Podarilo sa to vďaka zmenám, ktoré vedci stihli za menej než jeden rok.
O výskum vesmíru sa okrem NASA naplno snažia aj európske teleskopy. Ten vôbec najväčší s názvom GREGOR teraz na Slnku zachytil škvrny a solárnu plazmu, aké vedci doteraz nevideli, píše Daily Mail.
Aktuálne snímky majú extrémne vysoké rozlíšenie, takže na nich vidno štruktúry s priemerom menej než 50 kilometrov.
Pulzujúce magnetické pole bolo zachytené s vlnovou dĺžkou 516 nanometrov a slnečné škrvrny s dĺžkou 430 nanometrov. Samozrejme, hovoríme o infračervených, nie klasických záberoch.
Ak sa na ne pozrieš pozornejšie, uvidíš, že Slnko tvoria objekty podobné ľudským bunkám, každá však má rozmery celých štátov. Sú pritom v neustálom pohybe, ako pomedzi ne prechádza teplo od stredu našej najväčšej hviezdy. Plazma svieti v ich strede a následne chladne na okrajoch.
„Bol to veľmi vzrušujúci, ale tiež náročný projekt. Za rok sme kompletne redizajnovali optiku, mechaniku a elektroniku, aby sme dosiahli čo najlepšiu kvalitu obrazu,“ hovorí doktorka Lucia Kleint, ktorá nemecké teleskopy na španielskom ostrove Tenerife riadi.
Fotografie a podrobnejší výskum by mohol tiež pomôcť predpovedať vesmírne počasie, ktoré je pre vedcov zatiaľ stále veľkou neznámou. Slnečné erupcie pritom dokážu nepríjemne ovplyvniť aj činnosť satelitov a elektronickú komunikáciu priamo dolu na našej planéte. „Za predpoveďou počasia na Zemi zaostávame o 50 rokov, ak nie viac,“ povedala Svetlana Berdyugina z Univerzity Alberta-Ludwiga vo Freiburgu.
