Ako predátor vyhľadáva svoje ciele?
Deti trávia na internete množstvo voľného času, zdieľajú o sebe súkromné informácie a pridávajú fotografie v spodnom prádle či plavkách, ktoré sú vyhľadávaným objektom sexuálnych predátorov. Tí sa ku svojim obetiam snažia dostať pod falošnou identitou – vytvoria si profil mladého chlapca či dievčaťa a nadviažu kontakt, ktorý niekedy udržujú aj dlhé mesiace.
Niektorí sa chcú s deťmi stretnúť, iným skôr vyhovuje iba internetová komunikácia, pri ktorej postupom času začnú od mladistvých vyžadovať erotické fotografie či videá. Akým spôsobom sa dokážu predátori dostať „pod kožu“ dieťaťa?
IPčko, internetová poradňa pre mladých
- Ako si predátor získa dôveru dieťaťa
- O prípade znásilneného dievčaťa, ktoré neskôr s manželom nemohlo dosiahnuť orgazmus
- Akým spôsobom premýšľa predátor
- Prečo je podľa Schlesingera TikTok najnebezpečnejšou sociálnou platformou
Pribudlo podľa vašich vedomostí počas pandémie viac sexuálne motivovaných online útokov voči deťom?
Určite áno. Európska únia zaznamenala vysoký nárast. Nechcem nikoho strašiť, ale tým, že sú ľudia zatvorení doma a nudia sa, nedokážu niektoré potreby ventilovať vo fyzickej aktivite ako predtým. Čítal som, že výrazne narástla tiež návštevnosť pornografických webov. A toto všetko otvára prostredie na to, aby sa najviac zraniteľné deti stali obeťami.
Musí si najprv odsledovať situáciu, začína opatrne. Keď však vidí, že tie zábrany opadli, ide na to sofistikovane. Podobne fungujú aj sérioví vrahovia. Ani oni nezačínajú s „dokonalou vraždou“, no časom sa ich schopnosti alebo doslova ohavnosti zlepšia.
Je možné, aby rodič odpozoroval, že je v okolí jeho dieťaťa pedofil?
Niektorí pedofilovia si svoju orientáciu uvedomujú a sú pod dohľadom lekára. Väčšina sa však môže prezradiť napríklad svojou komunikáciou. Normálny človek napríklad pri 12-ročnom a mladšom dievčati nebude mať sexuálne poznámky. Väčšinou to pritom bývajú sexuálne poznámky výrazne vulgárneho charakteru. Nemožno však jednoznačne nazvať pedofilom toho, kto má takéto zvrhlé poznámky.
Čiže z komunikácie by to dokázal vytušiť aj laik?
Určite sa to dá postrehnúť zo spôsobu komunikácie. Ďalšie dobré vodítko je to, ak sa dotyčná osoba chváli, že vo výraznej miere navštevuje pornografické kanály. Cez ne napríklad posiela erotický obsah mladším vekovým kategóriám – a nad tým sa už treba určite pozastaviť, pretože môžeme hovoriť o trestnom čine.
A spozornieť treba aj vtedy, ak dospelý posiela pornografické video alebo fotografie tohto formátu súvisiace s deťmi inému dospelému. Hoc aj ako „žart“ alebo niečo na „pobavenie“. Tu si treba uvedomiť, že v každom žarte je aj kúsok pravdy.
Na čo by si mali deti dávať v online svete pozor?
Sociálne siete môže navštíviť akákoľvek osoba z ktorejkoľvek časti sveta. A ak tam má malé dieťa fotografie v spodnom prádle či plavkách, nie je to správne. Pretože nikto z nás, ak by sme hovorili aj o dospelých, by nechodil do električky s tým, že ukazuje svoj album fotografií v spodnom prádle či v plavkách a nerozpráva neznámym ľuďom svoje zážitky zo súkromného života.
Na sociálnych sieťach to však veľa ľudí robí a ani si to neuvedomujú. A najmä deti. Dievčatá nad 12 rokov neraz rozposielajú fotografie, ktoré by sa vedeli zaradiť na eroticky ladené servery a nie do skupiny medzi deti. A presne toto vyhľadáva sexuálny predátor. Ak na takúto skupinu narazí, začne tie dievčatá oslovovať.
Takže deti svojimi fotografiami na internete nechtiac ponúkajú predátorom návnadu.
Určite. Deti to nerobia vedome. Dievčatá v spomínanej kategórii 12 plus majú často napríklad so svojimi staršími kamarátmi dvojzmyselné debaty. Týmto spôsobom ich ako keby lákali na sex, no v skutočnosti to nemyslia vážne.
Ako si predátor získa dôveru mladého človeka?
V prvom rade nevystupuje pod svojou pravou identitou, ale vydáva sa za mladé dievča či chlapca a nikdy nemá iba jeden profil. A podobne pracujú predátori aj voči seniorom či napríklad slobodným mamičkám, ktoré hľadajú oporu v potenciálnom partnerovi. Tieto tri skupiny sú najohrozenejšie.
Ako funguje premýšľanie predátora, ktorý sa zameriava na deti?
Ak hovoríme o sériových predátoroch, každý z nich začína s nejakým úvodným rozbehom. Určite nevie všetko od začiatku. Musí si najprv odsledovať situáciu, začína opatrne. Keď však vidí, že tie zábrany opadli, ide na to sofistikovane. Podobne fungujú aj sérioví vrahovia. Ani oni nezačínajú s „dokonalou vraždou“, no časom sa ich schopnosti alebo doslova ohavnosti zlepšia.
Je správanie predátora zameriavajúceho sa na deti odlišné od niekoho, kto pácha sexuálne násilie na dospelých alebo funguje v podobných schémach?
Sú tam podobnosti aj odlišnosti. Páchateľ, ktorý sa orientuje na deti, môže mať za sebou traumatizujúce detstvo. Mohol byť dokonca obeťou sexuálneho násilia, ktorá nedostala psychologickú pomoc. V tomto prípade hovoríme o neliečení posttraumatického stresu, ktorý prepukol do niečoho iného. Predátor však môže mať aj istú predispozíciu – mozgovú poruchu, poruchu osobnosti a podobne.
Môže sa stať, že napríklad malému dievčaťu niekto napísal sexuálnu ponuku alebo jej súčasne s tým návrhom poslal fotku obnaženého penisu. Dievča sa kvôli tomu môže zľaknúť a dlhodobo zažívať tiesnivé stavy.
Akým spôsobom za sebou zametá stopy?
Predátori sa napríklad zameriavajú na komunity detí v zahraničí, nie na Slovensku. Alebo naopak, predátori zo zahraničia komunikujú s našimi deťmi. Druhá vec je tá, že pokiaľ predátor niečo rozbehne, nemusí fungovať cez svoju IP adresu, môže sa pripájať z online kaviarne. Ale to už sú páchatelia, ktorí sa vypracovali a robia to na sofistikovanej úrovni.
Sú medzi sériovými predátormi aj mladší ľudia alebo prevažne starší muži či ženy?
Aj mladší. Poviem relatívne nedávny príklad. V jednom prípade matka 12-ročnej obete zistila, že ju sexuálne obťažoval 17-ročný páchateľ. Keď sa dozvedela, koľko má rokov, chcela stiahnuť trestné oznámenie, aby mu nezničila život. Zistilo sa však, že tento mladý muž už v podobných prípadoch vydieral ďalšie tri dievčatá.
Takže ono to vôbec nemusí začať až u starších, ale v mladom pubertálnom veku. K tejto téme je aj jedna zaujímavá štatistika. Čo si myslíte, kto je najčastejší páchateľ pokusu o znásilnenie? Ten, ktorý obeť vidí prvýkrát alebo ten, ktorý sa s ňou čiastočne pozná?
Zrejme ten, ktorý ju už nejakým spôsobom pozná.
Presne tak. A to percento sa pohybuje okolo 80 %. Ide o bývalých kamarátov, spolužiakov, známosť z baru... čiže nehovoríme o náhodne vybranej obeti. K takémuto prvému pokusu o znásilnenie môže prísť napríklad na lyžiarskom výcviku či na chatových akciách.
Keď si mladí chalani povedia „ožereme baby a budeme sexovať“. Mladým ľuďom vysvetľujem, že toto už nie je sex, ale znásilnenie. Dievča sa zobudí a čo si uvedomí ako prvé? To, že má opicu. A potom uvidí, že má vedľa seba „opicu“, s ktorou nechcela dobrovoľne spať.
S vašimi kolegami sa stretávate s deťmi – obeťami sexuálnych útokov. Ako sa po takomto hrozivom zážitku cítia?
V takomto prípade u dieťaťa počítame s posttraumatickým stresom. Dieťa, na ktorom bol spáchaný sexuálne motivovaný útok, veľakrát o svojom negatívnom zážitku mlčí. Obete sa niekedy prihlásia až po mesiacoch či rokoch. Osobne mám jednu známu, ktorá je už dospelá, no jej rodičia do dnešného dňa nevedia, že ju ako 12-ročnú znásilnili.
Zdôverila sa s tým len dvom osobám – svojej kamarátke a mne. Povedala mi o tom, keď mala 19 rokov, čiže to dlho držala v tajnosti. Inak o tom nevie nikto. Sexuálny útok na dieťa značne zmení jeho postoj voči prostrediu.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo sa detskými obeťami stávajú takmer výhradne výrazní introverti alebo extroverti
- Koľko pornografických webov dokázali vymenovať ôsmaci zo základnej školy
- Nakoľko by mal rodič kontrolovať správanie svojho potomka v online priestore
- Prečo sa predátor vyhýba dominantným dievčatám
