Igor Matovič pretláčal nápad plošného testovania antigénovými testami viackrát. Raz sa mu podarilo zorganizovať masívnu akciu, druhýkrát jej slabší odvar. Slováci sa však musia testovať do dnešného dňa, aj keď je efektivita minimálna.
Bývalý premiér Igor Matovič ho nazval „atómovou zbraňou“ a jedinou alternatívou lockdownu v čase zúriacej druhej vlny pandémie. Celoplošné testovanie úspešne zorganizoval za pomoci Ozbrojených síl SR a tisícok zdravotníkov v októbri a novembri 2020. Druhýkrát v januári 2021 za pomoci koaličných partnerov s krycím názvom „skríning“.
Plošný skríning trvá až do dnešného dňa. Igorovi Matovičovi sa totiž jeho formu podarilo implementovať do covid automatu aj napriek tomu, že vedci nič také nenavrhovali. Výsledkom je nutnosť testovať sa podľa farby okresu na ceste do práce a mať maximálne 7 dní starý test, ak chceme využívať služby alebo navštevovať obchody a inštitúcie.
Antigénové testovanie je však predražené. Primátor Hlohovca Miroslav Kollár upozornil, že za jedného pozitívneho v okrese zaplatili 22- až 23-tisíc eur. Zo 4 799 testovaných za jediný víkend odhalili dvoch pozitívnych. „To sa oplatí,“ skonštatoval ironicky.
Kým v Hlohovci zachytili pozitivitu 0,04 %, celoslovenská pozitivita za nedeľu bola 0,27 %. S odvolaním sa na podobné čísla sú za zmenu testovacej stratégie aj odborníci Vladimír Krčméry a Peter Sabaka. Súhlasia, že antigénové testy by sa mali používať cielene, napríklad v marginalizovaných skupinách, v rizikových skupinách, v rámci konkrétnych udalostí, v nemocniciach a vo veľkých firmách. Obaja v Na telo plus pred týždňom potvrdili, že by sa v dohľadnom čase mohlo testovať len 5 až 10 % populácie.
Za zrušenie skríningového testovania je aj Richard Sulík. „Nevidíme žiaden dôvod pokračovať v neefektívnom testovaní a zakazovať chodiť ľuďom napríklad behať po ôsmej večer, keď je ešte svetlo,“ povedal šéf SaS.
- Ako sa Igorovi Matovičovi podarilo zorganizovať dve kolá plošného testovania.
- Ako zvládol pretlačiť plošný skríning, ktorý trvá do dnešného dňa.
- Prečo nemusel mať expremiér pravdu, keď tvrdil, že antigénové testy pomáhajú spomaliť vývoj pandémie na Slovensku.
- Koľko testovanie antigénovými testami stojí.
- Ktoré kauzy antigénové testy priniesli.
- Aká zmena testovacej stratégie nás pravdepodobne čaká.
- Čo si o zmene testovacej stratégie myslia odborníci.
Sklady sú stále preplnené
Slovensko má aj dnes k dispozícii ešte milióny testov, ktoré môže využiť efektívnejšie. Podľa úradu správy štátnych hmotných rezerv je v súčasnosti k dispozícii ešte minimálne 15 miliónov testov. „Aktuálne má SŠHR SR na sklade antigénové testy, ktoré nakúpilo MZ SR – cca 15 miliónov kusov, ktoré vyskladňuje na základe požiadaviek orgánov krízového riadenia, to znamená, že nie sú určené iba pre potreby MOM,“ povedala Refresheru hovorkyňa Natália Petríková. Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ nežiadalo SŠHR o nakúpenie ďalších testov.
Pri súčasnej spotrebe antigénových testov (120- až 500-tisíc testov denne) by tak malo mať Slovensko zásobu na niekoľko mesiacov.
Ešte za ministra Mareka Krajčího Slovensko nakúpilo aj obrovské množstvo testov, ktoré by sa v prípade udelenia výnimky mohli použiť na samotestovanie.
Žiakov na školách môžu testovať šetrnejšími a presnejšími kloktacími testami. Je však len na samotnom zriaďovateľovi, či na túto formu testovania pristúpi. Rezort na oficiálnej stránke ponúka možnosť žiadať o kloktacie testy.
Ministerstvo kontroluje odpadové vody, na otázky o zmene stratégie zatiaľ neodpovedá
Hlavný hygienik Ján Mikas sa počas minulej stredy zúčastnil na rokovaní vlády, aby sa s ministrami a premiérom porozprával aj o zmene testovacej stratégie. Úrad verejného zdravotníctva ani ministerstvo zdravotníctva neodpovedali na otázky Refresheru, či, ako a kedy by sa mohol spôsob využitia antigénových testov zmeniť.
Namiesto odpovedí o zmenách v skríningovom testovaní informovali o strategickej novinke, ktorou je systém monitoringu odpadových vôd.
„Na dané lokality sa budeme musieť zamerať v tejto súvislosti PCR testovaním v rizikových zónach. Z indikátorov v spodných vodách sa dá napríklad povedať, že v tejto dedine je nárast infekčnosti, zároveň sa dá aj sekvenovať, o akú mutáciu ide. Vďaka tomu vieme predpokladať, kde nastane problém. Na rizikovú lokalitu by sa následne zamerala aj činnosť hygienikov a epidemiológov, časť obyvateľstva v rizikovej zóne by bola testovaná PCR testami, ale len lokálne, kde by sme mali indíciu, že by mohlo dôjsť k zhoršeniu.“
Koľko nás naozaj stojí jeden pozitívny?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či, kedy a ako by sa mohla podľa kompetentných úradov zmeniť testovacia stratégia.
- Ktoré kauzy a hádky Matoviča so Sulíkom či prezidentkou Čaputovou priniesli antigénové testy.
- Koľko zaplatilo Slovensko za plošné testovania z roku 2020 a z akých zdrojov peniaze išli.
- Prečo je štúdia o plošnom testovaní na Slovensku z časopisu Science, ktorou argumentuje Igor Matovič, nepresná.
