráta do váženého priemeru na konci štúdia. Ten ovplyvní, s akým odstupňovaným titulom skončíš,“ hovorí Slovák.

Napriek náročnosti skúšok a prípravy je však výhodou anonymný známkovací systém, ktorý predchádza častému syndrómu slovenských a českých vysokých škôl. Takzvané sito študentov tu nezažiješ, podľa Martina vždy minimálne 80 až 90 % štúdium dokončí. Profesori ťa okrem toho berú veľmi kolegiálne.

V Oxforde je drahý aj „vzduch“

Univerzita Oxford sa nachádza v rovnomennom mestečku, ktoré je vzdialené približne 90 kilometrov od Londýna. Okrem toho, že má bohatú akademickú históriu, ktorá poskytuje inšpiráciu a podporuje intelektuálny rast študentov, tu nájdeš aj široké spektrum možností na bohatý spoločenský život. Ročne ho navštívi až 9 miliónov turistov. V Oxforde je však drahé aj „dýchať“. „Povedal by som, že ide o relatívne drahé mesto,“ hovorí Martin.

„Ja osobne robím počas doktorandského štúdia aj doučovania ako graduate teaching assistant na Lincoln College, kde som viedol bakalárskych a magisterských študentov, ktorí študovali fyziku. Avšak, čo sa týka bakalárskeho štúdia, tak tam sa práca popri škole v prvom rade nestíha, v druhom rade nie je povolené pracovať, ak nemáš povolenie od danej college,“ dodáva.

Okrem poplatkov za štúdium sa nevyhneš ani nákladom za ubytovanie, jedlo, transport či sociálne aktivity. Stránka univerzity si pre uchádzačov nachystala podrobný rozpis odhadovaných financií na každý mesiac či na rok. Kým za jedlo zaplatíš podľa odhadu od 370 do 580 eur mesačne, ubytovanie na univerzite ťa vyjde približne okolo 870 eur až 1 080 eur. Ak do toho započítaš kultúru, večeru s kamošmi či nejaké nové pomôcky do školy, tvoje mesačné výdavky v Oxforde sa môžu vyšplhať na 1 400 až 2 300 eur. 

Škola má zvláštne tradície a tajomnú históriu

„Oxford je plný starých, ale aj divných tradícií,“ priznáva Martin. „Napríklad veľká časť imatrikulácie prebieha v latinčine, čo znie veľmi noblesne, ale v podstate netušíš, o čom sa hovorí. Okrem toho sú študenti oblečení aj v špeciálnych talároch. Podobné je to aj počas promócií,“ dodáva.

Jedny z najpodivnejších rituálov sa však viažu práve k 9. máju, ktorý patrí kresťanskému sviatku Nanebovzatia Ježiša Krista (Ascension Day). Podľa Martina sa v tento deň otvárajú dvere medzi Lincoln College a susednou Brasenose College, ktoré majú do istej miery historickú rivalitu.

Názory na to, prečo je to tak, sa líšia, no podľa jedného z príbehov má spor siahať do 13. storočia, keď boli medzi obyvateľmi mesta a študentmi univerzity nepokoje známe ako Town vs Gown. Zúriaci dav mal vtedy prenasledovať dvoch študentov Oxfordu (jeden bol z Lincolnu a druhý z Brasenose), no keď sa dostali pred dvere Lincolnu, člena Brasenose odmietli pustiť dnu a v dave ho zavraždili. 

Na znamenie ľútosti a mieru každý rok otvárajú medzi jednotlivými college dvere, pričom študenti Lincolnu podávajú tým z Brasenose pivo s príchuťou brečtanu. 

Neodmysliteľnou súčasťou študentského života sú aj veľkolepé tematické bály. Podľa slovenského študenta ide o udalosť, ktorú plánujú dva roky dopredu. „Posledný bál, na ktorom som sa zúčastnil, bol spojený s Narniou, teda ako pocta C. S. Lewisovi, ktorý študoval na Oxforde. Vstupná miestnosť bola inšpirovaná vstupom do šatníka, ktorý viedol do zvyšku Narnie, podávalo sa tam šampanské a turecký med, hrala klasická hudba,“ spomína.

Na študentov však čakal aj rôznorodý catering, ohňostroj, umelé klzisko, elektrické autíčka, aké uvidíš na jarmoku či dokonca tri hudobné stagee so študentskou kapelou.

Ďaľším špecifikom Oxfordu je, že klasické študentské párty nie sú v piatok, ale v stredu a vo štvrtok. Všetko sa totiž prispôsobuje študentom humanitných vied, ktorí cez víkend až do utorka pracujú na zadaniach. Počas roka si tu však môžeš objednať aj Formal Hall, teda formálnu večeru s obsluhou, alebo zájsť do baru tvojej college. 

Študenti žijú veslovaním, každoročné preteky nemôžeš vynechať

„Rád by som podotkol, že Oxford nie je len o štúdiu, ale aj o sociálnych konexiách, ktoré si tu človek vytvorí. Ľudia sa tu totiž majú možnosť angažovať v rôznych kluboch, a tak sa nestretávajú len v akademickom prostredí, ale napríklad pri športe, v kultúrnych či národných kluboch alebo fyzikálnom či dokonca vinárskom spolku,“ hovorí Maťo.

„V mojom prípade bola veľká časť života tu založená na veslárskom klube. Nikdy predtým som nevesloval, myslím si, že veľmi málo ľudí vesluje, nie je to nejaká vec, ktorú človek môže robiť len tak v záhrade (smiech). Ja som sa tam dostal cez svoju Lincoln College a cez Open day, kde majú noví študenti možnosť stať sa súčasťou komunity na škole. Bola to veľmi krásna časť Oxfordu,“ dodáva.

Hoci členstvo v kluboch nie je súčasťou školného, zaplatíš zaň len minimálne poplatky, tie sa však líšia aj od danej college či typu spolku, do ktorého sa hlásiš. Väčšinou ide o sumu 20 až 30 libier na semester alebo na rok, v československom spolku sa však suma pohybuje len okolo 10 libier na celý rok. 

Veslovanie je na škole nesmierne populárne a každá college má vlastný veslársky tím. Jedným z hlavných univerzitných podujatí roka sú aj takzvané Summer Eights, teda štvordňové veslárske preteky. Podľa Martina majú špecifický priebeh a ide o skvelú šou. „Je to veľmi akčné z toho dôvodu, že lode štartujú na tom mieste, na ktorom skončili prechádzajúci rok. Pokiaľ sa počas pretekov dve lode dobehnú, obe v daný deň idú nabok, zvyšok na Temži pokračuje a na druhý deň sa poradie vymení. No a zas a znova, tam, kde skončíš na štvrtý deň, tam pokračuješ budúci rok,“ opisuje nám Martin.

V tajných spolkoch Oxfordu boli aj britskí premiéri

Okrem verejných spolkov a klubov, do ktorých sa na Oxforde môžu prihlásiť všetci, fungujú na univerzite aj menej známe privátne spolky obklopené dávkou mystéria. Medzi nimi nájdeš aj takzvané „drinking clubs“, kde sa dá dostať len prostredníctvom pozvánky a vďaka vysokému spoločenskému statusu. Ich účel je jednoduchý: piť, jesť a spoločensky sa angažovať v aktivitách s najväčším stupňom tajnosti.

Azda najkontroverznejším a najznámejším spolkom na Oxforde je práve Bullingdon Club, známy exkluzívnosťou, extravagantnými oslavami, bohatými privilegovanými študentmi, ale aj vandalizmom. Je verejne známe, že ich členmi boli aj dvaja bývalí britskí premiéri David Cameron a Boris Johnson.

„Áno, privátne kluby a takzvané drinking societies tu naozaj sú, deje sa to. Ale ja osobne nemám žiadne informácie z prvej ani druhej ruky, neviem doplniť nič viac ako to, čo si vie človek vytiahnuť z Daily Mailu. Čo sa týka sociálnych rozdielov na škole, bolo by možno naivné povedať, že neexistujú, ale nie je to nejaká vec, ktorá by ľudí odradzovala alebo obmedzovala,“ hovorí Martin pre Refresher. 

„Okej, je tu možno nejaká vrstva, ktorá si rieši svoje veci, ale nie je to už spomínaný aspekt, ktorý by nejako ovplyvňoval fungovanie ostatných. Musím povedať, že aspoň tam, kde som sa angažoval, tam som rozdiely nevidel. Naopak, našiel som si tu veľmi dobrých kamarátov,“ dodáva.

Oxford vs Cambridge 

Rivalita medzi Oxfordom a Cambridgeom je jedným z najväčších dôkazov súperenia v histórii svetových univerzít. Pochopiteľne, už len preto, že boli v čase svojho založenia jedinými vysokými školami v Anglicku. University of Oxford, založená v roku 1096, a University of Cambridge, založená v roku 1209, sú totiž dve najstaršie a najprestížnejšie anglické univerzity.

„Oxford a Cambridge možno tak trochu nazvať Tom a Jerry. Univerzity sa medzi sebou pretekajú nielen v akademických, ale aj v množstve športových vecí, treba však povedať, že na priateľskej úrovni. Lyžiarske preteky medzi Cambridgeom a Oxfordom sú napríklad staršie ako zimné olympijské hry. Najznámejšie z pretekov, medzi týmito univerzitami sú však tie veslárske, povedal by som, že majú najväčšiu prominenciu,“ vysvetľuje nám Martin Gaži.

„Netrúfnem si povedať, ktorá z univerzít je lepšia, rozhodne nie. Čo sa však týka prírodných vied, tak pokiaľ sa človek hlási na Cambridge, nevie zo začiatku robiť len jednu konkrétnu vedu, musí mať kombináciu, napríklad fyzika a chémia, chémia a biológia. Ja som sa rozhodol pre čistú fyziku, a preto som zvolil Oxford,“ radí na záver.