Kristýna odišla na Nový Zéland za svojich študentských čias, ale odvtedy v tejto ostrovnej krajine, kde pandémia koronavírusu akoby neexistovala, prežila už sedem dlhých rokov.
Na letnom festivale sa pod pódiom tlačia tisícky ľudí bez rúška, rukavíc či dezinfekčného gélu. Veselo popíjajú, počúvajú kapely ohlušujúce ušné bubienky a vykrikujú po sebe s kamarátmi. Tieto situácie sme na Slovensku zažívali naposledy na festivaloch v roku 2019, keď koronavírus nepoznal slovník takmer žiadneho z nás. Na Novom Zélande je to však realita dnešných dní.
Aj keď sa uplynulé leto nieslo v znamení uvoľnených opatrení a svoje brány pootváralo množstvo nočných klubov, vo vzduchu sa napriek tomu vznášala atmosféra pandémie. Na Novom Zélandu ju takmer nepoznajú. Zavreté kluby? Zrušené festivaly? Za posledné mesiace museli na Novom Zélande zareagovať na lokálny prenos koronavírusu len párkrát, a tak si tam ľudia môžu dovoliť žiť, akoby pandémia ani neexistovala.
- Ako sa Kristýna dostala na Nový Zéland za študentských čias
- Či sa na Nový Zéland môžeš vďaka špeciálnym vízam dostať aj ty
- Ako Kristýna prešla od zbierania ovocia k práci v ženskom väzení
- Kedy pomáhala ľuďom s drogovou závislosťou či domácim násilníkom
- Ako vyzerajú hudobné festivaly na Novom Zélande bez rúšok a koronavírusu
- Či sa môžeš ísť slobodne najesť do reštaurácie ako za starých čias
- Čo sa deje, keď na Novom Zélande objavia tri prípady koronavírusu
- Ako si z trikrát vyššieho platu môže dovoliť oveľa viac ako doma
- Ako prežívala teroristický čin v mešitách z operačného strediska polície
- Prečo dodnes nemôže spávať, keď prežije zemetrasenie
Pošťastili sa špeciálne víza na Nový ZélandUž pred rokmi sa na Nový Zéland vydala Češka Kristýna Koóšová, ktorá na ostrov na okraji Tichého oceánu vedľa Austrálie prišla len skúsiť šťastie ako študentka. Študentské dobrodružstvo sa však postupne premenilo na nový život. „S najlepšou kamarátkou sme požiadali o Working Holiday víza a pošťastilo sa nám,“ spomína dnes Kristýna na svoj odchod z domu.
Najskôr si len s ťažkosťami vedela predstaviť, že na Novom Zélande začne žiť dlhodobo, pretože pôvodne pricestovala skôr na prázdniny. O tejto ostrovnej krajine si v cestopisoch môžeš prečítať prevažne len chvály, pretože ponúka nádhernú prírodu, vysoký životný štandard a pohodových miestnych obyvateľov. Kristýna však nezažila ideálny štart.
„Nás tu hneď prvý mesiac okradli, keď sme stopovali a dokonca sme boli aj v novinách,“ vracia sa k začiatkom. Na základe nepríjemnej skúsenosti si však nevytvorila obraz o celej krajine. „Nestačila som sa diviť, akú krásnu prírodu majú a akí sú všetci priateľskí, ale samozrejme záleží človek od človeka. Keďže nás okradli, tak sme mali ako negatívne, tak aj pozitívne skúsenosti,“ vysvetľuje.
Zo začiatku som pracovala ako každý backpacker a zbierala som jablká, broskyne, kiwi, alebo som postupne prešla do veľkochovu sliepok a napokon do pekárne.
Ako sa na Nový Zéland môžeš dostať aj ty?
O príchode na Nový Zéland pomocou špeciálnych víz Working Holiday sníva čoraz viac Slovákov. Aby si víza získal, treba mať kusisko šťastia a spĺňať viacero podmienok. Nesmieš mať menej ako 18 alebo viac ako 35 rokov, je potrebné slovenské občianstvo aj trvalý pobyt, veľkou prekážkou sú aj deti, ale na druhej strane si o víza môžu požiadať manželské dvojice. Ak tieto podmienky spĺňaš, môžeš skúsiť šťastie, ale nesmieš zabudnúť, že Working Holiday víza dostaneš len raz v živote.
Aj keď sa dnes Kristýna môže pochváliť rozbehnutou kariérou, keď prvýkrát pricestovala na Nový Zéland, tak si veľmi medzi prácami nemohla vyberať. „Zo začiatku som pracovala ako každý backpacker a zbierala som jablká, broskyne, kiwi, alebo som postupne prešla do veľkochovu sliepok a napokon do pekárne,“ vysvetľuje, že na začiatku netreba mať veľké oči a čakať výborne platené práce v kancelárii.
Jej život sa zmenil, keď stretla svojho vtedajšieho priateľa pôvodom z Čile, o ktorom najskôr ani nevedela, že spolu začnú chodiť. „Ten mi ponúkol partnerské víza a ja som začala premýšľať o tom, čomu sa vlastne chcem v budúcnosti venovať,“ objasňuje. Kristýna vedela, že život na Novom Zélande znie lákavo, ale aj tak sa vrátila naspäť domov do Česka, kde ju len dva semestre delili od dokončenia štúdia práva.
Z práce v pekárni do ženskej väznice
Keď odchádzala z Nového Zélandu, tak pracovala v pekárni, ale s právnickým titulom mala vyššie ambície. „Po obhajobe diplomovej práce a získaní titulu sa mi naspäť do pekárne nechcelo, tak som vymýšľala, ako sa dostanem bližšie k právu. V tom čase zhodou okolností prebiehal veľký nábor do väzenskej služby, tak som sa prihlásila aj ja,“ hovorí Kristýna.
Vzali ju a tri nasledujúce mesiace strávila na školení, kým sa oficiálne stala Corrections Officer. „Je to niečo medzi dozorcom a vychovávateľom, ako tieto pozície poznajú ľudia v Česku a na Slovensku,“ vysvetľuje.
Zaradili ju do ženskej väznice, kde sa premleli najrôznejšie prípady a typy ľudí, ale ani zďaleka nešlo o divočinu, akú v ženských väzniciach zažívajú dozorcovia niekde v Strednej či Južnej Amerike. Na Novom Zélande sa vo väznici výlučne pre ženy väčšinou dodržiaval poriadok, keďže v krajine miera kriminality dosahuje len zlomok tej, ktorú možno z iných krajín sveta poznáš z filmov či dokumentov.
Svoju prvú novozélandskú prácu po získaní právnického vzdelania chcela po dvoch rokoch posunúť na vyššiu úroveň. Našla nový pilotný program tamojšieho Ministerstva spravodlivosti a Department of Corrections, ktorým chcela vláda pomáhať čerstvo prepusteným ľuďom.
Divoké festivaly, žiadne rúška a pomoc drogovo závislým
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako vyzerajú hudobné festivaly na Novom Zélande bez rúšok a koronavírusu
- Či sa môžeš ísť slobodne najesť do reštaurácie ako za starých čias
- Čo sa deje, keď na Novom Zélande objavia tri prípady koronavírusu
- Ako si z trikrát vyššieho platu môže dovoliť oveľa viac ako doma
- Ako prežívala teroristický čin v mešitách z operačného strediska polície
- Prečo dodnes nemôže spávať, keď prežije zemetrasenie
