Po mimoriadne cenenej snímke Boyhood z roku 2014 prichádza Richard Linklater s ďalším pozoruhodným príbehom.
Larry Shepherd, prezývaný ako Doc (Steve Carell), Reverend Richard Mueller (Laurence Fishburne) a Sal Nealon (Bryan Cranston) sa po niekoľkých desiatkach rokoch opätovne stretávajú. Veteráni z čias Vietnamskej vojny o sebe dlhú dobu vôbec nevedeli, avšak smrť Docovho syna túto trojicu zviedla znova dokopy. Spoločnými silami musia dopraviť rakvu s nebožtíkom k miestu jeho poslednému odpočinku, čo si bude žiadať pomerne dlhú cestu plnú vzájomného spoznávania.
Larry alias Doc je tichý, životom utrápený, no skutočne decentný muž. Sal v sebe skrýva veľkého dobráka, i keď na povrchu pôsobí ako nie príliš zodpovedný pijan, ktorý každému povie, čo má práve na srdci. Mueller zahodil svoju temnú minulosť z čias vojny, kedy pre neho boli alkohol, drogy a prostitútky kľúčovou životnou zložkou a stal sa hlboko veriacim pastorom. Každý člen partie je od seba tak diametrálne odlišný, ako je to asi len možné. Napriek tomu trojicu bývalých vojakov spájajú staré zážitky a pevné puto takmer zabudnutého, no veľmi cenného priateľstva.
Najväčším prínosom Linklaterovej snímky je bezpochyby jej ústredná trojica. V prvom rade medzi postavami/hercami funguje skutočne neuveriteľne silná chémia, vďaka ktorej behom krátkej doby podľahnete jej osobitnému čaru a budete si želať, aby ste mohli s týmito úžasne rôznorodými, starými veteránmi zdieľať spoločné chvíle. No a v druhom rade, ako inak, herecké kreácie Fishburnea, Cranstona a Carella sú skutočne nezabudnuteľné. Takto to jednoducho dopadne, keď sa v jednom filme stretnú hneď niekoľkí veľkí herci a vy len s otvorenými ústami čakáte, aká ďalšia fantastická hláška im najbližšiu chvíľu vypadne z úst.
Mimo iného vo filme vynikajú aj naozaj fantastické dialógy. Pôsobia autenticky, mnohokrát sú vtipné a neraz aj tragicky smutné. Konverzačná dráma Last Flag Flying v sebe naozaj citlivým spôsobom dokázala skombinovať viaceré zábavné situácie, ktoré sú umiestnené do nie práve radostných časov. Docovi predsa umrel syn, ako by mohlo prísť v takej situácii k čomusi humornému? A veru, predsa k tomu prišlo. Nenútene, nenápadne a v malých množstvách, presne, ako to máme radi.
O Linklaterovej novinke však nebudeme písať bohužiaľ iba samé pozitíva, ale aj trochu tej kritiky. Pokiaľ nieste trpezlivým typom diváka, Last Flag Flying nie je pre vás. Pokiaľ ste názoru, že počas dvojhodinového filmu sa skrátka musí na scéne objaviť niečo dychberúce, radšej sa tomuto filmu oblúkom vyhnite. Po pravde, Last Flag Flying je vo svojom vnútri obyčajným a prostým príbehom a okrem klasického road-movie cestovania z bodu A do bodu B (plus niekoľko očakávaných medzi-zastávok) od deja skrátka nič neočakávajte.
Žiadne neočakávané zvraty, žiadne výnimočné udalosti. Počas svojej pomerne dlhej stopáže teda môže snímka niektorých divákov dozaista aj nudiť, no pravdou je, že na vine v tomto prípade nebudú tvorcovia, ale samotný divák, ktorý azda od filmu očakával niečo, čo v realite nemohol nikdy zažiť. Avšak, cieľ tejto drámy bol presne opačný. Rozpovie vám uveriteľný príbeh, uveriteľných osôb, s uveriteľným záverom - nič viac a nič menej.
Ak vám počas sledovania filmov nevadí pomalšie tempo a v konverzačných drámach plných dialógov, ste jednoducho doma, Last Flag Flying bude pre vás tou pravou voľbou. Nedočkáte sa žiadnych veľkých dobrodružstiev ani stupňujúceho sa napätia, ale môžeme vám zaručiť, že ak vás osudy týchto troch vojenských veteránov chytia už zo začiatku za srdce, až do samotného záveru vás budú mať pevne v hrsti.
Snímka takmer výhradne ťaží zo svojich pútavých dialógov a silného hereckého obsadenia a pokiaľ vám tieto dva výrazné klady budú stačiť na to, aby ste sa bavili až do samého konca, máte vyhraté. Ak nie, nemožno vylúčiť, že sa už v polovici snímky budete cítiť ako v rutinnom a zdĺhavom začarovanom kruhu. 7/10
