Štúdia publikovaná v odbornom časopise Americkej lekárskej asociácie skúmala údaje 89 573 osôb, ktoré nosili zariadenia na monitorovanie pohybu.
Nemáš čas cvičiť počas pracovného týždňa, a tak fyzickú aktivitu „doháňaš“ cez víkendy? Vedci, ktorí týchto ľudí nazvali „víkendoví bojovníci“, skúmali, či sa tým náhodou neukracuješ o blahodarné benefity cvičenia.
Oficiálne usmernenia uvádzajú, že dospelí by mali vykonávať 150 minút stredne ťažkej fyzickej aktivity týždenne. K tomu sa navyše odporúčajú dva dni silového tréningu, a to najmä po tridsiatke, keď začína ubúdať silová hmota.
Vedci sa stále zaoberajú otázkou, či je lepšie rozložiť si pohyb počas celého týždňa alebo si stačí spraviť aktívny víkend. Dosiaľ najrozsiahlejšia analýza skúmala, čo z toho by nám mohlo lepšie pomôcť odvrátiť srdcovo-cievne ochorenia.
Víkendoví bojovníci vs. „gym rats“
Štúdia publikovaná v odbornom časopise Americkej lekárskej asociácie (JAMA) využila údaje 89 573 osôb z britskej bioobanky, ktorá uchováva biologické vzorky na použitie vo výskume. Osoby nosili zápästné akcelerometre, ktoré zaznamenávali ich celkovú fyzickú aktivitu a jej intenzitu počas celého týždňa.
Spomedzi účastníkov bolo 33,7 % neaktívnych, čo znamená, že miernu až intenzívnu fyzickú aktivitu vykonávali menej ako 150 minút týždenne. 42,2 % z nich boli aktívni „víkendoví bojovníci“ – fyzickej aktivite sa venovali najmenej 150 minút, pričom aspoň polovicu stihli za jeden až dva dni.
Iba 24 % účastníkov sa fyzickej aktivite venovalo na pravidelnej báze – najmenej 150 minút týždenne, pričom tento čas si rozložili do niekoľkých dní.
Ukázalo sa, že až tak nezáleží na tom, či cvičíš v priebehu celého týždňa alebo len cez víkend – srdce si posilňuješ viac-menej rovnako. V oboch prípadoch klesá riziko srdcového infarktu (o 27 % v prípade víkendových bojovníkov a o 35 % pri pravidelnom cvičení), srdcového zlyhania (o 38 % a 36 %), fibrilácie predsiení (o 22 % a 19 %) a mozgovej príhody (o 21 % a 17 %).
„Naše zistenia naznačujú, že zvýšenie fyzickej aktivity, hoci len počas jedného alebo dvoch dní týždenne, môže zlepšiť kardiovaskulárne výsledky,“ hovorí hlavný autor štúdie Patrick T. Ellinor, úradujúci šéf kardiológie vo všeobecnej nemocnici v Massachusetts. Vedecký tím plánuje v najbližšom čase zistiť, či môže víkendová aktivita znížiť riziko aj širšieho spektra chorôb.
Radšej ráno alebo večer?
Nedávno štúdia priniesla prekvapivú odpoveď aj na častú otázku, či je lepšie cvičiť ráno alebo večer. Ukázalo sa, že ľudia, ktorí sa fyzickej aktivite venovali medzi 11. a 17. hodinou, mali menšie riziko predčasného úmrtia na srdcové alebo iné choroby ako tí, ktorí cvičili najmä ráno či večer. To sa presne zhoduje s časom dňa, keď je štatisticky najmenšia pravdepodobnosť, že ľudia dostanú infarkt.
Výskum bol veľmi podobný tomu, ktorý spomíname vyššie – vedci sledovali viac ako 90-tisíc ľudí, ktorí nosili zariadenia na monitorovanie pohybu.
Fyzická aktivita v akomkoľvek čase je však podstatne lepšia než žiadna. Výskum totiž najsilnejšie potvrdil najmä to, že muži a ženy, ktorí sa venovali stredne intenzívnej alebo intenzívnej fyzickej aktivite (ekvivalent rýchlej chôdze), žili dlhšie ako ľudia, ktorí cvičili zriedkavo – bez ohľadu na čas.
