Ľudia, ktorí sa fyzickej aktivite venovali medzi 11. a 17. hodinou, mali menšie riziko predčasného úmrtia na srdcové alebo iné choroby ako tí, ktorí cvičili najmä ráno či večer.
Popoludňajšie cvičenie nám môže predĺžiť život viac ako ranné alebo večerné cvičenie. Fyzická aktivita v akomkoľvek čase je však podstatne lepšia než žiadna. Zistili to vedci v rámci rozsiahleho výskumu na viac ako 90-tisíc mužoch a ženách. Štúdia vyšla v odbornom časopise Nature Communications.
Veda má čoraz viac dôkazov o tom, že zdravotné účinky cvičenia závisia aj od toho, kedy sa mu venujeme. V predošlých výskumoch sa ukázalo, že večerné cvičenie je lepšie na zníženie hladiny cukru v krvi, iné štúdie ukázali, že ranný pohyb je lepší na spaľovanie tuku. Šlo však o veľmi malé štúdie, ktorých výsledky boli nekonzistentné, a tak bolo ťažké z nich vyvodiť všeobecné závery, píše The Washington Post.
Nová štúdia konečne prináša jasnejšie výsledky. Zhromažďuje údaje o 92 139 ľuďoch zapojených do komplexnej dlhodobej štúdie UK Biobank, s ktorou sa začalo už v roku 2006.
Dobrovoľníkov, ktorí týždeň nosili zariadenia na monitorovanie aktivity, vedci rozdelili do skupín podľa toho, ako často a kedy sa pohybovali. Ich pohybové vzorce porovnali so záznamami o úmrtnosti do siedmich rokov od zapojenia do štúdie.
Ani ráno, ani večer
Najsilnejšie a najmenej prekvapujúce zistenie bolo, že muži a ženy, ktorí sa najčastejšie venovali stredne intenzívnej alebo intenzívnej fyzickej aktivite (ekvivalent rýchlej chôdze), žili dlhšie ako ľudia, ktorí cvičili zriedkavo, bez ohľadu na to, v aký denný čas sa hýbali.
Výskumníci však odhalili aj jemné súvislosti medzi poludňajším cvičením a dlhším životom. Ľudia, ktorí sa fyzickej aktivite venovali medzi 11. a 17. hodinou alebo si ju rozložili na celý deň, boli vystavení menšiemu riziku predčasného úmrtia na srdcové alebo iné choroby (okrem rakoviny) ako ľudia, ktorí cvičili najmä pred 11. hodinou alebo po 17. hodine.
Vedci zdôrazňujú, že tento popoludňajší časový rámec sa presne zhoduje s časom dňa, keď je štatisticky najmenšia pravdepodobnosť, že ľudia dostanú infarkt.
Prínos popoludňajšieho cvičenia pre dlhovekosť bol najvýraznejší u mužov a starších ľudí. Celkovo však zistenia naznačujú, že načasovanie cvičenia „môže mať potenciál maximalizovať zdravotné prínosy každodennej fyzickej aktivity“, uzatvárajú výskumníci.
Ráno zrejme spaľuješ viac
Pre mnohých ľudí je však cvičenie v týchto časoch nevýhodné, keďže vtedy väčšina z nich trávi čas v práci. Určitú nádej by preto mohla priniesť nová štúdia na myšiach, ktorá sa zameriavala na chudnutie. Dve skupiny hlodavcov bežali na páse – jedna skupina ráno, druhá večer. Vedci im po každom cvičení odobrali krv a tukové tkanivo.
Ukázalo sa, že v tukovom tkanive myší, ktoré behali ráno, sa vytvorili podmienky, ktoré by pravdepodobne viedli k väčšiemu spaľovaniu tukov. „Ich tuk uvoľňoval do krvného obehu podstatne viac mastných kyselín – stavebných kameňov tuku –, ktoré ich svaly použili ako palivo. A zvyšné tukové tkanivo vykazovalo väčší nárast aktivity určitých génov súvisiacich s metabolizmom tukov,“ skonštatovali vedci.
Tieto výskumy však treba brať s určitou rezervou. Bez ohľadu na to, či sa rozhodneš pre ranné alebo večerné cvičenie, rozdiely v predĺžení života a chudnutí nebudú v priebehu rokov výrazné, vravia odborníci. Stále platí, že najlepšie výsledky v oboch ohľadoch dosiahneš pravidelnou fyzickou aktivitou, bez ohľadu na to, kedy sa jej venuješ.
