Dokument Seaspiracy: 5 bombastických tvrdení sme overili s odborníkmi – je všetko naozaj pravda?

Dokument Seaspiracy sa na Netflixe prvýkrát objavil pred necelým mesiacom. Odvtedy sa dostal do top desiatky na streamovacej platforme v niekoľkých krajinách. Ide o 90-minútovú snímku, ktorá odhaľuje „temné zákutia komerčného rybolovu".

Za konzervou tuniaka, ktorú máš zrejme doma aj ty, možno stojí otrocká práca, množstvo mŕtvych vtákov, delfínov, veľrýb či korytnačiek a len ťažko napraviteľné škody na životnom prostredí. My sme sa pozreli na najvýraznejšie tvrdenia, ktoré u nás zarezonovali, a overili sme, či sú pravdivé.

Dôvodom boli kritické reakcie niektorých médií aj vedcov, ktorí naznačujú, že s dokumentom nie je všetko v kostolnom poriadku. Napríklad Christina Hicks, profesorka environmentálnych štúdií na Lancasterskej univerzite, ktorá v dokumente účinkovala, po zverejnení na Netflixe svoju účasť zjavne oľutovala: „Mám čo o Seaspiracy povedať, ale nepoviem. Áno, tento priemysel má problémy, ale rovnako sa posúvame vpred a ryby aj naďalej zostávajú dôležitou súčasťou obživy v lokalitách ohrozených nedostatkom potravín,“ napísala na Twitteri.

Jej reakcia do veľkej miery zhrňuje, čo je vlastne na dokumente Seaspiracy zlé. Režisér Ali Tabrizi narába s dátami ľahkovážne, a hoci viaceré tvrdenia znejú presvedčivo, mnohé z nich vedci upresňujú či vyvracajú. V článku sa pozrieme na päť najvážnejších tvrdení, ktoré skresľujú realitu a spoločne vedú ku kontroverznej výzve adresovanej divákovi: ak ti záleží na živote, vzdaj sa rýb.

Unnerving to discover your cameo in a film slamming an industry you love & have committed your career to. I’ve alot to say about #seaspiracy- but won’t. Yes there are issues but also progress & fish remain critical to food & nutrition security in many vulnerable geographies. pic.twitter.com/gKlopL64Gt

— Christina Hicks (@ChristinacHicks) March 26, 2021

1. Život v oceánoch vymrie v roku 2048. Potom vyhynie aj ľudstvo

K tomuto odvážnemu tvrdeniu dokumentaristi dospeli zložením viacerých štúdií a viacerých problémov v oblasti ochrany oceánov a morí. Prvým argumentom je potravinový reťazec. Ak vyhynú ryby (lebo ich vylovíme, zabijeme pri love alebo im zničíme prostredie natoľko, že neprežijú), ohrozujeme fytoplanktón.

Tieto mikroskopické organizmy tvoria ochrannú bariéru pre nás všetkých. Dokument s odkazom na štúdiu IMF hovorí, že fytoplanktón absorbuje až štyrikrát toľko CO₂ ako celý Amazonský prales. Až 93 percent svetovej zásoby CO₂ je uchovaných v oceánoch. Tieto čísla sú podľa odborníkov reálne. Nebyť toho, že sa planktón stará o uskladňovanie oxidu uhličitého hlboko v moriach, planéta by bola oveľa teplejšia už dnes.

Problém v tvrdení však nastáva, keď nás dokument presviedča, že k vyhynutiu života v oceánoch sa blížime nesmiernou rýchlosťou. Seaspiracy diváka postaví pred hotové číslo: do roku 2048 budú „oceány prakticky prázdne“.

Toto tvrdenie je dezinformáciou. Zneužíva starý výskum z roku 2006 s neaktuálnymi číslami, ktorý medzičasom zavrhli aj jeho autori. Štúdia tvrdila, že do roku 2048 ľudstvo podľa predpokladov vedcov natoľko vyťaží morské populácie komerčným rybolovom, že rybárom by sa darilo chytať len 10 percent toho, čo považujeme za historicky najväčšie úlovky.

Seaspiracy posúva význam tohto čísla do roviny, že by boli oceány „prakticky prázdne“ a následkom toho by bolo v ohrození aj ľudstvo samotné.

Morský biológ, zoológ a ochranca prírody Robert Hofrichter pre Refresher hovorí, že takéto strašenie je kontraproduktívne. Uznáva, že stav sveta je hrozný, no odvážne tvrdenia v dokumente považuje za nezmyselné, až groteskné, a to aj napriek tomu, že tvorcovia filmu chcú nimi Zemi pomôcť.

„Úmysel je dobrý – otriasť ľuďmi. Ale musí sa to robiť na pravdivých základoch,“ povedal nám Hofrichter.