Prezident Donald Trump rozdelil americkú spoločnosť ako málokto pred ním. Dokáže ho však poraziť demokrat Joe Biden?
Pre USA je aktuálne najdôležitejší dátum 3. november 2020. Práve na tento deň pripadnú voľby, v ktorých spoznáme meno nového amerického prezidenta.
Donald Trump sa usiluje o svoje znovuzvolenie a možnosť byť nájomníkom v Bielom dome ďalšie štyri roky. Množstvo škandálov, aktuálne problémy okolo epidémie koronavírusu či neutíchajúce protesty hnutia #BlackLivesMatter však do pozície favorita posúvajú skôr jeho protikandidáta, Joea Bidena. Naznačujú to aj posledné prieskumy, podľa ktorých má kandidát demokratov náskok približne osem percentuálnych bodov.
Tieto voľby sú navyše poriadne špecifické. Americký prezident sa sám zotavuje z nákazy koronavírusom, prvá predvolebná debata bola fraškou, v ktorej sa obaja politici len prekrikovali, a je pravdepodobné, že konečné výsledky tentokrát nespoznáme ani týždeň po uzavretí hlasovacích miestností.
- Ako americké voľby ovplyvní koronavírus, ktorým sa nakazil Donald Trump
- Prečo výsledky tentokrát nebudú známe hneď po uzavretí volebných miestností
- Čo sa môže stať v prípade, že Trump prehrá
- Ako funguje americký volebný systém
- Čo je najväčšia slabina Joe Bidena
Volebný systém, aký u nás nepoznáme
V amerických prezidentských voľbách proti sebe už tradične stoja kandidáti najsilnejších politických strán - Demokratickej a Republikánskej strany. Tých si ešte pred veľkým finále obe strany vyberajú v takzvaných primárkach, teda vnútrostraníckych voľbách, ktoré sú v každom zo štátov USA.
Keď Donald Trump v roku 2015 v Trump Tower vo veľkom štýle ohlásil kandidatúru, nikto jeho politické ambície nebral príliš vážne. Napriek tomu sa mu o rok na to podarilo zvíťaziť v primárkach a stal sa kandidátom republikánov na amerického prezidenta.
Ťažil z imidžu známeho biznismena a boháča, ale aj populistických vyjadrení k imigrácii, postaveniu americkej ekonomiky vo vzťahu k Číne a cieleniu na početnú voličskú základňu Američanov žijúcich na vidieku. Napriek tomu mu prieskumy nedávali veľkú šancu na úspech.
Súboj o Biely dom bol však napokon napínavý a po zatvorení volebných miestností sa obaja kandidáti - Donald Trump aj kandidátka demokratov, Hillary Clintonová, vo vedení striedali. Donaldovi Trumpovi sa však podarilo zvíťaziť v rozhodujúcich štátoch, akými sú napríklad Florida či Ohio. Už vtedy bolo jasné, že sa stane 45. prezidentom USA.
Ak by však v USA bol formát volieb rovnaký, ako napríklad na Slovensku, Donald Trump by sa prezidentom nestal. Získal totiž o takmer tri milióny hlasov menej než Hillary Clintonová (46,1 % vs. 48,2 %). Lenže v USA celkový počet hlasov o prezidentovi nerozhoduje.
Američania si prezidenta volia nepriamo – cez takzvaných voliteľov. Každý štát má určitý počet takýchto zástupcov. Najviac, 55, ich má Kalifornia. Vo väčšine štátov platí pravidlo - víťaz berie všetko. Znamená to, že kandidát, ktorý získa viac hlasov voličov, získa aj všetky hlasy voliteľov. Teoreticky je však možné, aby dal voliteľ hlas kandidátovi, ktorého si sám vyberie. Stalo sa to už aj v minulosti.
Vo voľbe prezidenta sú hlasy voliteľov dôležitejšie ako ľudové hlasovanie. Aby sa kandidát stal
americkým prezidentom, musí získať nadpolovičnú väčšinu, teda najmenej 270 voliteľských hlasov.
V roku 2016 Hillary Clintonová síce podľa očakávaní presvedčila v bohatých štátoch ako Kalifornia alebo New York, no Trump, zrejme práve vďaka poularite na vidieku, pozbieral voliteľov v celom strede USA. Hillary Clintonovú porazli v pomere 304 : 227 a stal sa americkým prezidentom.
V histórii amerických prezidentských volieb sa doteraz stalo už 5-krát to, že kandidát,
ktorý vyhral v celkovom ľudovom hlasovaní, prehral v dôležitejšom, voliteľskom hlasovaní, čím
zároveň prehral boj o Biely dom.
Zdanlivo nelogický volebný systém však má svoje opodstatnenie. Ak by totiž rozhodoval prostý celkový počet hlasov, kandidáti by sa v kampani mohli sústrediť len na metropoly ako New York, Chicago či Los Angeles, kým na malé štáty ako Vermont či Delaware s menej než miliónom obyvateľov, by mohli úplne zabudnúť a problémy miestnych by zostali nevypočuté.
Samozrejme, stále platí, že napríklad výsledky na Floride dokážu rozhodnúť celé voľby, no aj tak ide o čosi vyváženejšiu metódu. Aj tie najmenšie štáty totiž majú aspoň tri voliteľské hlasy.
Trumpova snaha o znovuzvolenie
Aktuálny prezident prešiel Donald Trump tohtoročnými primárkami bez zaváhania, čo je v zásade tradíciou. Ústava totiž hlave štátu dovoľuje uchádzať sa o dve funkčné obdobia a z najvýznamnejšieho postu v krajine sa vďaka pozornosti médií kandiduje (a kampaňuje) vždy jednoduchšie.
Donald Trump k svojím úspechom s obľubou zaraďuje splnenie sľubov - ako napríklad
rast ekonomiky. Tá však posilňuje kontinuálne od konca hospodárskej krízy v roku 2009.
"Splnil svoj sľub o tom, že významne obmedzí imigráciu do USA, krajina sa významne stiahla z úlohy svetového lídra tým, že odstúpili od viacerých medzinárodných zmlúv," hodnotí ďalej pôsobenie Donalda Trumpa v Bielom dome Erik Láštic z Katedry politológie FiF UK Bratislava.
Okrem toho sa americký prezident môže pochváliť aj niekoľkými úspechmi na poli diplomacie. Podarilo sa mu napríklad historické stretnutie so severokórejským diktátorom Kim Čong-unom a sprostredkoval aj podpis trilaterálnej dohody medzi Izraelom, Bahrajnom a Spojenými arabskými emirátmi.
Donald Trump je však aj po štyroch rokoch v Bielom dome stále kontroverznou osobnosťou, ktorá ešte viac rozdeľuje americkú spoločnosť. Rastie etnické napätie, USA odstúpili od parížskej klimatickej dohody, Donald Trump vyostril vzťahy s Čínou, Blízkym východom aj Európou a pokúšal sa zamiesť pod koberec výsledky vyšetrovania vplyvu Ruska na americké prezidentské voľby v roku 2016.
„Počas pôsobenia v prezidentskom úrade nedokázal Donald Trump na svoju stranu nikdy získať väčšinu voličov," dodáva Erika Láštic. "V kontexte volieb Trump stále dominuje republikánskym voličom, ale na prípadné víťazstvo potrebuje presvedčiť aj tzv. nezávislých voličov, teda takých, ktorí nie sú registrovaní ako demokrati, či republikáni. Trumpovým typickým voličom sú bieli muži, ale tí mu na víťazstvo stačiť nebudú,“ vysvetľuje politológ Erik Láštic pre REFRESHER.
Podľa dát z výskumov Gallup je tomu Donald Trump od roku 1945 jediným prezidentom, ktorý nikdy v priebehu svojho volebného obdobia nedosiahol pozitívny rating v prieskumoch. S jeho krokmi na začiatku septembra súhlasilo len niečo vyše 43 % Američanov, nesúhlas vyjadrovalo až 53,3 %.
U voličov je viac než to, čo sa stalo pred rokom, dôležitejšie to, čo sa deje dnes. Trump permanentne vedie vojnu proti väčšine médií alebo sociálnej sieti Twitter. Označuje ich za šíriteľov fake news a neustále podkopáva ich dôveryhodnosť, hoci v mnohých prípadoch len objektívne fact-checkujú nepravdy, lži a hoaxy, ktoré americký prezident často rozširuje.
K vlne odporu sa pred voľbami pridávajú aj mnohé známe osobnosti, ktoré môžu mať na verejnú mienku nemalý vplyv. Zaujímavosťou je, že Donald Trump sa znepáčil už aj viacerým republikánom.
Najväčším problémom Donalda Trumpa tesne pred voľbami zostávajú stále početné masové protesty proti policajnej brutalite voči Afroameričanom, ale najmä epidémia nového koronavírusu. V USA sa nakazilo takmer 8 miliónov ľudí a zomrelo vyše 215-tisíc. Výrazné sú aj počty tých, ktorí pre pandémiu prišli o prácu. Po uvoľnení opatrení sa nezamestnanosť vracia do normálu, avšak stále neklesla pod úroveň 8 %. V marci to boli 4 percentá.
Nie príliš presvedčivý Joe Biden
Demokratický kandidát Joe Biden sa teoreticky môže spoliehať na všetky hlasy tých, ktorí Trumpa považujú za najväčšiu katastrofu moderých amerických dejín a vyzývajú na okamžitú zmenu. Stačilo by mu tiež ukazovať na rastúce čísla nakazených a nezamestnaných.
„V tomto momente všetky stávkové kancelárie, aj prognózy dávajú najvyššie šance na víťazstvo demokratovi J. Bidenovi. Jedna z najlepších prognostických stránok v USA, projekt 538, odhaduje šance Bidena na zvolenie v 85 prípadoch zo 100, Trumpovi dáva šancu v 15 zo 100 prípadov. Inak povedané, Biden je veľký favorit, ale existujú scenáre, v ktorých môže Trump vyhrať,“ uzatvára Erik Láštic.
V prvej televíznej debate však bol Trumpom, ktorý mu neprestajne skákal do reči, poriadne zaskočený.
Nejde pritom o žiadneho nováčika, 8 rokov pôdobil ako viceprezident USA v čase, ked bol v úrade Barack Obama. O nomináciu demokratov, ktorú sa mu tento rok napokon podarilo získať, sa uchádzal už v rokoch 1988 aj 2008.
V kampani sa snaží o presadenie výraznejšieho zdanenia bohatých, sľubuje podporu pre etnické aj sexuálne menšiny a už dlhšie sa zasadzuje o reguláciu držby zbraní.
77-ročný Biden je síce len o tri roky starší než aktuálny prezident, no otázka jeho veku je pomerne častou témou. Ak by sa stal novou hlavou štýtu, prvé obdobie by končil ako osemdesiatnik, čím by bol s prehľadom vôbec najstarším prezidentom v americkej histórii. Aktuálne najstarší prezident USA, Donald Trump, stále pôsobí pomerne sviežo a svojho rivala často označuje ako „zaspatého“.
Plusy Joea Bidena pre REFRESHER zhodnotil politológ Erik Láštic: „Je produktom doby a protikladom Trumpa. Hoci je tiež bielym a starým mužom, je celoživotným politikom, na súčasné pomery umierneným demokratom, ktorý nevyrušuje ani nezávislých voličov, ani umiernených republikánov. Je kandidátom, ktorý ponúka návrat k "normálnosti" a k tomu, že bude dôstojným prezidentom, za ktorého sa väčšina Američanov nebude musieť hanbiť. Samozrejme, oproti Trumpovi pôsobí ospalejšie a v porovnaní s minulosťou je viditeľné, že je to iný, starší Biden ako v čase, keď robil viceprezidenta Barackovi Obamovi.“
Čo bude s voľbami? Nakazil sa aj Trump, sčítanie výsledkov môže trvať týždne
Menej než mesiac pred voľbami vstupujú do hry ďalšie dve premenné. Tou najnovšou je potvrdený COVID-19 u samotného Donalda Trumpa.
Jeho kritici okamžite vyrukovali s teóriou, že nákaza môže byť vymyslená. Prišla totiž práve v čase, keď by Trumpovi umožnila nezúčastniť sa očakávaných televíznych diskusií, kde by mal byť podľa očakávaní terčom kritiky najmä on a jeho „zavádzajúce“ výroky.
Táto možnosť je však čoraz menej pravdepodobná. Prevoz Trumpa do nemocnice a pozitívne testy mnohých ľudí okolo neho, vrátane manželky Melanie či jeho poradcov, by zrejme nebolo možné sfalšovať. Na viacerých záberoch navyše Trump vyzeral choro a informácie o tom, že bral ako remdesivir, tak aj doteraz neschválnený regeneron, naznačujú, že jeho stav bol pomerne vážny.
Trump with COVID having trouble breathing standing on White House balcony trying to project strength, after leaving Walter Reed prematurely from r/facepalm
Aktuálnou stratégiou však zrejme je dostať Trumpa do formy čo najskôr, aby mohol v posledných týždňoch pred voľbami tvrdiť, že si COVID-19 skúsil na vlastnej koži a nejde o nič, čo by malo Američanov výraznejšie trápiť. Na jednom z posledných videí sa tiež snažil presviedčať, že pod jeho administratívou sa do nemocníc zadarmo dostanú experimentálne lieky, ktoré nasadili aj jemu, a budú ešte pred voľbami dostupné pre každého.
Nevieme však, čo bude s naplánovanými televíznymi debatami. Ďalšia by mala byť 15. októbra, jej osud však bude závisieť od Trumpových ďalších testov. Nedávno potvrdil, že online verzie sa zúčastniť neplánuje.
Je však takmer isté, že finálne výsledky 3. novembra v noci nebudú. Vďaka koronavírusu a karanténnym opatreniam totiž tento rok výrazne viac Američanov hlasuje poštou a úrady na to nie sú pripravené.
Ako vysvetľuje Washington Post, už sčítanie hlasov v marcových primárkach demokratov trvalo vo viacerých štátoch dva až tri dni, v Kalifornii (v štáte s najvyšším počtom voliteľov) až neuveriteľných desať dní.
Pripraviť sa preto musíme na chaos. Už odovzdané obálky nemožno otvárať až do uzavretia všetkých volebných miestností. Na výsledky sa teda bude čakať niekoľko dní, možno aj týždňov.
Počas nich môže byť v niektorých štátoch zakázané zverejňovať čiastočné výsledky, a tie, ktoré už budú prichádzať, môžu prilievať olej do ohňa konšpiráciám a teóriám o manunipulácii. Trump vopred naznačuje, že v prípade, že prehrá, výsledok neuzná a celé voľby napadne na Ústavnom súde.
