Ľuboša Machaja schvaľujú aj odborníci, SaS si však myslí, že z dvoch odporúčaných kandidátov je tým horším. Koalícia našla pri dvojkolovej voľbe vzácnu zhodu na poslednú chvíľu.
Poslanci dnes v druhom kole voľby odhlasovali nového šéfa RTVS, ktorým bude od augusta 2022 Ľuboš Machaj.
Aj podľa odborníkov ide o vhodného kandidáta po piatich rokoch plných káuz, ktoré si na konto pripísal Jaroslav Rezník.
Machaja podporili všetky koaličné strany, už v prvom kole dostal hlasy od takmer všetkých poslancov OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí. Len dva hlasy mu chýbali, aby ho zvolili bez druhého kola. Strana Sloboda a solidarita však chcela, aby verejnoprávnu televíziu a rozhlas viedol Tibor Búza – druhý z odporúčaných kandidátov po verejnom vypočutí. Búza sa nakoniec do druhého kola neprebojoval, paradoxne sa doň vďaka hlasom extrémistov a opozičných strán Smer-SD a Hlas-SD dostal práve Rezník.
SaS po prvom kole hlasovania sľúbila, že Machaja podporí, poslankyňa Vladimíra Marcinková však ešte v stredu v rozhovore pre Refresher povedala, že napriek tomu nemôže vylúčiť problémy.
„Ale inštitúcia ako RTVS, v ktorej sú každý deň tlaky z verejného prostredia aj zo strany súkromných kontraktov, potrebuje mať na vrchole schopného krízového manažéra. Z verejného vypočutia vidím pána Búzu ako človeka, ktorý má náskok o míľové kroky v pripravenosti na takúto úlohu,“ povedala na margo dvojice Búza vs. Machaj.
Štvrtkové hlasovanie nakoniec prebehlo hladko a koalícia našla vzácnu zhodu na dôležitej politickej nominácii. Päť rokov povedie RTVS bývalý programový šéf rozhlasu z rokov 2006 až 2013 a dramaturg Ľuboš Machaj.
- Ako hlasovali poslanci Národnej rady SR a kto s kým spolupracuje.
- Čo o Machajovi hovoria odborníci.
- Ako zvládol nový šéf RTVS verejné vypočutie a čo dôležité povedal.
- Aké dôležité reformy verejnoprávnej televízie a rozhlasu nový šéf sľubuje.
- Prečo vyhlásil osobný bankrot.
- Prečo je Jaroslav Rezník pre odborníkov neprijateľný kandidát.
Dôležité hlasovanie sa uskutočnilo v čase veľmi hlbokej koaličnej krízy, keď strana Sloboda a solidarita avizuje zvolanie mimoriadnej republikovej rady, na ktorej sa rozhodne o zotrvaní v koalícii alebo odchode z nej a prípadných podmienkach alebo ultimátach.
SaS sa zároveň nezúčastňuje na koaličných radách, vzájomná diskusia preto neprebehla. OĽaNO svoju voľbu tajilo do poslednej chvíle.
Ľuboš Machaj – 67 hlasov (OĽaNO, Za Ľudí, Sme rodina)
Jaroslav Rezník – 41 hlasov (Opozícia okrem ĽSNS, György Gyimesi z OĽaNO, poslanci strany Republika a poslanci okolo Tomáša Tarabu)
Tibor Búza – 22 hlasov (SaS, Matúš Šutaj Eštók z Hlasu-SD, Tomáš Valášek z PS a náhradníčka za Mariana Kotlebu Slavěna Vorobeľová)
2. Kolo hlasovania v NR SR
Ľuboš Machaj – 89 hlasov
Jaroslav Rezník – 29 hlasov
Pri extrémistoch bude opatrný, chce návrat kvalitných novinárov a zmenu v O 5 minút 12
Podľa Ľuboša Machaja treba byť opatrný, pokiaľ ide o pozývanie poslancov extrémistických strán do diskusných relácií. Upozorňuje, že aj voliči ĽSNS síce platia koncesionárske poplatky, ale ak politici prekročia hranicu demokracie, nemali by dostať priestor. „Nedal by som úplne červenú kartu, ale určite by som bol oveľa opatrnejší ako v iných prípadoch,“ povedal Machaj v rozhovore pre Aktuality.sk.
Pokiaľ ide o financovanie, myslí si, že koncesionárske poplatky by sa mohli zvýšiť až na dvojnásobok, aby RTVS pokryla svoje potreby, považuje to však za nereálne.
Za nového riaditeľa by sa zmena na verejnoprávnych platformách mala prejaviť hlavne v online priestore, kam sa presúvajú aj diváci všetkých vekových skupín. „Online a práca s novými médiami je základ. Ak sa to neudeje, tak v najbližších rokoch bude úbytok divákov a poslucháčov pokračovať ešte rýchlejšie. Ľudia budú hľadať informácie a aj iné žánre inde. V RTVS ostanú len tí, ktorí inú voľbu nepotrebujú,“ hovorí Machaj. V rámci verejného vypočutia hovoril aj o potrebe skvalitnenia spravodajstva.
Dôležitosť vidí aj v návrate kvalitných novinárov, ktorí počas šéfovania Jaroslava Rezníka húfne pre jeho neštandardné postupy odchádzali ku konkurencii. Myslí si, že niektorých by dokázal presvedčiť, aby sa vrátili, menovite spomenul napríklad televíznu redaktorku Gabrielu Kajtárovú, ktorá odišla do TV Markíza.
Keďže má Machaj 68 rokov, vo viacerých diskusiách prišla reč aj na to, či bude mať dostatočnú dynamiku na to, aby RTVS viedol kontinuálne aktívne. Tvrdí však, že jeho vek je vykompenzovaný skúsenosťami. „Necítim, že by to bol problém. Aspoň dúfam,“ povedal Denníku N.
Pravdepodobne môžeme očakávať zmenu aj na poste moderátora politickej diskusie O 5 minút 12, ktorú dlhodobo zastáva Marek Makara. „Ja si myslím, že súčasný moderátor nie je natoľko akceptovaný širokým okolím, ako by mal byť. Moderátorom takejto diskusie by mal byť skúsenejší novinár, ktorý je širšie akceptovaný. No to sú všetko predčasné témy,“ povedal Denníku N.
Vybavený veľmi vysokou morálnou a etickou integritou
Odborník na dezinformácie Jakub Goda spolupracujúci s palácom prezidentky považoval za najlepšieho kandidáta Tibora Búzu. Po verejnom vypočutí Machaja umiestnil na pomyselné druhé miesto s konštatovaním, že má veľmi dobré referencie, ak ide o ľudskú stránku.
„Pôsobil v rozhlase, veľa a presvedčivo hovorí o význame verejnoprávnosti, z jeho projektu je jasné, že výborne pozná prostredie RTVS a vie, čo treba zmeniť. Vyžreboval si posledné miesto v poradí, išiel po 11 hodinách čakania a zvládol to s nadhľadom a pokojom...“ povedal Jakub Goda.
V komisii na verejnom vypočutí sedeli okrem politických zástupcov z mediálneho výboru aj riaditeľ Českej televízie Petr Dvořák, predseda SAV Pavol Šajgalík, novinár Pavol Fejér a Ivan Godársky z organizácie Memo 98. Práve Búzu a Machaja označili za dvoch vhodných kandidátov v zelenej farbe pomyselného semaforu. Rezníka dali do červenej ako neodporúčaného.
V prípade Machaja odborná komisia vyzdvihla jeho odborné skúsenosti a prehľad vo verejnoprávnom prostredí. Projekt, ktorý predstavil, považuje za realizovateľný aj z finančného hľadiska. „Kandidát je známy v mediálnom prostredí, ukazuje sa ako veľmi kompetentný, ale pritom aj dostatočne pragmatický. Je zrejmé, že je vybavený veľmi vysokou morálnou a etickou integritou,“ napísala komisia do záverečného hodnotenia.
Jakub Goda očakáva, že sa RTVS môže „posunúť bližšie k úrovni, akú si doba pýta alebo aká je snáď až nevyhnutná, aby sme sa tu najbližšie roky nezbláznili“. Verejnoprávny priestor považuje Goda za dôležitý v informačnej vojne, ktorá aktuálne prebieha.
„RTVS je naše najväčšie delo, pokiaľ ide o zásah a potenciál dôveryhodnosti serióznych správ a rozumného obsahu. Je radosť už len rozmýšľať nad tým, čo všetko by sa tam dalo robiť v kontexte dnešných čias,“ hovorí odborník na dezinformácie.
Zbankrotoval kvôli rádiu
Krátko po prvom kole voľby zverejnil denník SME informáciu, že Ľuboš Machaj je v osobnom bankrote. Týmto spôsobom rieši svoj starý dlh z čias, keď zachraňoval rádio Twist, ktoré spoluzakladal. Bankrot vyhlásil na súde v roku 2020, celý proces však ešte nie je ukončený. Pre SME Machaj povedal, že musia akceptovať ešte jednu poslednú vec.
Išlo o pôžičku rádia premenovaného na Rádio Viva v hodnote niekoľkých miliónov korún. Keďže dlžoby nedokázal splácať, vyriešil ich osobným bankrotom.
Hnutie OĽaNO považuje bankrot za legitímny a legálny dôvod ako situáciu vyriešiť. Predseda mediálneho výboru nevníma túto vec ako diskreditačnú.
Prečo bol Rezník problém
Za Jaroslava Rezníka mala RTVS množstvo káuz, v rámci verejného vypočutia mu obzvlášť vyčítali náklonnosť k bývalému šéfovi spravodajstva Vahramovi Chuguryanovi. Ten odišiel až po neprehliadnuteľných problémoch na začiatku vojny. Vpád Kremľa do suverénnej susednej krajiny aj vinou jeho zlyhania RTVS nezvládla.
Opakovane robila verejnoprávna televízia chyby aj pri pandémii, napriek tomu dostal podľa kuloárnych informácií Chuguryan „zlatý padák“, teda veľmi vysoké odstupné, a Rezník ho pri jeho odchode chválil za dobre odvedenú prácu. Aká bola konečná výška odstupného, dodnes nechce RTVS ani napriek dopytom poslancov a novinárov zverejniť. Na vypočutí hovoril, že len dodržal dohodu zo zmluvy.
Aj odborná komisia kritizovala jeho manažérske zlyhania, ak ide o personálnu stránku. „Reputačná záťaž kandidáta je obrovská, až diskvalifikačná,“ píše sa v stanovisku.
Komisia zároveň pripísala Rezníkovi odchod mnohých novinárov, ktorí z RTVS prešli do komerčnej sféry, kde sa im zjavne darí. Mnohí hromadne opisujú, že dôvodom ich odchodu bol práve dlhodobý prístup odchádzajúceho riaditeľa.
„Z manažérskeho hľadiska nevedel napríklad vysvetliť, prečo neustále prejavoval dôveru voči bývalému šéfovi spravodajstva Vahramovi Chuguryanovi. Chýba reflexia masového odchodu redaktorov zo spravodajstva.“ Odborníci opakovane kritizovali morálne kvality Rezníka ako kandidáta na šéfa RTVS.
V stanovisku napísali, že Rezník niekoľkokrát počas verejného vypočutia klamal. Zároveň je o ňom známe, že má blízko k politikom, a RTVS bola často prehnanejšie servilná ako ostatné médiá. Komisia konštatovala, že televízia a rozhlas trpeli pre Rezníkovu ochotu pomáhať politikom, od ktorých dostával podporu.
Jaroslav Rezník v rozhovore pre Denník N povedal, že semafor nepovažuje za férový, pretože mu z neho vychádza, že odborníci preferovali liberálnych kandidátov.
