Donald Trump bojuje o znovuzvolenie, ak vyhrá Biden, výsledky zrejme neuzná. Všetko, čo potrebuješ vedieť pred voľbami v USA

Pre USA je aktuálne najdôležitejší dátum 3. november 2020. Práve na tento deň pripadnú voľby, v ktorých spoznáme meno nového amerického prezidenta. 

Donald Trump sa usiluje o svoje znovuzvolenie a možnosť byť nájomníkom v Bielom dome ďalšie štyri roky. Množstvo škandálov, aktuálne problémy okolo epidémie koronavírusu či neutíchajúce protesty hnutia #BlackLivesMatter však do pozície favorita posúvajú skôr jeho protikandidáta, Joea Bidena. Naznačujú to aj posledné prieskumy, podľa ktorých má kandidát demokratov náskok približne osem percentuálnych bodov. 

Tieto voľby sú navyše poriadne špecifické. Americký prezident sa sám zotavuje z nákazy koronavírusom, prvá predvolebná debata bola fraškou, v ktorej sa obaja politici len prekrikovali, a je pravdepodobné, že konečné výsledky tentokrát nespoznáme ani týždeň po uzavretí hlasovacích miestností.

Volebný systém, aký u nás nepoznáme

V amerických prezidentských voľbách proti sebe už tradične stoja kandidáti najsilnejších politických strán - Demokratickej a Republikánskej strany. Tých si ešte pred veľkým finále obe strany vyberajú v takzvaných primárkach, teda vnútrostraníckych voľbách, ktoré sú v každom zo štátov USA. 

Keď Donald Trump v roku 2015 v Trump Tower vo veľkom štýle ohlásil kandidatúru, nikto jeho politické ambície nebral príliš vážne. Napriek tomu sa mu o rok na to podarilo zvíťaziť v primárkach a stal sa kandidátom republikánov na amerického prezidenta. 

Ťažil z imidžu známeho biznismena a boháča, ale aj populistických vyjadrení k imigrácii, postaveniu americkej ekonomiky vo vzťahu k Číne a cieleniu na početnú voličskú základňu Američanov žijúcich na vidieku. Napriek tomu mu prieskumy nedávali veľkú šancu na úspech. 

Súboj o Biely dom bol však napokon napínavý a po zatvorení volebných miestností sa obaja kandidáti - Donald Trump aj kandidátka demokratov, Hillary Clintonová, vo vedení striedali. Donaldovi Trumpovi sa však podarilo zvíťaziť v rozhodujúcich štátoch, akými sú napríklad Florida či Ohio. Už vtedy bolo jasné, že sa stane 45. prezidentom USA. 

Ak by však v USA bol formát volieb rovnaký, ako napríklad na Slovensku, Donald Trump by sa prezidentom nestal. Získal totiž o takmer tri milióny hlasov menej než Hillary Clintonová (46,1 % vs. 48,2 %). Lenže v USA celkový počet hlasov o prezidentovi nerozhoduje. 

Američania si prezidenta volia nepriamo – cez takzvaných voliteľov. Každý štát má určitý počet takýchto zástupcov. Najviac, 55, ich má Kalifornia. Vo väčšine štátov platí pravidlo - víťaz berie všetko. Znamená to, že kandidát, ktorý získa viac hlasov voličov, získa aj všetky hlasy voliteľov. Teoreticky je však možné, aby dal voliteľ hlas kandidátovi, ktorého si sám vyberie. Stalo sa to už aj v minulosti.

Vo voľbe prezidenta sú hlasy voliteľov dôležitejšie ako ľudové hlasovanie. Aby sa kandidát stal
americkým prezidentom, musí získať nadpolovičnú väčšinu, teda najmenej 270 voliteľských hlasov.

V roku 2016 Hillary Clintonová síce podľa očakávaní presvedčila v bohatých štátoch ako Kalifornia alebo New York, no Trump, zrejme práve vďaka poularite na vidieku, pozbieral voliteľov v celom strede USA. Hillary Clintonovú porazli v pomere 304 : 227 a stal sa americkým prezidentom.

V histórii amerických prezidentských volieb sa doteraz stalo už 5-krát to, že kandidát,
ktorý vyhral v celkovom ľudovom hlasovaní, prehral v dôležitejšom, voliteľskom hlasovaní, čím
zároveň prehral boj o Biely dom. 

Zdanlivo nelogický volebný systém však má svoje opodstatnenie. Ak by totiž rozhodoval prostý celkový počet hlasov, kandidáti by sa v kampani mohli sústrediť len na metropoly ako New York, Chicago či Los Angeles, kým na malé štáty ako Vermont či Delaware s menej než miliónom obyvateľov, by mohli úplne zabudnúť a problémy miestnych by zostali nevypočuté.

Samozrejme, stále platí, že napríklad výsledky na Floride dokážu rozhodnúť celé voľby, no aj tak ide o čosi vyváženejšiu metódu. Aj tie najmenšie štáty totiž majú aspoň tri voliteľské hlasy.

Trumpova snaha o znovuzvolenie

Aktuálny prezident prešiel Donald Trump tohtoročnými primárkami bez zaváhania, čo je v zásade tradíciou. Ústava totiž hlave štátu dovoľuje uchádzať sa o dve funkčné obdobia a z najvýznamnejšieho postu v krajine sa vďaka pozornosti médií kandiduje (a kampaňuje) vždy jednoduchšie.